Pyžamová pizza párty

Že mi to nenapadlo samej už skôr. Minule mi dcéra vraví, že by chcela pyžamovú párty. Super nápad a tip na zábavu na dlhé zimné večery. Jasné, že som súhlasila. Na piatok večer som naplánovala pyžamovú párty. Oblečieme si pyžamá, pustíme si hudbu, ja urobím občerstvenie, žiadne veľké prípravy… Decká sa nevedeli dočkať. V piatok boli také natešené, že si ani nevšimli, že sme vôbec nevečerali. O siedmej sme im povedali, že už je čas ísť do pyžám (ako dobre, že je tak rýchlo tma a naše deti ešte nemajú pojem o čase) a začal sa divoký „nočný“ žúr. Nachystala som v obývačke do karafy vodu s citrónom, poháre so slamkami, misu ovocia, zapekané chlebíky so syrom a farebné servítky. To ste mali vidieť. Kým všetko nepojedli, neodlepili sa od stolíka. A tancovali a bláznili sa ako len malé deti vedia. Do hodiny boli úplne hotoví. S mužom sme sa dusili od smiechu i dojatia. Toľko čistej detskej radosti a šťastia!

Kým všetko nepojedli, neodlepili sa od stolíka.

A tak som si povedala, že im (a možno skôr sebe) tej radosti doprajem častejšie. Ďalším mojím novoročným predsavzatím preto je – jeden piatok do mesiaca bude u nás bývať pyžamová párty. A budem deckám pripravovať ich obľúbené pochúťky. Je to aj pre mňa výzva, ako im jedlo prispôsobiť tak, aby sa dalo jesť rukami, aby nezašpinili celú obývačku a aby bolo pre ne atraktívne a výnimočné. (Deťom stačí tak málo. Z obyčajných vojačikov sú hneď exkluzívne jednohubky, keď do nich napicháte špáradlá. Vlastne čokoľvek napichané na špáradlá je pre deti „super de luxe špeciál“, hoc aj kúsky zeleniny, ovocia alebo syra. A čo ešte tie neónovo farebné šabličky, ktoré mám pre nich nachystané na budúce!) Takže tentoraz ich obľúbená pizza vo verzii „biela“ pizza bianca (bez paradajkového základu) a preložené mini calzone, aby si nezababrali pyžamká a vedeli si ju dobre chytiť do ruky.

Učme deti vedieť sa dobre baviť, v dospelosti ako keď nájdu. A my dospelí sa od nich učme, ako sa tešiť z maličkostí, lebo nachádzať dnes dôvody k radosti a oslavám je niekedy poriadne ťažké. Tak kto ide v piatok do pyžama? My ideme!

Mini pizza calzone

Všetky suché ingrediencie na cesto zmiešame, pridáme olej a vodu a vymiesime kompaktné cesto. (Vody pridávame nakoniec pomaly a podľa potreby a nasiakavosti múky.) Cesto by malo byť skôr vlhkejšie ako suché, aj keď sa s ním horšie pracuje. Cesto prikryjeme v mise utierkou a dáme na teplé miesto vykysnúť na dvojnásobok svojho objemu (cca na 1 – 1 ½ hodiny).
Rúru predhrejeme na maximum (250 – 300°C).
Vykysnuté cesto rozdelíme na menšie bochníčky a vytvarujeme ich prstami (alebo vyvaľkáme valčekom) na tenké placky. Na jednu polovicu placiek poukladáme plnku podľa chuti, pokvapkáme ju olivovým olejom, posolíme, okoreníme a posypeme štipkou sušeného oregána. Placky preložíme a cesto na okrajoch dobre spojíme.
Calzone poukladáme na pomúčený plech a dáme piecť na zhruba 15 – 20 minút, podľa veľkosti a hrúbky calzone, kým sa nenafúknu a nesfarbia do tmavozlata.

Pizza bianca

Rúru si predhrejeme na maximum (250 – 300°C).
Vykysnuté cesto na pizzu rozdelíme na menšie bochníčky, alebo ho upečieme vcelku na jednom plechu. Prstami vytvarujeme (alebo valčekom vyvaľkáme) placku/y, potrieme ju/ich olejom, posolíme vločkovou soľou, nahrubo mletým čiernym korením a posypeme troškou čerstvého alebo sušeného rozmarínu.
Dáme piecť do rúry na múkou vysypaný plech na 10 – 15 minút, kým sa pizza neprepečie a nezozlatne. Vyberieme ju z rúry a ešte raz potrieme olejom (s pretlačeným cesnakom) a ešte za horúca obložíme syrom, šunkou a rukolou a pod. podľa chuti.