https://www.natanieri.sk

Tag

kyslá smotana

v kuchyni

Flammkuchen – elegán z nemecko-francúzskeho pohraničia

Čakali sme cez víkend hostí. Čím ponúknuť návštevu, keď sa vám nechce vyvárať, ale nechcete ju odbiť večerou na studeno? Niečo na terasu k vínu? Upečte flammkuchen. Veľmi populárne jedlo v nemecky hovoriacich krajinách, obdoba bielej pizze, vídala som ho na jedálnych lístkoch od Viedne až po Berlín všade. V Alsasku známe ako tarte flambée, tradične s čerstvým syrom alebo crème fraîche, cibuľou a slaninkou. No, nepripomína vám to naše osúchy, podpecníky či maďarský kemencelepény?

Pokračovanie...
v kuchyni

Tex-mex alebo ako zatraktívniť guláš II

Posledný balík minuloročnej diviny – jelenieho mäsa na guláš som si šetrila na veľkonočné sviatky. Keď sa zíde celá rodina, je nás už dosť veľa a pre takú veľkú spoločnosť to chce jedlo, ktorého sa dá uvariť veľa a ľahko sa servíruje. Áno, na prípravu nenáročný guláš, ktorý sa uvarí vopred a každým dňom sa jeho chuť zlepšuje a prehlbuje. Uvariť guláš teda nie je žiadna veda a aby aspoň trochu pôsobil sviatočne, rozmýšľala som, ako ho zatraktívniť.

Pokračovanie...
v kuchyni

Ako na jarnú únavu

Hoci je dnes Zelený štvrtok, recepty nebudú čisto zelené. Mám pocit, že zelenej je tento rok dosť už od februára. A ako si spestriť jedálniček? Farbami a korením. Koreňová zelenina v tomto čase už nie je v najlepšej forme a varená už naozaj nikoho nenadchne. Preto v tomto hluchom období využívam pečenie koreňovej zeleniny v rúre, ktoré krásne skoncentruje jej sladkastú chuť a prebudí v nej iskru.

Pokračovanie...
v kuchyni

So superstar do Nového roka

Ak sa momentálne nachádzate (či už dobrovoľne alebo nedobrovoľne) v kapustnicovom ošiali, mám pre vás jedno osvieženie a vybočenie z normálu. Boršč. Ja viem, nič nové pod slnkom, ale! Toto nie je úplne štandardný boršč. (Podľa môjho muža vraj najlepší, aký kedy jedol, ale je pravda, že ich nejedol až tak veľa. Boršč je však jediné cviklové jedlo, ktoré zje, takže niečo na tom bude…) Vraj sa pravý boršč robí z kvasenej kapusty a čerstvej cvikly alebo kvasenej cvikly a čerstvej kapusty. Tak tu je tá druhá alternatíva. Predstavujem vám superstar mojej kuchyne – kvasenú cviklu.

Pokračovanie...
v kuchyni

Ryby na sklonku leta

Čo si dáme? Čo sme už dávno nemali? Rybu… Tak sa začínali naše plány na voľné dni a muž sa teda vybral do Metra po ryby. Ísť do Metra po ryby je rovnako vzrušujúce ako ísť na ryby, nikdy neviete, čo práve „chytíte“. Je to lotéria. Netreba mať jasnú predstavu, tá takmer nikdy nevyjde. Vždy čakám, čo mi muž do telefónu vymenuje a až potom narýchlo rozmýšľam a improvizujem. Myslela som si síce na inú rybu (o tom niekedy nabudúce), ale nakoniec to dopadlo celkom fajn a ja som si splnila ďalší sen.

Pokračovanie...
v kuchyni

Samovar, Anna Karenina a bliny

Neplánovane sme sa v predvečer pravoslávnych Vianoc stretli s partiou priateľov v ruskom bistre Samovar. Nebol to zámer, tak to vyšlo. Sama od seba by som do ruskej reštaurácie nešla, najmä tesne po sviatkoch, keď som už chcela začať „normálne“ jesť. Nemám nič proti stredo- a východoeurópskej kuchyni, ale nie je to moja šálka kávy, pokiaľ práve neodpratávam celé dni sneh a nerúbem drevo… Z návštevy Samovaru si však odnášam dva pozitívne zážitky. Tým prvým je pitie čaju zo samovaru a druhým rodinná atmosféra podniku s pravou, nefalšovanou domácou stravou. V Samovare sa cítite ako na návšteve u priateľov. Domáci pán sa o vás stará, nalieva čaj, kým domáca pani vyvára peľmene a varenniky. (A ešte deťom pustia Mášu a medveďa, takže sa môžete nerušene baviť a jesť.) Ako doma.

Pokračovanie...
v kuchyni

Do ruskej zimy

Tieto dni sú také zvláštne. Vonku prituhuje, sneh visí za nohu, v telke samé prípravy na vianočné vyváranie a vypekanie. Človeku sa nikam nechce, najradšej by zaliezol s (kuchárskou) knižkou do postele a vyliezol len preto, aby si zalial čerstvý čaj… Aj ja som sa už nakazila predvianočným plánovaním a permanentne rozmýšľam nad vianočným menu.

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

August nasladko

Som milo prekvapená, aké je stále dobré počasie. Na druhú polovicu augusta nezvyčajné. Kiež by vydržalo aspoň do konca septembra, vravím si pri oberaní paradajok. Teraz ich je na kilá, nestíhame ich jesť a spracúvať. V zime by som za ne dala neviem čo. Aj za letné hrušky, nektarinky, broskyne, hrozno, ktoré sa nedajú uskladniť. Práve máme druhú úrodu malín, možno bude aj tretia, ak počasie vydrží…

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

Rajské

Už viac ako dva týždne žijem na paradajkách. Lepšie povedané, na skutočných paradajkách. Voňavých, zrelých, čerstvo odtrhnutých v záhrade. A tá chuť! Každá odroda chutí inak. Drobné koktejlové sa hodia ako chuťovky na jedenie. Okrem toho, že dobre chutia, aj veľmi dobre vyzerajú. Najmä žlté plody hruštičkového tvaru, ktoré volám „žárovečky“. Oválne, podlhovasté druhy sú zase pevné a pri varení sa tak ľahko nerozpadnú. Každý druh sa hodí na niečo iné a je zaujímavé sledovať, ako sa mení ich chuť.

Pokračovanie...