vinohrad

Sobota na južnom Slovensku. Kamarát ma vyhadzuje na železničnej stanici v Nových Zámkoch. Pýtam sa miestnych, kde je autobusová stanica, odkiaľ chodí kyvadlová doprava. Zisťujem, že je to len pár metrov. Opäť začína pršať, v ten deň už asi tretí krát. Na autobusovej stanici si sadám neďaleko hlučnej skupinky v pršiplášťoch a v pestrofarebných gumákoch. Podľa informácií z predchádzajúceho ročníka nepochybujem, že som na správnom mieste. Za pár minút prichádza autobus. Okamžite je plný veselých ľudí, ktorí sa navzájom zdravia a potriasajú rukou. Ešte sa ani nezavrú dvere, už sa niekto vpredu snaží otvoriť malú fľašku tokajského. Fľaša koluje a v autobuse je ako v saune. Snažím sa niečo vidieť cez špinavé okno. Nevidím nič, okrem toho, že stále prší. Ešte jedno zastavenie na námestí v Nových Zámkoch, kde sa do už aj tak plného autobusu snaží natlačiť niekoľko optimistov. Vidím, že vonku stojí ešte dvojnásobné množstvo ľudí. Za chvíľu sa akýmsi zázrakom poukladajú do ďalšieho autobusu za nami. Autobus zahučí a už naberá smer Strekov. Cestujem totiž na piaty ročník Strekovského festivalu vína.