Videli ste už Ugly Delicious s Davidom Changom na Netflixe? Očakávali sme s mužom túto novú gastro sériu s nadšením, máme radi Davida Changa a veci, ktoré robí. Nesklamal nás ani tentoraz. Skvele natočené, s výbornými filmárskymi nápadmi a vtipnými úvodmi. Po formálnej stránke je Ugly Delicious pankáčskym pendantom uhladeného a trochu snobského Chef’s Table, z ktorého si dobre uťahuje. Najmarkantnejšie je to badať na vyjadrovacích prostriedkoch, ktoré sú mierne povedané jadrné. No nie je v tom nič samoúčelné. Za drsnou fasádou Ugly Delicious je čistý skvost. Vidno za ním mesiace a mesiace tvrdej práce a umu množstva šikovných a kreatívnych ľudí.

V Ugly Delicious som sa aj ja po dlhej dobe niečo nové a relevantné dozvedela.

Nadchlo ma, že sa niekde ešte niekto komplexne venuje jedlu ako kultúrno-spoločenskému fenoménu a nebojí sa ísť do hĺbky. Navyše z globálneho pohľadu, naprieč kontinentmi a rôznymi etnikami. Každý diel sa zameriava na jeden typ jedla či oblasti gastronómie a pozerá sa na ňu z rôznych uhlov pohľadu. Napríklad na pizzu, tacos, barbecue. Aké rôzne podoby majú po celom svete? David Chang sa pokúša pátrať po ich originále, prapôvode a zamýšľa sa nad ich autenticitou. Je vôbec možné hovoriť o autenticite jedla, nie je to len mýtus? Žasnem, ako sa vo svete dáva priestor šikovným ľuďom, ktorí rozmýšľajú. Žasnem, že sú takéto témy žiadané, že niekto osvietený tomu celému verí, investuje do toho čas a peniaze a nakoniec z toho ešte aj vznikne kvalitný a atraktívny produkt. Presne dôkaz toho, že aj náročnejšie témy môžu zaujať mainstreamového diváka. Tvrdím stále, že si aj bežní ľudia zaslúžia serióznejšie informácie o jedle, len tomu treba dať šancu a vhodnou formou im ich ponúknuť.

V Ugly Delicious som sa aj ja po dlhej dobe niečo nové a relevantné dozvedela. Diel o vyprážanom kurati som pozerala s otvorenými ústami, vôbec som netušila, aké rasistické konotácie má vyprážané kura v USA. Okrem toho nás zaujal aj diel o praženej ryži, plnených cestovinách a taštičkách a o domácom varení. Univerzálne platí, že domáce varenie máme všetci spojené s detstvom. V tomto duchu vo mne rezonovalo práve vyprážané kura, ktoré mám asi najviac zafixované ako jedlo detstva – leto, prázdniny u babky, domáce kurence, hody… Dodnes si ho zvyknem raz za rok v lete vypýtať od mamy. Som ochotná zjesť vyprážané kura s kožou a kosťou jedine doma. V reštaurácii mi ani nenapadne si ho objednať, tobôž z rýchleho občerstvenia.

Tak som sa zamýšľala, aké domáce varenie pre deti predstavujem ja. Mňa totiž, prosím pekne, moje deti za víkendové obedy bodujú a známkujú! Sú echt nároční, nedajbože niečo správne nedosolím, nedosladím alebo netrafím konzistenciu… Samozrejme, že ma teší, že prirodzene jedia aj veci, o ktorých ich vrstovníci ani nechyrujú. Chcem, aby sa v pohode dokázali najesť kdekoľvek na svete a neokúňali sa pred ničím. Ale aby ste si nemysleli, že doma jedávame len samé exotiky a veľkopanské huncútstva, tak to teda nie. V drvivej väčšine jedávame úplne obyčajne, hoci je pravda, že varenie segedínov a perkeltov s radosťou prenechávam mame a svokre. A ani mi nenapadne variť polievku, aj druhé jedlo. Inak sa však nerozpakujem ani na nedeľný obed spraviť úplne jednoduché jedlo. Jediné, na čom si dávam záležať, aby bolo všetko dobre ochutené, pestré, živé a pekne naservírované. Nerada varím (a jem) dokola to isté, a tak ťažko v mojom prípade hovoriť o jedlách, ktoré by sme jedli tak často, že by sa dali považovať za reprezentantov domáceho varenia.

Akokoľvek však rada vymýšľam a plánujem varenie a pečenie na víkend, sú chvíle, keď sa mi jednoducho nič nechce a vtedy sa aj ja utiekam k pár osvedčeným stáliciam, ktoré fungujú a chutia. Nasledujúce dva recepty patria medzi ne. A dokonca som si minule uvedomila, že majú aj svoje slovenské náprotivky vo forme šunkaflekov a žemľovky a obe sú tak trochu „ugly delicious“. Takže ak ich máte radi a privítali by ste miernu zmenu, nech sa páči, osvojte si lenivé domáce varenie. A ak máte práve dilemu, čo so starou vianočkou (čím tvrdšia, tým lepšia) či nedojedenými cestovinami zo včera, šup s nimi do rúry a teplý obed či večera je vyriešená. Nemáte za čo!

