v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Jeseníky I

Pôvodne to mala byť expedícia „Od Pradědu po Ještěd“. Vymyslela som si ju minulý rok počas pandémie ako záložný plán, ak by sa nedalo nikam inam cestovať. Prebádať toto tajomné severné pohraničie Čiech a Moravy som chcela už od čias, keď som sa o ňom učila ako decko na vlastivede – Zemská brána, Králický Sněžník, Karlova Studánka… Z expedície ako takej zišlo, ale práca na itinerári nevyšla nazmar. Operatívne som po ňom siahla, keď sme rozmýšľali, čo s voľným časom, keď mali byť deti v tábore. Voľba padla na nenápadné, skromné Jeseníky. Predpokladám, že drvivá väčšina z vás netuší, že niečo také, ako Jeseníky existuje. A že ani sami Česi by si Jeseníky na letnú dovolenku nevybrali. Hraničnú oblasť na pomedzí poľského a českého Sliezska, východných Čiech a severnej Moravy s pohorím Nízkeho a Hrubého Jeseníka, tzv. Východné Sudety. Ja mám ale tieto drsné kraje a jazykovo-kultúrne mixy rada a rada sa nimi nechávam vyviesť z komfortnej zóny. Skvelý tréning tolerancie spolunažívania a scitlivovania na inakosť. A prečo práve Jeseníky? Lebo Šumperk, lebo Pikola

Pokračovanie...