Z úst našich fafrnkov bolo túto okrídlenú vetu počuť celkom často. Niet sa čo čudovať. V ich päť a sedemročnom svete je (prvá) jazda na ruskom kolese zážitok, ktorý takýto superlatív znesie. Okrem toho, že sme sa s mužom rozplývali blahom z úprimnej detskej radosti, sme si so smiechom museli priznať, že aj my sme si ruské koleso užili. To je totiž ďalší benefit cestovania s deťmi. Dostanete sa na miesta, ktoré by vám inak ani nenapadli. Voziť sa v novembri na ruskom kolese? (Hoci za sparnej letnej noci s fľašou bubliniek, prečo nie?) Alebo ísť do Tropicaria? Trochu som prevracala oči, keď som videla, že sa nachádza v hnusnom nákupnom centre, ale vo vnútri ma naozaj dostalo. Nepamätám si, že by som niekedy toľko stála pred akváriami a nedokázala sa od nich odtrhnúť. Toľko prekrásnych, podivuhodných a mne doteraz neznámych živočíšnych druhov pokope…

Voziť sa v novembri na ruskom kolese?

Tohtoročnú cestovateľsko-výletnícku sezónu sme zakončili v Budapešti. Predĺžený sviatočný víkend v polovici novembra je tak na hranici toho, čo sme si s deťmi ešte trúfli. Neskôr by už bola naozaj zima na niekoľkodňové túlanie sa po vonku. Už aj tak sme sa viac-menej stále schovávali pred zimou. Druhá vec je, že v Budapešti sa je kde schovávať. Myslím hlavne na útulné reštaurácie a kaviarne, lebo sme, ruku na srdce, v prvom rade kaviarenskí povaľači. Ubytovali sme sa priamo pri zdroji, v Židovskej štvrti (VII. obvod) plnej reštaurácií, barov a ruin pubov, odkiaľ sme mali na skok takmer všade. Budapešť ťaží zo svahovitého terénu pozdĺž rieky, čo dodáva jej panoráme na grandióznosti a pompéznosti. Tento 3D efekt a kompaktnosť robia z Budapešti mesto veľmi „užívateľsky priateľské“ a prístupné. Za celý víkend sme ani raz nemuseli použiť MHD. Vzdialenejšie ciele sme si naplánovali po ceste (autom) do a z Budapešti, ostatné sme hravo zvládli pešo.

Sieť kaviarní s výberovou kávou je v Budapešti super hustá. Na rozdiel od Mníchova, kde sme nemali kam ísť na kávu, tu sme boli zúfalí, že ich nemôžeme navštívíť všetky, nevedeli sme si vybrať. Nachádzajú sa tu priam kávové enklávy, kde v symbióze funguje na jednej ulici, či v okruhu pár sto metrov aj niekoľko kaviarní, napr. na peštianskej strane na Bratislavskej ulici (Pozsonyi út) alebo na ulici Bélu Bartóka na budínskej. Čo som si však všimla (a možno je to len náhoda), že som si v žiadnej zo siedmich vybraných kaviarní nemohla po chuti vybrať zákusok ku káve. Na bohatý výber cheesecake-kov, toriet či tartov, na aký som zvyknutá u nás, som ani raz nenatrafila. Vždy len suché čajové pečivo alebo pekárenské výrobky. Je tu skrátka iný kaviarenský štandard.

Rovnako ako u nás či v Prahe však funguje obsluha a ochota personálu. Čím menšia kaviareň, ktorú prevádzkujú priamo majitelia, tým väčšia ústretovosť a pohostinnosť. A naopak, čím väčší podnik a viac zamestnancov, tým laxnejší a menej osobný prístup k zákazníkovi. To je ale univerzálna črta v službách všeobecne, len čím viac na východ, tým viac markantná. Kaviarne v Budapešti sa mi zdali aj menej dizajnové a „hipsterské“, ich estetika je tu viac posunutá smerom k „ruin pubom“, štýlu retro a „shabby chic“. Po estetickej stránke ma mesto bavilo skôr vonku na ulici, resp. nad úrovňou ulice – architektúrou. Mám pocit, že si z Budapešti nič nepamätám, lebo som mala celý čas vyvrátenú hlavu dohora a obdivovala priečelia domov, fasády a okná.

