Zažili ste niekedy hnusnejší január? Vraj tretí januárový pondelok je najdepresívnejší deň v roku. Pche, celý január bol čisté zúfalstvo, jedna pohroma za druhou, strach ráno oči otvoriť! Jedinou útechou nám boli tri bratislavské otváračky, ktoré nám zoslala sama prozreteľnosť, aby sme sa úplne nezbláznili.
… tri bratislavské otváračky…
V prvom rade sme sa dočkali nového Mad Dropu. Ešte neboli ani oficiálne otvorení, len na instagrame oznámili, že na pár hodín otvárajú a už sme leteli. Prejsť z chladnej, sivej ulice do „temnej“ metalovej kaviarne nikdy nepadlo tak dobre. Dali sme si niekoľko káv, otestovali smaragdovo zelené sedačky v zadnej „obývačkovej“ miestnosti a užívali si „náš“ nový priestor. Raz v nedeľu ráno sme zobrali aj deti. Neoverili sme si ale, aké majú otváracie hodiny a dorazili ešte pred otvorením. Deti stepovali pred dverami a tlačili sa dovnútra ako najväčší kávopiči…
Mad Drop je späť v plnej sile. Tešíme sa najmä na nedeľné kávy, koláče a výhľadovo aj na jedlo (zatiaľ len nátierky a polievky) a večerné drinky (píšem si na zoznam bratislavských „must do“). Mad Drop som už otestovala aj ráno po ceste do práce. Možno tá hudobná kulisa nie je pre každého, ale káva a dobrý pocit po nej za to stojí. Raz som mala šťastie aj na samotného Jakuba a teda, flatwhite od neho bola bezkonkurenčne najlepšia káva, akú som tento rok pila. Medzi ďalšie objavy v Mad Drope patrila káva z Thajska, veľmi milo ma prekvapila a rozšírila mi kávové obzory. (Aktualizácia: Mad Drop v marci 2021 ukončil prevádzku.)
Druhou novinkou v Bratislave je bistro Otto! na Dunajskej ulici. Otvorili bez veľkého haló, ale o to s väčším nasadením. Na mieste bývalého vegánskeho bistra Made with laf vzniklo plnokrvné bistro s výberovou kávou a naturálnym vínom, sen každého gastronauta. V Ottovi sa venuje rovnako veľká pozornosť všetkým častiam ponuky a stoja za ňou ostrieľaní ľudia z NYC Corner, Humbuku, Strekova 1075, Brew baru… Káva je z rôznych európskych pražiarní, mäsové výrobky od beskydských Bobrot, kvalitný sypaný čaj z Literárnej čajovne, chlieb z Yeme (a výhľadovo vlastný). Obedové menu tvoria dva týždenné špeciály a polievky, vrátane dlho ťahaného, silného vývaru s rezancami. Raňajky sú v ponuke po celý deň, resp. podľa situácie. Najväčšia frajerina je párovanie jedál s vínom, pohár Sedimentalu je nová čierna, ak chcete byť in.
Čo by som ale najviac vyzdvihla, je obsluha, takmer výlučne pánska. A teda klobúk dolu za ich starostlivosť a komunikáciu s hosťami, to sa u nás hneď tak nevidí, v Ottovi všetko šliape ako hodinky, tešíme sa sem na každú návštevu. Podobné bistro v centre Bratislavy veľmi chýbalo. Také, ktoré by sme mohli prijať za svoje a kam by sme mohli chodiť pri každej príležitosti. S deťmi sme tu boli už dvakrát na nedeľnom obede, niekoľkokrát som sa tu zastavila na kávu pred prácou a raz sme si tu dali rande s mužom na neskorých raňajkách. A už viem, kam pôjdeme, keď sa budeme chcieť najbližšie stretnúť s kamarátkami po práci…
No a do tretice najočakávanejšia otváračka roka v Bratislave – Mäso od Romana. Zaujímavý koncept mäsiarstva a bufetu v jednom, niečo ako zmenšené Naše maso alebo Kantýna v Prahe. Romanovmu mäsiarstvu kraľuje Josper gril na drevené uhlie a (ako správne názov napovedá) výrazná osobnosť Romana Kóňu, podnikateľa a mäsiara samouka. Roman je šoumen a s ľuďmi to vie. Naše deti boli z neho úplne unesené. Milo ma prekvapilo, že sme tu stretli starších ľudí z okolia a rodiny s deťmi. Myslím, že nebude prehnané, ak poviem, že Romanovou ambíciou je, aby k nemu ľudia chodili ako do cukrárne. Ochutnávať a vyberať si dobré steaky a iné kusy a druhy mäsa, ako je na Slovensku zvykom.
Mäso od Romana spája nové mäso (od Maso Klouda, plánujú sa aj Bobroty) s retro vychytávkami (vysoké stoly na stojáka a plánované desiatové polievky) a zábavou (samoobslužný výčap). Som zvedavá, ako sa tento podnik bude vyvíjať. Zatiaľ sa mäsiarstvo kryštalizuje, momentálne je v ponuke len bravčové a hovädzie mäso, pár mäsových výrobkov, ale vraj bude čoskoro aj hydina. Z hotových jedál sa nám, bohužiaľ, neušla Romanova slávna porchetta, ktorú sme mali radi už v Regáliku. Dali sme si mierne pikantnú klobásu s čedarom a jalapeňos, trhané bravčové v žemli s kapustovým šalátom a vynikajúce pomaly pečené bravčové kotlety s horčicou. Tie ma inšpirovali a kúpila som si ich aj domov na nedeľný obed. Mäso som doteraz takmer vôbec nekupovala, ale teraz je dosť možné, že sa z nákupov mäsa stane náš nový rodinný rituál. Teším sa na ďalšie sobotňajšie brunche a špecialitky u Romana.
Najlepšie je, že tieto januárové otváračky aj reálne využijeme. Že nám zlepšia život. Pribudli nám dve miesta, kam môžeme ísť na kávu aj v nedeľu, miesta, kam môžeme ísť na rannú kávu počas pracovného týždňa a večer na drinky. Pribudlo nám „remeselné“ mäsiarstvo a miesto na sobotňajšie mäsové brunche. Už sme to aj prakticky testovali s MHD. Z Blumentálu, kde sa priamo pred zastávkou električky nachádza Mad Drop sú to len dve zastávky na Ursínyho do Mäsa od Romana. Pešo späť na Račianskej mýto. Na Legionárskej ďalšia obľúbená kaviareň Good Times… Keď sa dokončia Nivy a znova sa bude dať cez ne prejsť trolejbusom, bude aj prístup do Otta na Dunajskej jednoduchší a znovu budem tadiaľ chodiť ráno do práce a z práce, po ceste s nákupmi v Yeme…
Už s chlebom a pečivom z Yeme som písala, že nám podstatne zlepšilo kvalitu života. A to isté sa dá povedať aj o týchto otváračkách. S každým kvalitným podnikom sa nám o trochu zlepší život a aj taký nešťastný mesiac ako január môže byť o poznanie znesiteľnejší a ľudskejší. Nech žijú otváračky a január aspoň rok nechcem vidieť! Čo bude ďalej a aký bude február? Ako to vidíte?
Fotogaléria:
