Kým sa dostanem k ostatným zápiskom z Čiech a Moravy, nesmiem zabudnúť ani na pár príjemných prekvapení mimo vychodené české a moravské chodníčky. Rok sa nesmie skončiť bez nich, lebo žiadna pozitívna skúsenosť by nemala ostať bez povšimnutia, každé povzbudivé slovo je dnes v gastre dôležité. Aj malý report môže zasiahnuť tam, kde to najviac treba.
… každé povzbudivé slovo je dnes v gastre dôležité.
Začnem čriepkami moravskými. Počas jednej z ciest na Pálavu sme sa boli pozrieť do známeho kláštora Rosa Coeli v obci Dolní Kounice, ležiacej juhozápadne od Brna na ceste do Moravského Krumlova. Kláštor je už ruina, ale taká magická, že priťahuje návštevníkov z ďaleka. Na prehliadku môžete ísť individuálne, alebo si môžete počkať na najbližší komentovaný výklad. Urobiť si v sezóne fotky v Rosa Coeli bez ľudí je však pomerne ťažké, lebo táto atraktívna pamiatka je veľmi fotogenická a nevesty s influencerkami sa tu v dobrom počasí striedajú ako na bežiacom páse.
Na obed sme sa potom zastavili v neďalekých Ivančiciach v reštaurácii RAF House. RAF preto, že sa tu okrem reštaurácie nachádza aj menšie múzeum Britského kráľovského letectva. Celý interiér je ladený v britskom duchu a dokonca aj na jedálnom lístku nájdete také klasiky ako fish & chips. Nechceli sme veriť, aký dobrý podnik v Ivančiciach majú. Obsluha i jedlo bolo profi. Vynikajúci, silný vývar, kulajda, aj fish & chips. Dokonca aj šalát Nicoise bol s čerstvým tuniakom, ktorý nebol ani prepečený, ani suchý. V RAF House si pečú vlastné pečivo a ani domáce limonády neboli žiadne sirupové vody, ale bohaté, ovocné nápoje. Priestory sú veľké, ideálne na sezónny nával napr. počas známych ivančických slávností špargle, ktoré sa tu každý rok konajú. Na ceste medzi Brnom a juhom Moravy je tak RAF House široko-ďaleko jediným spoľahlivým záchytným bodom, keď sa chcete dobre najesť.
Napriek tomu, že RAF House majú vínny bar už aj v Pavlove, my sme mali v Pavlove namierené na úplne iné miesto. Konečne nám vyšiel krok a stihli sme termín otvorenej pivnice zaujímavého mladého vinárstva Plenér. Pozornosť vzbudilo nielen tým, že ho vedie vinárka (Dominika Černohorská), ale aj viacerými originálnymi praktikami. Za povšimnutie stojí množstvo umeleckých diel mladých výtvarníkov, ktorým dáva Plenér priestor, ale aj víno z netradičného dreveného suda v tvare vajca. Ide o rizling vlašský, ktorý sa následne predáva pod názvom Eggstra. Plenér má pivnicu otvorenú len párkrát do roka počas letnej sezóny a na zabezpečenie občerstvenia si vždy volajú nejakých zaujímavých parťákov. My sme tu boli, keď spolupracovali s brnianskou kaviarňou Industra a s barom 4 pokoje. Býva tu fantastická atmosféra a dobrá nálada. Dá sa ísť na prehliadku s ochutnávkou vín priamo dole do pivnice, alebo si dať hore len pár vzoriek vínka podľa chuti. Vždy tu ale stretnete neskutočne zaujímavých ľudí, dozviete sa veľa nového a veľa sa nasmejete. Raz sme tu boli aj počas nejakej filmovačky s vinárskou tématikou (poznala som len Miroslava Táborského), nakrúcalo sa priamo v susedstve vo vínnej uličke. Nebudem preháňať, keď poviem, že Plenér bol jedným z našich najväčších objavov sezóny a nepochybne sa zaradí medzi naše stálice. Sem sa určite budeme vracať pravidelne.
Nové miesta na občerstvovacie prestávky sme si konečne našli aj na ceste do Prahy. V prípade, že už nevydržíte docestovať až do Prahy a tesne pred Prahou budete nutne potrebovať kávu, sladké alebo brunch, odporúčam kaviareň Gabi Café v Říčanoch. Malá obec pri Prahe, ale žiadna dedina. Kávičky, drinky, dezerty a torty od výmyslu sveta, bohatá ponuka na brunch sladký aj slaný. Veľkorysý interiér sa nevie rozhodnúť, či chce byť urbánnou džungľou alebo industriálom. Obzerať sa tu dajú do ľubovôle všakovaké dekorácie, nábytok, zátišia, množstvo rastlín a hlavne teráriá, v ktorých sa vyhrievajú… hádajte, čo?
Ale viete, aká najväčšia bomba sa nachádza pri diaľnici do Prahy? 8smička! V bývalej fabrike v Humpolci, prosím pekne! Ja viem, v Humpolci nič nie je, ale také parádne kultúrne centrum, aké majú v Humpolci, nemáme ani v Bratislave. Vážení, umenie sa odsťahovalo do Humpolca! A nielen umením sú v 8smičke živí. Majú tu aj vynikajúcu kaviareň s cukrárňou, kde sa po ceste aj najete. Dezerty ako z francúzskej patisserie, vlastné kváskové chleby, raňajky a kto sa nezmestí dnu, pije kávu vonku na vzduchu, rovno pri komíne. Extra body u mňa získava vyškolený personál za to, že sa nikdy nezabudne opýtať, akú kávu (z dvoch ponúkaných) si prajete, čo je znamením, že na kávu sa tu môžete spoľahnúť. Inak ale, ak si strážite rodinný rozpočet, do susedného bookshop-u ani nevstupujte, tam je toľko lákadiel, že odísť bez úlovku je heroický počin. Ak už nič iné, deti si tu vždy vydrankajú nové Rakety na cestu. A ten komín! Do toho komína sa raz musím pozrieť. Zatiaľ sa mi to nepodarilo, ale aspoň mám cieľ. 8smička je za mňa úžasné miesto a ohromný objav, sem sa takisto budem vracať pravidelne.
Neuveriteľné, ako sa s každým podobným objavom náš život stáva spokojnejším a znesiteľnejším. Rozširovaniu bezpečných „bublín“, kde sa cítim príjemne, venujem možno až príliš času a energie, ale stojí mi to za to. Keď sa totiž na konci každého roka obzriem späť, presne vidím, aký veľký kus cesty sme prešli, koľko nového spoznali a koľko šikovných ľudí podporili. Neviem, čomu inému by som svoj čas a energiu mala venovať, ak nie tomuto. Nič iné mi akosi nedáva zmysel.
