SUBSCRIBE
https://www.natanieri.sk

Tag

japonská kuchyňa

v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Viedenské itineráre

16. júna 2024

Na konci roka 2022 som si sľúbila, že sa budem Viedni venovať viac, ale, ako to už býva, nevydalo. V minulom roku sme sa do Viedne dostali poriadne len raz, v novembri. Bolo to skvelé, ale už som si žiadne predsavzatia do roku 2024 nedávala. A dobre som urobila. Nezáväzne sa tie predstavy a plány napĺňajú oveľa lepšie a človek z nich má potom oveľa väčšiu radosť. Tvorba jednodňových viedenských itinerárov sa tak stala jednou z mála vecí, z ktorých mám v poslednej dobe radosť. Leitmotívom našich ciest sa stal Gustav Klimt a viedenská secesia a sama som prekvapená, koľko nových a netušených miest sme takto objavili.

Pokračovanie...
Autor: zuzka
Pridaj komentár
v pohári, v reštaurácii, v šálke

Zima, jar, jeseň, zima

23. septembra 2021

Som tu! Na pár mesiacov som si dala pohov a užívala si intenzívne „tu a teraz“. Nasávala som svet offlinu čo to dalo a leto tento rok na blogu vynechala. Nechcela som strácať drahocenný čas slobody vysedávaním za počítačom. Po takmer ročnom deficite cestovania čisto fáza nasávania sveta. Všetko som si ukladala do hlavy ako do trezora na zimu, keď bude na slová a fotky dosť času. (Jedna z vecí, na ktoré sa najviac teším, keď si budem spätne prezerať fotky – ešte som ich nevidela – a pri písaní s odstupom rekapitulovať, čo všetko sme zažili.) Predtým ale, než sa pustím do zápiskov a postrehov z ciest, musím sa zmieniť o niekoľkých podnikoch z Bratislavy, o ktorých som už pred prázdninami nestihla napísať, ale ktoré tu chcem mať, lebo boli jedným z dôvodov, prečo sa mi ľahšie vracalo z ciest domov. Vždy je fajn si spísať pozitíva, na ktoré sa môže človek tešiť a dávkovať si ich ako kvapky proti blbej nálade.

Pokračovanie...
Autor: zuzka
2 komentáre
v kuchyni

Dobré veci vznikajú z trpezlivosti

28. januára 2018

Keď som nedávno čítala skvelý rozhovor s českým architektom Adamom Gebrianom, nemohla som sa zbaviť pocitu, že jeho slová by pokojne mohli platiť aj o jedle a gastronómii: „My (verejnosť) musíme požadovať kvalitu.“. „Najviac si cením jednej ľudskej vlastnosti, a tou je veľkorysosť“. Výrok, že „dobré veci vznikajú z trpezlivosti“ som nemohla počuť v lepšej chvíli. Práve doma prežívame jedno vzrušujúce dobrodružstvo, ktorého úspech je založený práve na trpezlivosti. Podarilo sa nám totiž dopracovať k vlastnej miso paste. Ťažko povedať, či sme si miso vyrobili, skôr sa nám „urodilo“. Podobne ako mrkva v hriadke. Zasejete a čakáte. Všetko za vás urobí príroda. Zázrak. Vyjde, nevyjde?

Pokračovanie...
Autor: zuzka
Pridaj komentár
v kuchyni, v médiách, v pohybe

Ramen je ako život, vždy originál

6. decembra 2016

V novembri sme našli na Netflixe nový japonský seriál Midnight Diner: Tokyo Stories, ktorý v nás znovu prebudil nadšenie pre ramen a japonskú kuchyňu. Prvých 10 dielov sme zhltli ako malinu a mali sme chuť na viac. Tak sme si konečne pozreli slávny japonský film Tampopo. Ak ste niekedy čítali zoznamy filmov o jedle, ktoré si musí pozrieť každý foodie, „ramen western“ Tampopo ste v ňom určite našli. Pre úplných laikov je Tampopo vstupnou bránou do témy ramenu, od jeho varenia až po konzumáciu, či „filozofiu“. Je to kultový film po viacerých stránkach, nielen po gastronomickej, ale najmä kinematografickej. Ak ste fajnšmekri na filmy (a na jedlo), prídete si na svoje. A nakoniec, vaša filmárska ramen mozaika by nebola kompletná, ak by ste si nepozreli The Ramen Girl. Tento na pohľad B-čkový americký film osloví všetkých, čo majú radi čokoľvek japonské alebo majú radi ramen. A špeciálne pre tých, čo si predtým pozrú Tampopo, má The Ramen Girl ešte jedno vtipné prekvapenie navyše. Veď uvidíte.

