K pivovarom (a aj k pivu) mám zvláštny, osob(it)ný vzťah. Mama dlhý čas pracovala v laboratóriách pivovaru Stein, ktorý, bohužiaľ, neprežil do dnešných čias. Ako malý chlapec som občas za ňou chodil do práce. Doteraz mám v čuchovej pamäti zapísanú sladkastú vôňu, ktorá ma už zďaleka vítala. Dobrodružná cesta prastarým rozheganým nákladným výťahom bola vždy vítaný bonus, spolu so strašidelnými príbehmi o nepozorných ľuďoch, ktorí po otvorení dverí spadli do šachty, lebo výťah bol na inom poschodí.

Pivovar Eggenberg

Keď sa naskytla príležitosť navštíviť malý súkromný pivovar Eggenberg v Českom Krumlove, neváhal som ani sekundu. A nevadilo mi ani, že tam zrejme nebudú mať výťah ako vystrihnutý z románu Stephena Kinga.

Pivovar Eggenberg

V pivovarskej záhrade nás privítal pán sládek a postupne nás previedol celým výrobným procesom piva. Nechýbala pre mňa najkrajšia miestnosť pivovaru – varňa s medenými kaďami, ktorých dizajn má pre mňa neskutočné čaro. V chladnej pivnici so spiacimi ležiakmi sme klasicky riešili, aký veľký človek sa zmestí cez otvor do tanku. Ešte sme sa prešli popri industriálnej plničke na fľaše a sudy, skladmi piva a mohli sme sa premiestniť na degustáciu v neďalekej reštaurácii Eggenberg.

Pivovar Eggenberg

Pri počúvaní výkladu o varení piva som si uvedomil, aká je škoda, že na Slovensku máme len pár takýchto malých súkromných pivovarov, pre ktoré nie je primárna kvantita, ale hlavne kvalita piva. Ako veľmi sa tak stráca osobitosť piva. Jeho chuť, pevne prepojená s lokalitou a časom vzniku. Nie je nič horšie, ako keď vzniká akýsi „bezpohlavný“ produkt. Čo nakoniec platí nielen pre pivo.

Pivovar Eggenberg

Spomienky na exkurziu v pivovare opäť ožili pri sledovaní jednej z častí TV série o River Cottage. Tak, ako pri bazovom „šampuse“, aj tu sa zrazu spojilo niekoľko vecí dokopy a chuť dorobiť si niečo sám. Ale o tom až neskôr…

Fotogaléria:

Autor: choze
2 komentáre