Dary

Píšem o tom každý rok. Nikdy mi tak nechutia ryby a dary mora, ako v zime. V lete si na ne často ani nespomeniem, ale akonáhle sa začne zvianočnievať, behajú mi po rozume samé lahôdky. Asi je to podvedomé, telo si skrátka pýta vitamín D, ale často chodím do stánku s rybami ako do cukrárne. Za odmenu. Jedenie rýb a morských produktov do sýtosti je jedna z (mála) vecí, vďaka ktorej sa dá zima v Bratislave vydržať. O to viac, že si teraz iné radosti dopriať nemôžeme.

…jedna z vecí, vďaka ktorej sa dá zima vydržať.

Vymýšľanie, čo dobré si zase dáme cez víkend, sa už stalo mojím rituálom a aspoň takto v malom si z týždňa na týždeň plním sny. Niekedy, keď mi napadne obzvlášť dobrý tip na jedlo, neviem dospať rána, tak sa teším na sobotňajší obed. Ikry z lososa, sardinky, mušle, suši, krevety, všetko mi chutí. Možností, ako si ich užiť, je milión. Na príprave darov mora a rybacích špecialít mám najradšej, že sú rýchle a jednoduché. Môžem si ráno pospať bez stresu, že nestihnem pripraviť obed, alebo, že po obede od únavy odkväcnem. Skrátka, za krátky čas a s málom práce, veľa, veľa muziky. A o tom, že je to vždy ohromný zážitok, ani nehovorím. Často je lúpanie kreviet či vyjedanie mušlí tá najlepšia zábava za celý týždeň. Rodinná aktivita, ktorá baví všetkých a ktorú nerobíme na úkor voľného času, lebo veď jesť sa musí…

Skúšať si rôzne techniky pečenia rýb (v soľnej kruste, v papierovom balíčku), prípravy surovej ryby (marinovanie, poké) a kombinácie chutí (slávky na bielom víne, na pive, s paradajkovou omáčkou, smotanovou omáčkou) a príloh (cestoviny, pečivo, hranolky), je asi najlepší plán, aký môžem túto zimu mať. Vraciam sa k starým kuchárkam, založeným receptom, vyťahujem málo používaný servírovací riad, ingrediencie a korenia. Baví ma cez víkend navariť zo všetkého o trochu viac a cez týždeň vymýšľať, čo so zvyškami. Aby si človek nepripadal ako robot a udržiaval sa v tvorivom napätí, keď do poslednej chvíle neviem, čo budeme jesť. Ale vždy to dobre dopadne. A párovanie jedla s vínom! To je tiež pôžitok a vzrušenie, či dobre trafíme a neobjavíme náhodou nejaký skrytý vínny skvost, ktorý sa stane našou ďalšou srdcovkou.

A inak si v týchto pomalých dňoch ulietavam na chatách. Sledujem na sieťach niekoľko „cabin“ účtov, ktoré zdieľajú nenormálne krásne fotky rôznych chatiek a romantických výhľadov do prírody. Z pozerania rekonštrukcií nórskych chát dokumentárnej TV série Nórske domy snov (Eventyrlig oppusing) sa stal náš víkendový rituál, aj deti sme na to namotali. Najviac ma fascinuje, s akým štýlom a noblesou títo Nóri pristupujú k hrubej práci v divočine, často bez tečúcej vody a elektriny. Nikdy nesmie chýbať príjemné večerné posedenie so šampanským (ani doma nemám také krásne jemné poháre na víno), dobré jedlo, výlety do okolia, kúpanie. Hlavný dizajnér Halvor Bakke ma vycibrený vkus, potrpí si na „hygge“, vankúše, sviečky, deky, kávu. A aj keď nemám rada účty, kde sa prezentuje viac osoba autora ako jeho práca, sledovať Halvora Bakkeho je moja guilty pleasure. Nóri sú majstri v tom, ako si užiť zimu a zlé počasie, s gustom sa nimi nechám inšpirovať a unášať v predstavách.

Celkovo nevychádzam z údivu, ako napr. Bettany Hughes dokáže rozprávať o staroveku, s akým nadšením sprostredkúva informácie o egyptských hrobkách, o Níle, my sme sa nikdy o histórii takto neučili. Žasnem, aké skvelé dokumenty o umení stále Francúzi produkujú. Pozerám teraz sériu Příběhy umění, diel o gotických katedrálach nemal chybu. A ak chytím niektorú z epizód Tajnosti slavných obrazů, neodolám. Naposledy ma rozložil na súčiastky obraz Bankár a jeho žena od holandského maliara zo 16. storočia Quentina Matsysa. Nikdy som o ňom nepočula, ale tak zaujímavo rozprávať o histórii a umení bola rajská hudba pre moje uši. Vždy sa niečo nové dozviem, naučím, užívam si tie presahy, analýzy, interpretácie, kontext. To, čo mi v našich produkciách tak zúfalo chýba, reflexia a súvislosti. Ešteže existuje internet a satelit. Aj keď sedím doma, hlava lieta v oblakoch.

Kde lietate vy? Čím si udržiavate jasnú myseľ? Nechýba vám vitamín D? Jete ryby a dary mora?

Venušky s tarhoňou (Fregola con vongole)

Mušle namočíme do studenej vody a prepláchneme.
Tarhoňu na suchej panvici opečieme do ružova.
V hrnci s pokrievkou zohrejeme olej, orestujeme v ňom na drobno posekanú šalotku, cesnak, čili vločky, pridáme paradajkový pretlak, premiešame, orestujeme a zalejeme vývarom (alebo vodou), dobre posolíme, okoreníme, prípadne dochutíme štipkou cukru, ak treba a necháme zovrieť.
Pridáme nasucho opečenú tarhoňu, premiešame a varíme za občasného miešania do takmer mäkka.
Pár minút predtým, než sa tarhoňa uvarí do mäkka do hrnca pridáme mušle, premiešame, privedieme k varu, prikryjeme pokrievkou a za občasného premiešania podusíme niekoľko minút, kým sa všetky mušle neotvoria.
Premiešame, prípadne ešte dochutíme, posypeme posekanou petržlenovou vňaťou a podávame s kúskom citróna na pokvapkanie mušlí.

Slávky s kokosovým mliekom na thajský spôsob

Očistené a fúzov zbavené slávky namočíme do studenej vody a niekoľkokrát prepláchneme.
V hrnci s pokrievkou zohrejeme olej a orestujeme na ňom na drobno pokrájanú šalotku, cesnak a stonky z koriandrovej vňate. Pridáme na menšie kusy pokrájanú a pomliaždenú citrónovú trávu a na drobno posekanú čili papričku podľa chuti. Keď trochu zmäknú, zalejeme ich kokosovým mliekom, rybacou omáčkou a posypeme postrúhanou kôrou z limetky.
Pár minút na miernom ohni povaríme, potom dochutíme šťavou z polovice limetky, prípadne, ak treba, aj štipkou cukru a soli. Pridáme slávky, premiešame, pridáme trochu vody, ak treba, zvýšime teplotu a prikryjeme pokrievkou. Vždy po 2-3 minútach premiešame a sledujeme, ako sa slávky otvárajú. Keď sú už všetky otvorené a pár minút povarené, stiahneme ich zo sporáka, posypeme lístkami koriandrovej vňate a zvyškom posekanej čili papričky, ak chceme.
Slávky podávame horúce aj s kokosovým vývarom, s kúskom limetky na pokvapkanie a s bagetou na namáčanie.