Tag
Tak. Prežili sme ďalšiu tuhú zimu. Jednou z najlepších vecí na zime sú pre mňa dlhé večery v teple domova pri dobrom víne a filme. Toľko zaujímavých vecí sme túto zimu videli. Len na Netflixe pribudlo kopec skvelých dokumentov. Medzi najočakávanejšie patrila, samozrejme, nová séria Chef’s Table s ďalšou várkou hviezd súčasného gastro neba z celého sveta.
Pokračovanie...
Ak sledujete každoročné svetové rebríčky a ocenenia pre najlepšie kuchárske knihy, možno ste si všimli niekoľko momentálne prebiehajúcich „turnajov“ kníh a zverejnených nominácií. Mužovi som už síce dávnejšie „zatrhla“ kupovanie kuchárskych kníh, ale na Valentína som od neho nečakane dostala jednu kuchárku, ktorá mi urobila radosť hneď niekoľkokrát.
Pokračovanie...V novembri sme našli na Netflixe nový japonský seriál Midnight Diner: Tokyo Stories, ktorý v nás znovu prebudil nadšenie pre ramen a japonskú kuchyňu. Prvých 10 dielov sme zhltli ako malinu a mali sme chuť na viac. Tak sme si konečne pozreli slávny japonský film Tampopo. Ak ste niekedy čítali zoznamy filmov o jedle, ktoré si musí pozrieť každý foodie, „ramen western“ Tampopo ste v ňom určite našli. Pre úplných laikov je Tampopo vstupnou bránou do témy ramenu, od jeho varenia až po konzumáciu, či „filozofiu“. Je to kultový film po viacerých stránkach, nielen po gastronomickej, ale najmä kinematografickej. Ak ste fajnšmekri na filmy (a na jedlo), prídete si na svoje. A nakoniec, vaša filmárska ramen mozaika by nebola kompletná, ak by ste si nepozreli The Ramen Girl. Tento na pohľad B-čkový americký film osloví všetkých, čo majú radi čokoľvek japonské alebo majú radi ramen. A špeciálne pre tých, čo si predtým pozrú Tampopo, má The Ramen Girl ešte jedno vtipné prekvapenie navyše. Veď uvidíte.
Pokračovanie...
To sa tak stane, že si pomaličky plánujete rodinnú letnú dovolenku v Alpách… a zrazu sa ocitnete v Kórei. Keď som si pred pár mesiacmi v Standart magazíne čítala o kávovej scéne v Kórei, ani vo sne by mi nenapadlo, že by som ju mohla spoznať na vlastnej koži. Predsa len je rozdiel si skočiť na kávu do Brna alebo do Soulu… No ale život píše iné príbehy a nevinná pozvánka na prezentáciu kimči od kórejskej ambasády sa „zvrtla“ na 10-dňový kulinársky pobyt v Kórei. Dokúpili sme letenku aj pre muža a po 10 rokoch sme opäť cestovali do Ázie.
Pokračovanie...
Raz za čas, keď sa mi v mrazničke nazbiera dosť kuracích krídel, ich deťom upečiem. Idú sa za nimi utĺcť, mali by ste počuť to božské ticho (u nás také vzácne) pri stole, keď obhrýzajú kosti. Až tŕpnem, aby si ostrými kúskami neublížili, lebo sa ohlodaných kostí nechcú vzdať, kým je na nich čo len kúštik niečoho, čo sa dá rozhrýzť, hotové šelmy. Ja sa, samozrejme, teším, že im chutí a rada pre nich vymýšľam nové chuťové variácie. Ten pocit, keď ulahodíte svojim deťom na tanieri, sa nedá opísať. Hrdá mama.
Pokračovanie...
Tento recept pôvodne vôbec nemal ísť na blog. Čakala som vzácnu rodinnú návštevu na obed a vytiahla z mrazničky divinu – jelenie mäso z uplynulej sezóny, ktoré som si šetrila na špeciálnu príležitosť. Nechcela som ale robiť môj osvedčený recept na jelení guláš so sušeným ovocím (podľa Hugha F-W), ktorý už časť rodiny pozná, a rozmýšľala som ďalej, ako guláš ozvláštniť. Skrátka, takto nejako som dospela k tejto exotickejšej verzii na ázijský spôsob, resp. k jeho aromatike 5 vôní.
Pokračovanie...Už keď som zbadala na obľúbenom blogu Zkvašeno kimči, som vedela, že do toho idem aj ja. Jednak kvôli sezóne – momentálnej záľube v kvasenej a fermentovanej zelenine, experimentom s kapustou, nedostatku prirodzených vitamínov a dlhodobému chorľaveniu v rodine, ale aj z lásky ku kórejskej kuchyni a príjemným spomienkam na kimči. Mužovi som hneď hlásila, že musí byť aj video. To aby ste na vlastné oči videli, aké jednoduché je pripraviť kimči a aby sme k tejto momentálne vychytenej téme prispeli aj niečím extra.
Pokračovanie...
Minulý týždeň sme strávili päť dní na našom letnom sídle. Paráda! Už keď otec avizoval, že budú reďkovky a špenát, som sa nevedela dočkať. Konečne prvá úroda, z ktorej sa dá variť a najesť. Tešila som sa na voľné dni, varenie, oslavu narodenín a menín našich detí, večerné grilovanie a kopec iných vecí. Stihli sme toho neúrekom.
Pokračovanie...
Blížili sa sviatky a muž sa vybral zháňať jahňacinu. Mali sme tip na malé mäsiarstvo na Živnostenskej ulici a boli sme zvedaví. Nešpecifikovala som, o aký kus má ísť, či kotlety, stehno, pliecko… Muž mal zhodnotiť situáciu a rozhodnúť sa na mieste podľa momentálnej ponuky. Prišiel s celým stehnom s kosťou, bola som spokojná. Postála som si nad ním dobré dve hodiny vykosťovaním, odblaňovaním, zbavovaním tuku a porciovaním, ale neľutujem ani minúty, výsledný produkt bol prvotriedny. A skúsenosť na nezaplatenie. Pred pár rokmi som stehno piekla vcelku, pomaly a dlho, ale na takúto úpravu som tentoraz nemala chuť. Mäsa po očistení bolo tak na 3 razy. Jednu tretinu som nakrájala na kocky – na marinované špízy, druhú tretinu odložila do mrazničky na mletie (lamb burgery, kofty, souvlaki…) a tretiu na dusenie (kari, írske dusené jahňacie, talianske dusené jahňacie s mladým hráškom…).
Pokračovanie...(c) 2008 - 2024 Natanieri.sk
All rights reserved
