Nedeľná chvíľka strekovskej vinárskej poézie

Pôvodný plán bol vyraziť na tohtoročný Strekovský festival vína aj s deťmi, ale ako to už býva, všetko bolo inak. Vo vlaku do Nových Zámkov, aj v autobuse do Strekova som sedel sám. Cesta rýchlo ubiehala a ja som si skracoval cestu pozorovním práve vrcholiacej žatvy. Bola nedeľa popoludnie, krásne letné počasie a ja som rozmýšľal, koho z vinárov tentoraz navštívim.

Veci, ktoré majú za sebou osobný príbeh, sú vždy zaujímavejšie, ako niečo anonymné…

Najprv som zamieril k Tiborovi Melecskymu, kde sa mi tak veľmi páčilo minulý rok. Ochutnal som Veltlín a kým som ho stihol dopiť, prišiel aj pán domáci. Nasledovalo veselé vítanie sa s ostatnými ľuďmi vo vinárskom domčeku a zrazu som sa stal súčasťou krátkych rozhovorov (väčšinou v maďarčine), odohrávajúcich sa okolo mňa. Už tu bolo jasné, o čom pre mňa tento ročník bude. O rozhovoroch o víne s jeho tvorcami a ostatnými účastníkmi festivalu. Pri odchode som ešte stihol prehodiť pár slov s Tiborom Melecskym. O čom, to si zatiaľ nechám ako prekvapenie.

Už vo vlaku som sa rozhodol, aj na základe rôznych článkov o autentistoch, že určite musím ochutnať vína vinárstva Mátyás. V stánku som natrafil priamo na pána Mátyása a nechal som ho, aby mi odporučil 3 vína z ročníkov 2012 a 2013. A tak som postupne ochutnal Peseckú leánku 2013, Rizling rýnsky 2013 a Pinot blanc 2012. Keď som prišiel k stánku, nikto pri ňom práve nebol, ale postupne pribúdali ďalší ľudia a otázky, až z toho vznikla slušná debata. Medzi iným sa rozoberalo, že kým kedysi (ale platí to pre niektoré „vína“ aj dnes) sa vinárske podniky snažili, aby každý rok víno chutilo rovnako, dnes sa už aj na Slovensku čoraz viac cení, keď si víno zachováva charakteristiku nielen odrody, regiónu, ale aj klimatických podmienok danej sezóny.

Cestou k vinárstvu Strekov 1075 (aby som nevynechal ďalšieho autentistu) som chcel vyskúšať niečo od vinárstva Bott Frigyes, ale stánok už bol opustený. Škoda, snáď inokedy. V Strekove 1075 som ochutnal dve zaujímavé vína. Perlivé polosuché víno Don Zsolt, zaujímavý experiment, krásne letné pitie, príjemne štekliace na jazyku, s jemnými kyselinkami, určené na okamžitú spotrebu a Devín 2013 botrytis, nádherné víno s medovou chuťou, sladučké a napodiv vôbec nie nudné.

Trilógiu autentistov som zakončil u Kasnyikovcov, kde to aj napriek nedeľnému útlmu slušne žilo. Nechal som si odporučiť dve vína z ročníka 2013 a tak mi naliali Veltlín a Rizling vlašský. Obidve vína ma naozaj zaujali a povedal som si, že budúci rok ochutnám od Kasnyikovcov čo najviac.

Na záver som si nechal môj minuloročný objav, rodinné vinárstvo Berta. Pred domčekom stála pani Bertová, dal som sa s ňou do reči a nakoniec bol z toho dlhý a zaujímavý rozhovor, ktorý sa z pôvodne plánovaných 3 vzoriek zvrhol na ochutnávanie všetkého, čo toto rodinné vinárstvo produkuje. Minulý rok nám so Zuzkou ich vína veľmi chutili a nebolo tomu inak ani tentokrát. Pár vín síce bolo ešte čerstvo nafľaškovaných a neboli v optimálnej kondícii, ale aj tak sa už dal vypozorovať ich potenciál. Kým minulý rok ma oslovili rizlingy, teraz ma za srdce chytil Sauvignon a Rulenka.

Môj výlet do Strekova mal na záver aj dobrodružnú dohru, keď som bol nútený ísť domov stopom. Našťastie sa nado mnou zľutovala dvojica chalanov z Trnavy, ktorých presvedčil môj statív, kedže tiež fotia. Týmto sa im chcem ešte raz poďakovať za odvoz.

Ak chcete ísť na festival s deťmi, nedeľa je ideálna. Už poloprázdny autobus naznačoval, že sa nebudem musieť obávať nejakej tlačenice alebo dlhého čakania. Na tvárach organizátorov a vystavovateľov však bolo vidieť únavu z predošlého náročného dňa a musíte počítať aj s tým, že niektoré stánky už nebudú otvorené, alebo nebudú mať kompletnú ponuku. Na druhej strane je viac času sa porozprávať, dozvedieť príbehy ukryté za vínom a tak dodať k zážitku z degustácie ďalší rozmer, ktorý posúva obyčajné popíjanie, akokoľvek príjemné, ešte ďalej. Veci, ktoré majú za sebou osobný príbeh, sú vždy zaujímavejšie, ako niečo anonymné, bez pôvodu, koreňov a histórie.

Fotogaléria: