Sobota na južnom Slovensku. Kamarát ma vyhadzuje na železničnej stanici v Nových Zámkoch. Pýtam sa miestnych, kde je autobusová stanica, odkiaľ chodí kyvadlová doprava. Zisťujem, že je to len pár metrov. Opäť začína pršať, v ten deň už asi tretí krát. Na autobusovej stanici si sadám neďaleko hlučnej skupinky v pršiplášťoch a v pestrofarebných gumákoch. Podľa informácií z predchádzajúceho ročníka nepochybujem, že som na správnom mieste. Za pár minút prichádza autobus. Okamžite je plný veselých ľudí, ktorí sa navzájom zdravia a potriasajú rukou. Ešte sa ani nezavrú dvere, už sa niekto vpredu snaží otvoriť malú fľašku tokajského. Fľaša koluje a v autobuse je ako v saune. Snažím sa niečo vidieť cez špinavé okno. Nevidím nič, okrem toho, že stále prší. Ešte jedno zastavenie na námestí v Nových Zámkoch, kde sa do už aj tak plného autobusu snaží natlačiť niekoľko optimistov. Vidím, že vonku stojí ešte dvojnásobné množstvo ľudí. Za chvíľu sa akýmsi zázrakom poukladajú do ďalšieho autobusu za nami. Autobus zahučí a už naberá smer Strekov. Cestujem totiž na piaty ročník Strekovského festivalu vína.


Po asi pol hodine jazdy autobus zastavuje. Predo mnou pozvoľne stúpa úzka asfaltová cesta. Napravo vidím informačné stánky. Naľavo dlhé rady ľudí čakajúcich na lístky a degustačné kupóny. Odstojím si jeden z radov a získam potrebné vybavenie. Chytím do ruky pohár, strčím do neho kupóny a pomalým krokom kráčam hore za ostatnými návštevníkmi.

Cítim sa zvláštne, ako keby som ani nebol na Slovensku.

Na rozdiel od podobných vinárskych akcií v Modre alebo v Pezinku, sa pred piatimi rokmi miestni vinohradníci rozhodli, že svoj prvý festival vína usporiadajú priamo vo vinohradoch, na tzv. Vínnej hore rozprestierajúcej sa nad Strekovom. A to aj napriek určitým obavám, čo to spraví s ich vinicami. Zlé predpovede sa našťastie nepotvrdili, vinič prežil bez úhony nájazdy návštevníkov a tak vznikla unikátna akcia s osobitým rázom, na skvelom mieste, ktorá nie je len o kvalitnom víne, ale aj o rozhovoroch s vinármi, o dobrom jedle, hudbe a tanci.

Po pár metroch sa ocitám priamo vo viniciach. Atmosféra ma okamžite pohltí. Nevšednosť miesta zvýrazňujú malé, znenazdajky sa objavujúce romantické posedenia pri viniči. Cítim sa zvláštne, ako keby som ani nebol na Slovensku. Ľudia pri stánkoch sa rozprávajú takmer výlučne po maďarsky. Ich rozhovory opodiaľ dopĺňa hudobná skupina hrajúca maďarské piesne. Začínam ešte viac ľutovať, že tu nie je so mnou Zuzka. Pri prvom výbere vína mám dokonca chvíľu nepatričný pocit, že som na tomto území so svojou slovenčinou cudzinec. Po troch ochutnávkach sa ale aj táto moja nesmelosť niekde stráca. Zo začiatku ešte ľutujem, že som si nezobral gumáky. Poskakujem po rozmáčanej ceste plnej blata v bledých poltopánkach ako postrelený zajac. Ale aj lepkavé blato mi postupne po niekoľkých ochutnávkach prestáva vadiť. Beriem ho ako nutnú daň za možnosť ochutnať skvelé vína na výnimočnom mieste.

Okrem stánkov s vínom zazriem ponuku maďarského marcipánu, rôznych syrov, keramiky, destilátov…

Zastavujem sa postupne pri stánkoch a občas si niečo vyberiem na degustáciu. Cestou do Strekova som rozmýšľal, aký kľúč zvoliť. Piateho ročníka sa totiž zúčastňuje 27 miestnych vinárov a 25 tzv. pozvaných, celkovo z piatich krajín. Pri priemernej ponuke 6-7 vzoriek vín na jedného vinára, to vychádza cez 300 vzoriek vín.

Prvú časť by som nazval „ochutnávanie miestneho“. Vyberám pivnice len zo strekovského regiónu.  Z Chateau Marco ochutnávam svieže Cabernet Sauvignon Rose (výber z hrozna, 2011), v ktorom cítim lesné jahody a maliny, príjemný zostatkový cukor a jemné bublinky štekliace na jazyku, také typické pre mladé vínko. Zastavujem sa aj pri Sütő – Melecsky Strekov 1075, kde si aj čiastočne zo zvedavosti dávam naliať Rizling vlašský (na hlave, 2011).  Tajomné označenie „na hlave“ mi vŕta v hlave. Priamo na mieste sa nemôžem spýtať vinára Zsolta Sütőa, keďže je zabratý do dlhého rozhovoru. Tak som po návrate domov začal pátrať. Teraz už viem, že ide o víno, ktoré sa rodí na tzv. kolíkových vinohradoch. Viac si k tomu môžete prečítať v texte o Vinici Farkas – Stredný vrch.

V mojej ochutnávke nechýba ani Pivnica Palacka, kde po krátkej konzultácii ovoniavam Chardonnay (2011) a možem ho porovnať s Chardonnay (výber z hrozna, 2011) od Pivnice Bacchus, Pataky a Jahodník. Oblasť medzi Strekovom a Štúrovom si s odrodou Chardonnay výnimočne rozumie a vína dosahujú prvotriednu kvalitu.  V sprievodcovi k festivalu odporúčajú Veltlínske zelené 2011 (suché, 2011) z pivnice Fialka (TOP 10 vín festivalu), ja od nich ale skúšam pre porovnanie so Strekovom 1075  Rizling vlašský (2011). Degustáciu miestneho regionálneho vína ukončujem u Rodinného vinárstva Mátyás z neďalekej Novej Viesky. Oslovuje ma ich polosladké Pinot Gris (2011).

Strekovský festival vína 2012

V druhej časti sa vrhám na vína zahraničných pozvaných vinárov. Sladký Savignon blanc (2011) od Hisa Vina Cuk zo Slovinska zvedie mini súboj s Pinot Gris (2010) rumunských vinárov z Wine Princess Balla Geza. Z maďarskej ponuky sa zastavujem pri stánku Tőkések, vinárov z oblasti Mátra a koštujem ich Furmint (2011) pestovaný na sopečných pôdach.

Prvú a druhú časť degustácie prerušuje tzv. „kemencés lepény“ (posúch z pece) s kúskami opečenej slaninky, smotanou a jarnou cibuľkou. Po dojedení prvého kúska sa otáčam, vraciam sa späť k peci a kupujem druhý trojuholník.

Stále mi zostávajú nejaké kupóny, tak na odporúčanie skúšam Devín (2011, bobuľový výber) z Vinohradnícko vinárskeho družstva Dvory nad Žitavou.  Medovo-kvetinová chuť rozohráva v ústach malý koncert. Pre mňa osobne jedno z najlepších vín na festivale. Zbadám stánok Chateau Modra. Som zvedavý, aké vína vytvára Jozef Adamovič (šéftechnológ vo Víne Nitra a aj v Chateau Modra) spolu s Jergušom Hajdučíkom, a tak si nechávam naliať Tramín červený (bobuľový výber, 2009). Víno s krásne vyváženou chuťou a neuveriteľnou vôňou kvetov ničím nezaostáva.

Odchádzam z viníc olepený po kolená blatom. Pomedzi dlhé rady viniča sa plazí melódia (ako inak) neznámej maďarskej piesne. Slnko tesne nad obzorom sa ešte snaží na poslednú chvíľu pretlačiť cez trhajúce sa mraky. Nastúpim do pripraveného autobusu, kde to vonia vínom. Opakuje sa scénka z cesty tam. Autobus zatvorí dvere a už niekto vpredu vyťahuje fľašku vína. Sused vedľa mňa má vývrtku. Podáva mi ju a ja otváram podanú flašku ružového. Za odmenu nalievajú aj mne. Ako svojmu. Skvelá bodka za sobotným popoludním na Strekovskom festivale vína.

Na druhý deň s námahou odstraňujem z topánok zaschnuté blato. Okolo ide Zuzka a pýta sa, či ma nebolí hlava. Chvíľku lovím v pamäti a odpovedám: „Nem fáj.“

Fotogaléria:

Ďalšie články o Strekovskom festivale vína:
Egészségedre! (2013)
Nedeľná chvíľka strekovskej vinárskej poézie (2014)

Autor: choze
6 komentárov