Pokračovanie...
Autor: zuzka
2 komentáre
v kuchyni

Pohánka a miso

28. januára 2016

Chystala som sa doplniť zásoby ázijských potravín, hlavne kúpiť miso a nejakú dobrú ryžu. Dospela som do bodu, keď mám chuť jesť len ryžu a brokolicu, ale viem, že k celkovej pohode potrebujem aj trochu rafinovanejšie chute (rozumej umami), takže som nakoniec z obchodu odchádzala aj s čerstvými hubami šitake, enoki, pak čojom a tofu s tým, že si čistú ryžu nechám na neskôr a skúsim niečo s misom.

Pokračovanie...
Autor: zuzka
6 komentárov
v kuchyni

Bento 2.0

23. apríla 2015

Po 5 rokoch doma som nastúpila do práce. Pre mňa možno ešte väčší šok, ako narodenie detí. Zatiaľ stále netuším, kde je sever a každý večer sa chodím do detskej izby presviedčať, že sme všetci doma a v zdraví. Asi sa na to nedá dopredu pripraviť, ale musela som sa teda veľmi motivovať, aby som nástup zvládla v pohode. Viete, čo som riešila ako prvé, keď som sa dozvedela, že sa definitívne vraciam do práce? Ani kabelku, ani topánky… ale obedár.

Pokračovanie...
Autor: zuzka
15 komentárov
v kuchyni

Agedaši tofu a týždeň japonskej kuchyne

15. októbra 2012

Pôvodne som mala iné plány na víkendové varenie. Vzhľadom na to, že cez týždeň s deťmi varím obedy „jednou rukou, na jednej nohe a s očami na zadku“, cez víkend v kuchyni relaxujem a varenie si užívam. Škrt cez rozpočet mi spravil muž po návšteve Benihany – očarený agedaši tofu – otázkou, či by som také vedela spraviť doma. Chvíľu o agedaši tofu ešte básnil a zaklincoval to poznámkou, že „kamoške sa ešte nikdy nepodarilo.“ Bez toho, že by som si naštudovala, o čo ide, som sa téme agedaši tofu vyhýbala, ale keď mi muž v piatok po práci zavolal rovno zo Seoul Plazy, že kupuje vločky bonito, nebolo viac úniku.

Pokračovanie...
Autor: zuzka
5 komentárov
v kuchyni

Pre veľký úspech Ázia ešte raz…

7. mája 2010

Prvý raz sme sa s japonskými mäsovými taštičkami gyoza stretli pred rokom v japonskej reštaurácii. Nie sú originál japonské, do Japonska sa dostali z Číny niekedy v 17. storočí (po čínsky ťiao-c‘, po anglicky jiaozi), ale rýchlo sa stali veľkým hitom a dodnes patria medzi najobľubenejšie jedlá mnohých Japoncov. Rovnako ako nášho hostiteľa, ktorý nám ich predstavil. Po anglicky sa im hovorí „potstickers“ podľa spôsobu prípravy, keď sa nechajú dochrumkava pripiecť o dno hrnca alebo panvice.

Pokračovanie...
Autor: zuzka
7 komentárov
v kuchyni

Môže byť varenie a jedenie tvorivé a zábavné?

30. apríla 2010

Stále mi vŕta v hlave, prečo mi ázijská kuchyňa tak strašne chutí. Zrejme preto, že ma baví. Baví ma ju variť a baví ma ju jesť. Spôsob prípravy je iný, aj spôsob stolovania. Minule sme boli nadšení, ako dobre sme sa bavili v bratislavskej kórejsko-japonskej reštaurácii na Zlatých Pieskoch. Príjemné prostredie samostatného boxu, sedenie na zemi bez toho, aby nás boleli nohy. Kopec malých mištičiek a tanierikov, ktoré nám priebežne nosili, vzájomné ochutnávanie a vymieňanie. Dve hodiny ubehli ako voda, ani sme si to nevšimli. Aký rozdiel oproti rýchlemu a nudnému zhltnutiu tradičného reštauračného jedla… Najedení sme boli už z pozorností podniku a komplementárnych jedál a dojedli sme aj posledné zvyšky štipľavého kimči.

Pokračovanie...
Autor: zuzka
Pridaj komentár

  • Instagram

  • Posledné komentáre

  • Na tanieri na twitteri

  • Archív