https://www.natanieri.sk

Tag

lístkové cesto

v kuchyni

Ako na višne

Dnes super jednoduché a rýchle tipy, čím pohostiť návštevy, keď sa vám vôbec nič nechce a ako zároveň spracovať ovocie, ktoré nemusí byť každému pochuti. Konečne je tu leto, teplo, toľko možností, kam ísť a čo robiť a ani mne sa už nechce tráviť v kuchyni hodiny a hodiny. Ale zároveň chcem dobre jesť, užívať si všetky tie dobroty, ktoré nám sezóna ponúka a ešte k tomu štýlovo, najmä keď sa chcem o to všetko podeliť s rodinou a priateľmi… Vždy ma fascinovali na rôznych záhradných párty veľké misy s ľadom, na ktorých boli poukladané čerstvé čerešne alebo višne, že aký môže byť dezert nekomplikovaný a nenútený. O kalorickom príjme a „no waste“ efekte ani nehovorím…

Pokračovanie...
v kuchyni

Starý rok, nové tradície

Vyzerá to tak, že sa z jelenieho mäsa u nás stane na sviatky tradícia. Keď sme naposledy jeleninu kupovali, hneď som vedela, že zo sviečkovice bude Wellington na Silvestra. Vtedy je u nás vždy veľa ľudí a vždy sa snažím uvariť niečo špeciálne. Wellington som ešte nikdy nerobila a konečne naň prišiel rad.

Pokračovanie...
v kuchyni

Nech jedia (slané) koláče!

Keď som sa chystala nastúpiť do práce, maľovala som si, ako si budem variť a chystať obedy. Ako si vytvorím systém, aby som nemusela dlho špekulovať, čo budem variť a hlavne, aby to boli na prípravu nenáročné a rýchle recepty, skrátka, nejaký pravidelný režim – pondelky: zvyšky z víkendu, utorky: jedlá z woku, stredy: polievky, štvrtky: bistro jedlá, piatky: šaláty… No, realita je trochu iná, pravda, a zistila som, že bez plánovania, predprípravy a „polotovarov“ sa jednoducho nezaobídem.

Pokračovanie...
v kuchyni

Krúžok šikovných rúk: Pľundrové cesto

Po dlhej dobe príspevok z tvorivej dielne šikovnej gazdinky. Začalo sa to nenápadne, keď som si ešte na jeseň do zoznamu plánovaných vianočných dobrôt zapísala osie hniezda. Nemyslela som ale na naše tradičné osie hniezda. Takmer v každej národnej kuchyni sa nájde obdoba kysnutých škoricových slimákov, hľadala som niečo, čo by nebolo nudné a suché.

Pokračovanie...
v kuchyni

Ďalší za nami

Ďalší Silvester je za nami. Vždy sa naňho teším, lebo chystám mužovi narodeninovú oslavu. A keďže to tentoraz bola štyridsiatka, plány som mala veľké. Predstavy oslávenca však boli iné, tak sme Silvestra strávili tradične doma v kruhu najbližšej rodiny. Vymyslela som všetko tak, aby prípravy zabrali čo najmenej času a námahy, ale nakoniec bolo aj tak všetko inak. Došlo na plán C. Teplé jedlo. Losos. Coulibiac. Zjednodušenú verziu zo zvyškov ryže, konzervovaného tuniaka a vajec, zapečených v lístkovom ceste zvyknem bežne robievať ako chutný, rýchly obed. Recept s lososom poznám z fínskych vianočných večierkov. A navyše som na coulibiac narazila aj v knižke Daniel, ktorú som dostala od muža na Vianoce. To bolo znamenie, osud. Coulibiac si ma vybral.

Pokračovanie...
v kuchyni

Adventom sa všetko začína

Začal sa advent, aj vianočné trhy, tak sa už, hádam, môžu oficiálne rozbehnúť prípravy na Vianoce a sviatky. Pôvodne som nemala v úmysle žiadne veľkolepé oslavy či výzdobu. Všetky moje ideálne plány vždy stroskotali na obmedzených možnostiach nášho trhu. Od potravín, cez servírovanie až po dekorácie… Chcela som napríklad na Štedrý deň urobiť božský trifle, ale nemôžem, lebo sviatočný trifle, ak má byť honosným finále po štedrej večeri, MUSÍ byť v krásnej sklenenej, hlbokej mise na podstavci. Skúste také niečo u nás zohnať!

Pokračovanie...
v kuchyni

Kura pod pokrievkou

„Také sprav!“, ozve sa často manžel, keď so mnou náhodou pozerá nejaké to varenie v telke. Naposledy pri sledovaní Nigelly, keď ho fascinovali nafúknuté pokrievky z lístkového cesta na zapekacích miskách s anglickými kuracími pájmi. S anglickou kuchyňou som zvyčajne opatrná, viem, že nie všetko chutí tak, ako si predstavujem. V Belfaste som si raz v typickej krčmičke dala anglickú klasiku – zemiakovú kašu s klobáskami v domnení, že na tom nemôže byť nič zlé – a dopadlo to katastrofálne. Naopak, v Londýne som si celkom pochutila na „žabe v diere„, ale to sme dlho-predlho hľadali a vyberali podnik, ktorý stihol prejsť modernizačnými procesmi nielen v interiéri, ale hlavne v kuchyni. Na slávnom trhu na Portobello Road si zase svokra asi dve hodiny vyberala z množstva ponúkaných dobrôt a keď si nakoniec vybrala, po prvom zahryznutí letel milý, krásny špenátový koláč rovno do koša…

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

Rajské

Už viac ako dva týždne žijem na paradajkách. Lepšie povedané, na skutočných paradajkách. Voňavých, zrelých, čerstvo odtrhnutých v záhrade. A tá chuť! Každá odroda chutí inak. Drobné koktejlové sa hodia ako chuťovky na jedenie. Okrem toho, že dobre chutia, aj veľmi dobre vyzerajú. Najmä žlté plody hruštičkového tvaru, ktoré volám „žárovečky“. Oválne, podlhovasté druhy sú zase pevné a pri varení sa tak ľahko nerozpadnú. Každý druh sa hodí na niečo iné a je zaujímavé sledovať, ako sa mení ich chuť.

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

Kráľovské ovocie

Posledný víkend bol celý o marhuliach. Marhule sa zavárali, sušili aj kvasili. Praskajú pod nimi konáre, toľko ich je. Tento rok sme prvý raz skúšali marhule aj sušiť. Normálne v rúre, na drevených roštoch. Trochu z tých dubových roštov natiahli arómu. Pripomínali mi alkohol vyzretý v dubových sudoch. Môj muž dokonca vymyslel, že by nebolo zlé naložiť takto sušené marhule do sherry. Zaujímavá úvaha. Sušené marhule v sherry a sušené slivky v portskom víne. Hmmm, také macerované sušené marhule a slivky v čokoláde…

Pokračovanie...