https://www.natanieri.sk

Tag

petržlenová vňať

v kuchyni

Vôňa cibule

Poďte si so mnou spraviť niečo dobré cibuľové (a nie sirup na kašeľ)! Kým konečne začneme bylinkovať, nakličovať a túžiť zase po zelenom, spotrebujme všetky zásoby starej cibule a vypracme špajze, čo vy na to? Okrem toho, že sa nezruinujeme kvôli nezmyselne nesezónnej zelenine zo supermarketov a nájdeme suroviny v každých dedinských potravinách či sídliskovej večierke, si pripravíme dve zázračné prílohy, ktoré budete chcieť jesť doslova ku všetkému. Lebo s nimi sa vám zrazu otvoria nevídané možnosti, ako si osviežiť a vylepšiť akékoľvek jedlo a deň. A v chladničke vám vydržia dlho.

Pokračovanie...
v kuchyni

Kura stručne, senzačne

Vždy som to chcela vedieť. Upiecť kura na grile. Klobásky, steaky, burgre, zelenina OK, ale na veľké kusy mäsa vcelku si (po niekoľkých nezdaroch) netrúfam. Ale toľkokrát som už v amerických programoch a receptoch videla piecť kura na grile „na motýlika“, že som presvedčila samu seba, že to nemôže byť také ťažké.

Pokračovanie...
v kuchyni

Soul Food – balzam na dušu i telo

Doma lazaret. Čo s víkendom doma? Maximálne tak pozorovať z okna päť myšiarok na vŕbe pred naším domom. Po zotmení krásne húkajú a krútia hlavami… A čo variť, keď nikomu nič nechutí? Inšpirácia prišla nenápadne. Mama mi vraví, nech deťom uvarím dobrý kurací vývar a ja som hneď rozmýšľala, čo s prípadným vývarom ďalej. A napadla mi osviežujúca polievka avgolemono, ktorú Gréci jedia v lete studenú a v zime teplú. Kombinácie citrónovej šťavy a vajec sa nezľaknite, keby to nebolo dobré, Gréci by to predsa nejedli.

Pokračovanie...
v kuchyni

7+

Už asi tretí rok si do zoznamu „must do“ zimných jedál píšem tažín a z roka na rok je pri ňom viac a viac výkričníkov. Nikdy som sa k nemu popri množstve ostatných dlho varených, dusených či pečených jedál nevedela dostať. Mám tu už tažín kurací a jahňací, ale aj bezmäsité druhy môžu byť rovnako hrejivé a výdatné, najmä ak sa rozšupnete a spravíte si povestný tažín zo siedmich druhov zeleniny.

Pokračovanie...
v kuchyni

Ryby na sklonku leta

Čo si dáme? Čo sme už dávno nemali? Rybu… Tak sa začínali naše plány na voľné dni a muž sa teda vybral do Metra po ryby. Ísť do Metra po ryby je rovnako vzrušujúce ako ísť na ryby, nikdy neviete, čo práve „chytíte“. Je to lotéria. Netreba mať jasnú predstavu, tá takmer nikdy nevyjde. Vždy čakám, čo mi muž do telefónu vymenuje a až potom narýchlo rozmýšľam a improvizujem. Myslela som si síce na inú rybu (o tom niekedy nabudúce), ale nakoniec to dopadlo celkom fajn a ja som si splnila ďalší sen.

Pokračovanie...
v kuchyni

Signature dish

Už je to rok, čo sme sa vrátili z nášho newyorského food tripu a veľa vecí mi dochádza až teraz. Koľko sme toho zažili a hlavne, koľko sme toho nestihli, alebo koľko nám ešte zostáva spoznať. Preto, keď som v jednom časopise natrafila na recept Jeana-Georgea Vongerichtena na jeho slávne hrebenatky, potešila som sa hneď niekoľkokrát. Dlho som hľadala inšpiráciu na hrebenatky. Ochutnať čokoľvek od newyorskej šéfkuchárskej ikony J-GV patrilo medzi moje sny a ak ešte ide o jeho „signature dish“, nemohla som inak.

Pokračovanie...
v kuchyni

Ako vzniká obed

Väčšinou to začína celkom banálne. Napríklad, zistím, že mám doma priveľa cíceru a nemíňa sa. Tak varím z cíceru. Alebo v útrobách špajze, chladničky či mrazničky objavím niečo, čomu práve zišla záručná doba. Teraz naposledy som takto v chladničke našla dve vrecúška „atramentu“. Čo s nimi? Čierne rizoto sme už mali niekoľkokrát, ok, budú čierne cestoviny. Aj tak ich mám na zozname už poriadne dlho a som zvedavá, ako atrament farbí cesto.

Pokračovanie...
v kuchyni

Surf & turf – balans medzi proteínmi

„Surf & turf“ bolo v 60. a 70. rokoch v USA a Austrálii veľmi populárne jedlo. Stredná vrstva ním dávala najavo, že si môže dovoliť naraz filet mignon aj homára. Ja som vždy považovala surf & turf (teda dary mora spolu s mäsom) skôr za šikovnú voľbu pre všetkých, čo sa nikdy nevedia rozhodnúť, či chcú mäso alebo ryby. Ale čím ďalej, tým viac to vnímam tak, že skôr ako o „rozožranosť“ môže ísť o pokus o balans medzi jedným a druhým.

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

Zelená nálož

Vo Fool-e som čítala o architektovi Gabriovi Binim z talianskeho ostrova Pantelleria, ktorý vyrába bio vína a pestuje bio kapary. Pestovať kapary bez chémie je dosť fuška, nalietavajú na ne mušky, ktoré do kvetov kladú vajíčka a znehodnocujú tým úrodu. Bini sa proti nim rozhodol bojovať mechanicky. Roky si všímal ich správanie a zistil, že inkriminované mušky obľubujú teplé počasie. To sa na jeho pozemkoch začína v júli, preto zbiera úrodu len od mája do júla. Po júli všetky ostatné púčiky ručne pozbierajú a spália. Z roka na rok tak Bini sleduje, že populácia mušiek sa zmenšuje a spôsobuje menej škôd. Tento pestovateľ si všimol v súvislosti s kaparami ešte jednu zaujímavú vec. Veľmi si obľúbil francúzsku soľ Fleur de Sel de Guérande z južného Bretónska, ktorú si nosí všade so sebou a používa ju úplne na všetko. Prišiel na to, že kým bežné soli zo Stredomoria kapary len zakonzervujú, s touto soľou prejdú aj miernym procesom fermentácie, čo jeho kaparám dodáva jedinečnú chuť a charakter.

Pokračovanie...