https://www.natanieri.sk

Category

v reštaurácii

v pohári, v reštaurácii, v šálke

Pozbierané po Slovensku

No, sláva, tento rok sa mi podarilo dať dokopy aj nejaký slovenským post! Možno to tak nevyzerá, ale venujem sa aj dianiu na domácej pôde, snažím sa sledovať, čo sa na Slovensku deje, aj keď je fakt, že s návštevami si dávam načas. Radšej si počkám, kým prejde počiatočný ošiaľ a podniky sa zabehnú. Čo občas znamená, že niektoré ukončia svoju prevádzku skôr, ako sa do nich stihnem dostať, ale tak to je, stáva sa. Dnes to ale bude o zážitkoch, ktoré mi za posledný rok urobili radosť a chcem sa o ne podeliť aj s vami.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Návrat krakovský

Po štyroch rokoch sme boli aj v Tatrách, čo znamenalo, že sme išli opäť do Krakova. Cesta z Tatranskej Javoriny do Krakova dnes trvá o dvadsať minút menej, ako pred kovidom. Poliaci o hodný kus potiahli diaľnicu do Tatier a som presvedčená, že o pár rokov to bude už len príjemná hodinka a dačo. Ďalším pozitívom bola atmosféra v Krakove. Trochu som sa obávala, či nebude v Krakove po rokoch kríz a ukrajinskej vojny napätie, ale boli sme príjemne prekvapení. Zdalo sa mi, že je mesto krajšie a upravenejšie, ako naposledy, no mohlo to byť aj tým, že nám tentoraz vyšlo počasie.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

12 zastavení na ceste po Južnej Morave

Veľmi som bola poctená, keď ma na jar oslovili z projektu Gourmet Jižní Morava, aby som sa stala hodnotiteľkou podnikov, nominovaných do tohtoročného gastro sprievodcu po Južnej Morave. Nielen preto, že tejto vzácnej iniciatíve veľmi fandím a byť aspoň na chvíľu jej súčasťou, je splnený sen, ale najmä preto, že som po skúsenostiach z hodnotenia brnianskych podnikov vedela, že to majú skvele zorganizované a tešila som sa na hodnotiteľské cesty, ako aj na záverečnú párty s vyhodnotením výsledkov a uvedením nových sprievodcov do života.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Horúce pražské novinky

Do Prahy sme sa ponáhľali, aby sme ešte v ten istý deň na poludnie stihli komentovanú prehliadku komplexu budov, „kociek“ od významného pražského architekta druhej polovice minulého storočia Karla Pragera, v ktorom mimo iné sídli Institut pro plánovaní a rozvoj Prahy (IPR) a Centrum pro architekturu a městské plánování (CAMP). O prehliadku som veľmi stála aj preto, že jej súčasťou je vstup do veží susedného Emauzského kláštora a vidieť túto významnú modernistickú dostavbu bolo mojím snom už dlho. A vyšlo to, konečne!

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Berlín a my v roku 2023

Cestu do Hamburgu sme plánovali ešte počas covidu, keď sa lietanie utlmilo a začala sa viac riešiť jeho ekonomicko-environmentálna záťaž. Páčila sa mi myšlienka presúvania po Európe rýchlovlakmi a nočnými vlakmi a cesta do Hamburgu sa mi zdala na to ideálna. No kým sme sa na jar konečne rozhýbali, nočné vlaky z Viedne do Hamburgu v našich termínoch už boli vypredané. Rýchlo sme však pristúpili na plán B, že nočným vlakom pôjdeme do Berlína a odtiaľ do Hamburgu normálnym IC-čkom. A keď už bol v itinerári Berlín, vymysleli sme to tak, aby sme v ňom pár dní pobudli.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Hamburg, Hamburg

Hamburg som chcela vidieť veľmi dlho. Hanzové mestá a prístavy sú pre mňa magnetom nielen vizuálne, ale aj nezávislým duchom a atmosférou slobody, prosperity a práva. Hamburg je druhé najväčšie mesto Nemecka, má formu mestského štátu, najväčší počet nemeckých milionárov a nachádza sa v ňom viac mostov ako v Benátkach. To všetko, ako aj značne medializovaná výstavba Labskej filharmónie, vzbudzovalo moju zvedavosť a záujem zažiť Hamburg na vlastnej koži.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Kutná Hora

Kutná Hora je presne ten typ menšieho mesta, kam sa už oplatí vypraviť na jednu noc a stráviť tzv. „quality time“ bez kompromisov. K Znojmu, Mikulovu či Litomyšlu nám tak do zbierky obľúbených mini destinácií pribudlo ďalšie miesto, ktoré má z nášho pohľadu všetko. Spektakulárne historické pamiatky, kvalitný verejný priestor, relevantné kultúrne stánky a v neposlednom rade dobré gastro. Pokojná malomestská atmosféra a turistov tak akurát zaručí, že si tu oddýchnete od stresu z veľkého mesta, ale stále budete mať pocit, že ste na výnimočnom mieste a za odmenu.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii

Jizerská takmer päťdesiatka

Viete, čo ma na živote v širšom európskom meradle najviac baví a uspokojuje? Že keď sa o niečom v médiách hovorí, už si to viem zaradiť do kontextu. Boli sme, videla som, poznám, viem si predstaviť… Keď napr. sledujeme dokument z Krakova, Brna či Budapešti, už sa na to pozerám inými očami, ako keby sme tam neboli a nepoznali súvislosti. Alebo keď počúvam na českom rozhlase obľúbené rozhovory s umelcami a hovorí sa v nich o nejakej výstave, galérii, predstavení, koncerte, divadle, v duchu nadšene vykrikujem: „To som minule videla!“ alebo „Tam idem na budúci týždeň!“. Prelínanie medzi svetom, o ktorom sa hovorí a svetom, ktorý žijem, je pre mňa momentálne najväčším afrodiziakom. Ešte stále u mňa offline víťazí, stále ma láka.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Mesiac splnených prianí

Milujem tie júlové resety, keď sa ráno prebúdzam s pocitom, že neviem, kde som a musím otvoriť oči, aby som to zistila. Naplánujem júl vždy úplne na doraz, veľa cestovania, veľa cestovania bez detí, veľa presunov, veľa zážitkov. Nepopieram, občas je to naozaj náročné, ale výborne si tým prečistím hlavu a úplne sa preprogramujem. Nepotrebujem oddychovať ničnerobením, potrebujem úplne iný spôsob bytia, iné návyky, zapojiť v mozgu úplne iné obvody. Trochu neistoty, nepohodlia, pochybností a pár krokov do neznáma. Učiť sa nové veci, spoznávať nové miesta, skúšať nové jedlá a robiť činnosti, ktoré som ešte nerobila.

Pokračovanie...