Mac and Cheese (Makaróny so syrom)

  • 250 g kvalitných makarónov (kolienok), ideálne z tvrdenej pšenice
  • 400 g syra cheddar (alebo iného mäkšieho, nie veľmi vyzretého)
  • 200 g cottage cheese
  • 1 a ½ – 2 šálky plnotučného mlieka alebo smotany na varenie
  • 1 lyžička soli
  • 1 lyžička mletej údenej červenej papriky
  • 1 lyžica anglickej alebo dijonskej horčice
  • ½ lyžičky mletého muškátového orieška
  • ¼ lyžičky kajenského korenia
  • ¼ lyžičky mletého čierneho korenia
  • maslo na vytretie zapekacej misy/formičiek

Rúru predhrejeme na 180°C.
Cestoviny predvaríme v dobre osolenej vode do polomäkka.
Zapekaciu misu, malé zapekacie formičky alebo pekáčik vytrieme maslom.
Syr postrúhame nahrubo. Asi štvrtinu si odložíme a zvyšok zmiešame s cottage syrom, mliekom/smotanou, soľou, paprikou, horčicou a koreniami. (Ak chceme mať výsledné makaróny suchšie, dáme o ½ šálky mlieka/smotany menej, ak krémovejšie, dáme celé 2 šálky.)
Predvarené cestoviny zlejeme a zmiešame so syrovou zmesou. Prelejeme do zapekacej misy, formičiek alebo pekáčika, posypeme vrch zvyškom strúhaného syra a dáme zapiecť na 15 – 20 minút, prípadne podľa potreby a veľkosti formy, kým sa syr na povrchu neroztopí, nezhnedne a po okrajoch zmes nezačne bublať.
Makaróny vyberieme z rúry a necháme ešte 10 minút dôjsť. Podávame horúce.

Bread and Butter Pudding

  • 1 staršia, stvrdnutá vianočka (alebo lupačky, briošky, stvrdnuté osie hniezda, toastový chlieb, rožky…)
  • 50 g masla
  • 5 – 6 lyžíc citrusovej marmelády (alebo marhuľového džemu)
  • 50 g hrozienok alebo sultániek
  • 3 lyžice rumu
  • 500 ml sladkej smotany
  • 200 ml plnotučného mlieka
  • 4 veľké vaječné žĺtky
  • 1 veľké vajce
  • štipka soli
  • 1 lyžička strúhanej pomarančovej alebo citrónovej kôry alebo čerstvého ďumbiera
  • 5 lyžíc (vanilkového) cukru (a viac, podľa chuti, ak máme nesladké pečivo)
  • hnedý cukor na posypanie

Rúru predhrejeme na 180°C.
Zapekaciu misu alebo pekáčik vytrieme maslom.
Hrozienka namočíme do horúcej vody, aby sa napučali.
Vianočku (alebo pečivo) nakrájame na hrubšie plátky. Vždy dva a dva plátky natrieme maslom a džemom ako sendviče. Jednotlivé sendviče natesnáme vedľa seba do misy.
Napučané hrozienka zmiešame s rumom a ešte chvíľu macerujeme.
V mise zmiešame vajcia s mliekom, smotanou, cukrom, štipkou soli, strúhanou kôrou alebo ďumbierom. (Ak robíme pudding z toastového chleba, žemlí alebo rožkov, pridáme do mlieka viac cukru, aby nebolo výsledné jedlo málo sladké a bez chuti.)
Do otvorov medzi naskladanými maslovo-džemovými sendvičmi v mise nasypeme napučené hrozienka a pokvapkáme zvyšným rumom. Všetko nakoniec zalejeme vaječno-mliečnou zmesou.
Na vrcholce pečiva dáme kúsočky zvyšného masla a posypeme ich hnedým cukrom. Ak máme veľmi tvrdé pečivo, počkáme asi 10 minút, kým tekutá zmes doň vsiakne. Ak máme pečivo mäkšie a jemnejšie, nečakáme a dáme ho piecť rovno.
Pudding pečieme zhruba 45 minút. Ak povrch veľmi hnedne, prikryjeme ho alobalom a dopečieme pudding až do konca prikrytý, kým vaječno-mliečna zmes úplne nestuhne.
Hotový pudding vyberieme z rúry a počkáme asi 10 minút, kým dôjde. Podávame teplé, ale aj vychladnuté na izbovú teplotu.

Autor: zuzka
2 komentáre