Po dlhom čase si otvorím mapu Maďarska a s úžasom zistím, že v Győri sú až tri kaviarne s výberovou kávou. Tri! A to tam donedávna nič nebolo… Hurá, ide sa do Győru! … (Ono okrem tých troch kaviarní sa tam gastronomicky naozaj nič nedeje, ale aj tak to stačí na návštevu.)
Hurá, ide sa do Győru!
Odporúčam začať kávou a raňajkami alebo brunchom v kaviarni Abrakadabra, ktorá sa nachádza ešte pred začiatkom zóny plateného parkovania v parteri nového bytového domu. Tu priamo pred kaviarňou na parkovisku môžete nechať auto a vyraziť potom do blízkeho centra pešo. Abrakadabra je útulná kaviareň rodinného typu, deti sa tu zabavia s hračkami, väčší so stolnými hrami, časopismi a knihami. Neviem, aká je tu štandardná ponuka raňajok a menu, ale tuším, že dohodnúť sa dá na hocičom, obsluha je veľmi ochotná a nápomocná. My sme prišli práve v čase, keď tu raňajkovali tri mladé nemecké rodiny s deťmi, tak sme len okukali, čo mali oni. Videla som okrem praženice a sendvičov aj varené vajíčka či párky, nedeľňajšie brunche ale vraj bývajú ešte bohatšie.
Z Abrakadabra sa Rónayovou ulicou cez Košutov most dostanete priamo do historického centra, ktorého malebnými uličkami a námestiami sa môžete prechádzať do aleluja. Na prvý pohľad vás zaujme, aké je centrum zachovalé a vkusné. Akoby sa tu búrlivé deväťdesiate na ničom nepodpísali. Všade čisto, vizuálny smog minimálny, žiadne gýčové suveníry na každom rohu, ani iné rušivé elementy. Naopak, budete si všímať zaujímavé vývesné štíty, pekné kanalizačné poklopy či na fasádach rožných domov kachličkové obrazy národných dejateľov, podľa ktorých sú pomenované ulice.
Kultúra je tu priam hmatateľná. Druhá kaviareň výberovej kávy Kávébajusz sa dokonca nachádza v múzeu, takže vynikajúcu kávu (a bajúzy od kávy) môžete mať buď v originálnych historických priestoroch múzejného domu Múzeum ház, alebo vonku pred ním, priamo na námestí Bécsi kapu tér. Po sýtych raňajkách riešiť obed už ani nemusíte. S nejakými tými dobrotami z trhoviska, alebo s lángošmi do ruky v pohode vydržíte po zvyšok dňa. Na lángoše vás môžem smelo poslať k okienku Lángos Manufaktúra na ulici Dr. Kovács Pál. (Pozor, cash only!) Odpustila by som si len kupovaný kečup a syr, ktoré nepredstavujú žiadnu pridanú hodnotu k inak výborným, čerstvým lángošom. Dajte si ich len tak posolené, prípadne s cesnakom alebo smotanou, ak vám metabolizmus dovolí. A choďte si ich vychutnať niekam k rieke. To je totiž na celom Győri to najlepšie.
Ohúrili ma kilometre upraveného, kultivovaného nábrežia s rôznymi možnosťami trávenia voľného času. Ihriská, terasy, lavičky na brehoch a ostrovoch, ktoré sú tu tvorené sútokom niekoľkých riek a kanálov. Győr fantasticky využíva vodné mestotvorné prvky a to nielen na komerčné kúpanie. Na každom námestí tu uvidíte nejakú fontánu či vodotrysk, budete obdivovať mosty, lávky a mnohé umelecké diela a inštalácie na nábrežiach. Prísť sem v lete na celý deň a (trebárs po nákupoch na trhu) piknikovať pri rieke nie je vôbec zlý nápad. Alebo ostať na noc a užiť si aj večerný program – multimediálne projekcie a plávajúce spievajúce fontány na sútoku Ráby a Mošonského Dunaja. To musí byť pohodička. A ani vás to nezruinuje. (Píšem si do zoznamu To Do List.)
No a úplne najlepšiu kávu v Győri robia v bare Szomszéd na ulici Kisfaludy, z ktorého na prvý raz možno aj vycúvate. Pripomína skôr „huličské doupě“ a ezoterickú čajovňu z minulého storočia, ale nedajte sa zmiasť. Káva je tu skvelá. Dajú vám na výber svetlé a tmavšie praženie, tak sa toho nebojte a doprajte si na rozlúčku s Győrom poriadny double shot, dobrá dochuť z výletu vám vydrží ešte dlho.
S tým objavovaním Maďarska sme na tom (okrem Budapešti a Balatonu) zatiaľ biedne, len tak zľahka nakúkame blízko hraníc. A pritom, ak sa už odhodláme, tak je to vždy veľká nádhera a zážitok ako hrom. Ostrihom, Visegrád, Tata, Fertőrákos, Šoproň… všetko bomby. A vždy ma ohromí, ako majú Maďari pamiatky krásne udržiavané a prezentované. Nie inak tomu bolo aj teraz, lebo keď už sme boli v Győri, tak sme sa konečne vybrali aj do slávneho arciopátstva v Pannonhalme, zapísaného v zozname kultúrneho dedičstva UNESCO. Celý areál, vrátane prístupovej cesty, reštaurácie, arboréta a bylinkových (levanduľových) záhrad, je prenádherný a dá sa tu stráviť naozaj príjemný deň. Prehliadka opátstva nie je vôbec náročná a s audio sprievodcom (aj v slovenčine) atraktívna aj pre menšie deti. Navnadilo ma to na ďalšie monumentálne kláštorné komplexy (s historickými knižnicami!). Tento rok mám v pláne navštíviť ich ešte niekoľko a Pannonhalma bola parádnym číslom na úvod. (Trochu ma teraz mrzí, že som v Prahe nestihla Strahov a Emauzy, ale aspoň sa mám na budúce na čo tešiť.) Už sa neviem dočkať!
A čo vy? Ako ste na tom s Maďarskom? Objavujete? Čo máte najbližšie v pláne? Skúsite Győr a Pannonhalmu?
Fotogaléria:
Ďalšie články o Maďarsku:
