https://www.natanieri.sk

Category

v pohári

v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Bez vermútu ani deň

V jednom sme mali jasno, keď sme sa do Španielska chystali. Budeme piť vermút. Po BarceloneMadride sme vermútom naplno prepadli a nevedeli sme sa ich dočkať. Dokonca sa nám podarilo na vermút „namotať“ aj priateľov, s ktorými sme do Valencie išli. Čo teda nie je nič ťažké, lebo moderné španielske vermúty sú naozaj skvelé a prekvapivé pitie. V Španielsku máme celkovo dilemu, čo si dať skôr, či červené víno, cavu alebo vermút. (A to sme ešte nezabŕdli do sveta sherry…) Ale kým na dobré červené španielske víno alebo cavu narazíte doma pomerne bežne, dobrý vermút si na Slovensku len tak nedáte. A hlavne je to niečo úplne iné, než čo by ste čakali.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Španielsky projekt

Novú cestovateľskú sezónu sme mali začať pekne zostra, už koncom februára, plní nadšenia a očakávaní. Pandémia bola na ústupe, nič nám nestálo v ceste konečne rozprestrieť krídla a nadýchnuť sa sveta. Iróniou osudu sa nám tri dni pred odchodom zmenil nielen náš život, ale aj celý svet. Vojna u susedov. Pripadala som si ako zmätený Vincent Vega z Pulp Fiction v slávnom meme a najhoršie bolo, že nič zrazu nedávalo zmysel. Keby to všetko nebolo také tragické a nezvratné, povedala by som, že pokazená dovolenka, ale aj slovo dovolenka sa mi odvtedy hnusí.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Vroclav dobrý, všetko dobré

Prejsť zo Štetína do Vroclavu bolo ako vstúpiť z Polnočného kráľovstva do Krajiny kráľa Miroslava. (Len pre zaujímavosť, polnoc znamená v poľštine sever a poludnie juh. Toľko na margo mojich romantických predstáv, že Poliaci majú polnočné prístavy a poludňové mestské časti…) Taká noblesa, s akou to dáva Vroclav, sa len tak nevidí! Už dávno ma žiadne mesto tak neočarilo ako Vroclav. Ako keď sa po rokoch sklamaní z ľudí náhodne zoznámite s niekým šarmantným, koho neviete pustiť z hlavy a chceli by ste s ním byť častejšie, taký pocit zamilovanosti. A to stále hovoríme o meste stredoeurópskeho typu, s ktorým sme pred tridsiatimi rokmi stáli na rovnakej štartovacej čiare.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Štetínske blues

Na posledné tri-štyri noci sme mali pôvodne kempovať niekde pri Štetíne a vyrážať na výlety do okolia, ale po ôsmich dňoch v stane muž usúdil, že stačilo. Rozhodli sme sa teda, že si na ďalšie dve noci nájdeme ubytovanie v Štetíne a na posledné dve noci sa presunieme do Vroclavu. Ak budete niekedy pred podobným rozhodnutím, uberte zo Štetína a pridajte k Vroclavu. Na Štetín vám bude dvadsaťštyri hodín bohato stačiť. No ak sa tu niekedy ocitnete, tieto štyri veci určite nevynechajte: zámok, filharmóniu, Halu Odra a Port Bar Szczecin.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Riviéra

Ísť v lete do Gdanska a nepozrieť sa aspoň do Sopotu by bola škoda. Gdansk, Sopot a Gdyňa spolu tvoria tzv. Trojmesto. Majú navzájom previazanú infraštruktúru, informačné systémy a dokopy tvoria metropolitnú oblasť s takmer miliónom obyvateľov. V rámci tejto aglomerácie je Gdansk čosi ako „staré mesto“, Gdyňa „nové mesto“ a v strede medzi nimi Sopot, mondénne kúpeľné letovisko, kam chodia všetci na výlety. Zaujímavosťou tohto regiónu je aj tzv. kašubská kultúra. Kašubovia sú potomkami slovanských Pomoranov, majú svoje typické jedlá, aj jazyk, podobný s poľštinou asi ako slovenčina s češtinou. Aj preto, ak si všimnete, sú v tejto oblasti mnohé názvy v dvoch jazykoch.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Gdansk

Jednou z vecí, pre ktorú som bola rada, že sme nakoniec do Gdanska išli, bola jeho história a významné postavenie v rozhodujúcich okamihoch, ktoré hýbali Európou. Fascinujú ma starobylé obchodné cesty, hanzové mestá a stredoveká Európa. Prejsť si časť bájnej Jantárovej cesty je snom, hádam, každého cestovateľa, nie? Cesta je to v Poľsku pomerne nudná, krajina je plochá, niet o čo oko oprieť na obzore, ale, čo ma tiež prekvapilo, výhľady tu nehyzdia žiadne billboardy ani megaboardy. Ani po ceste, ani v mestách. Nič z toho, ako máme my billboardmi zavšivenú celú krajinu a reklamnými nosičmi vytapetované celé ulice, v Poľsku neexistuje. A je to úľava pre oči. Vizuálneho smogu som sa v Poľsku dosť obávala, ale úplne zbytočne. Z Lodžského vojvodstva sme plynule prešli do Kujavsko-pomoranského a nakoniec do Pomoranského na pobrežie Baltu. Dorazili sme do cieľa.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Optimiszt

V poslednom tohtoročnom príspevku chcem byť optimistická a písať o tom, čo ma tento rok najviac nadchlo. O rakúskom rodinnom vinárstve Liszt Weingut. Heuriger. Manufaktur. z dedinky Leithaprodersdorf, hodinu autom od Bratislavy, kúsok od Nojzíka v Burgenlande. Pre mňa je totiž splnením najodvážnejších snov o vidieckej reštaurácii, o vinárskej gastronómii a vlastne o akejkoľvek gastronómii vo všeobecnosti.

Pokračovanie...