Jizerské hory

Viete, čo ma na živote v širšom európskom meradle najviac baví a uspokojuje? Že keď sa o niečom v médiách hovorí, už si to viem zaradiť do kontextu. Boli sme, videla som, poznám, viem si predstaviť… Keď napr. sledujeme dokument z Krakova, Brna či Budapešti, už sa na to pozerám inými očami, ako keby sme tam neboli a nepoznali súvislosti. Alebo keď počúvam na českom rozhlase obľúbené rozhovory s umelcami a hovorí sa v nich o nejakej výstave, galérii, predstavení, koncerte, divadle, v duchu nadšene vykrikujem: „To som minule videla!“ alebo „Tam idem na budúci týždeň!“. Prelínanie medzi svetom, o ktorom sa hovorí a svetom, ktorý žijem, je pre mňa momentálne najväčším afrodiziakom. Ešte stále u mňa offline víťazí, stále ma láka.