V budínskej časti mesta sme navštívili maličkú kaviareň Addicted2Caffeine a veľmi ocenili ich prívetivosť voči rodinám s deťmi. Ich samostatná miestnosť pre malých hostí pod schodami nemala chybu. Tu si rodičia vychutnajú svoju šálku kávy, či raňajky naozaj nerušene. Zvyšok kaviarní už sme testovali len v Pešti. Blízko pri dome sme mali napríklad veľkú kaviareň Cirkusz Café. O pár metrov ďalej aj s pražiarňou vlastnej značky kávy Bagira. Keď som po príchode do kaviarne obsluhe povedala, že sme prišli na kávu a koláč, odvetili, že majú len čokoládový. Sklamaná som teda pokrčila plecami a objednala dva kusy. To, čo nám však ku káve prišlo, boli nakoniec tie najlepšie dezerty nášho pobytu v Budapešti. Famózna čokoládová smrť s hruškami na červenom víne a omáčkou z bobuľového ovocia. Hladinu endorfínov som mala saturovanú na celé tri dni.

Sobotňajšie raňajky sme strávili v budapeštianskej pobočke nám dobre známeho Ébresztő. Je to kaviarnička malá, len s tromi stolmi a pár miestami na stojáka, zato s krásnym výhľadom na Margitin most a ostrov a s dizajnovými výrobkami na predaj. Kto by odolal rozkošnému odznačiku kaktusu alebo aeropressu? Naopak, na rozdiel od mini kaviarne Ébresztő je stále sa rozrastajúca sieť Madal Café priam impériom kávy. Ak vám neprekážajú všadeprítomné motivačné citáty, podobizne a umelecké diela duchovného guru siete Sri Chinmoya, tu si nájdete miesto na sedenie vždy. Stávka na istotu, napríklad, po prehliadke Parlamentu alebo Národopisného múzea v tesnej blízkosti prevádzky na ul. Alkotmány.

Originálny priestor s ochodzou v kaviarni Budapest Baristas sme využili na posledné, nedeľné raňajky. Ponuka je bohatá a pestrá, od lievancov, kaší až po klasické vaječné jedlá a sendviče. Spárované s vynikajúcou kávou alebo ovocnými šťavami ulahodia dospelým i deťom. To neformálna atmosféra kaviarne 9bar je skôr taká dospelácka zašiváreň, lákajúca k nekonečnému filozofovaniu a namáčaniu keksíkov do kávy. Presne v duchu tandem bicykla, visiaceho na stene. (Hoci naše deti aj tu nejakým záhadným spôsobom vyhrabali lego…) Keď už sme pri tých hrách, v Budapešti som si všimla, že sa v podnikoch okrem obligátnych novín a časopisov môžete zabaviť aj rôznymi spoločenskými hrami. Ako napríklad v kaviarni WarmCup, kde sme deti učili hrať dámu. Mimochodom, WarmCup sídli vo vestibule kina, čo je tiež zaujímavé spojenie s výberovou kávou. Ešte lepšie ako čakať na kino pri dobrej káve, by bolo rovno pozerať film s kávou. A nemusieť ísť kvôli tomu do multiplexu.

Old-school kino ma naozaj potešilo, ale v Budapešti cítiť starosvetskosť a nostalgiu na každom kroku. Priznám sa, nie vždy mi tá všeobjímajúca ošumelosť robila dobre. Spustnutosť a vybývanosť v centrách veľkomiest nesiem vždy ťažko. Keď si predstavím všetky tie opustené a zadebnené priestory, atmosféru a miestneho genia loci nádhernej Židovskej štvrte a tisícky ľudí, natlačených v hnusných panelákoch na sídliskách, je mi smutno. V centre by mali bývať ľudia, nielen vystrájať turisti. Reštaurácie, kluby, bary a kaviarne sú tu ale úžasné. Či už ide o povinnú jazdu v podobe ikonickej reštaurácie Mazel Tov, alebo iných, menej prefláknutých. Nedá sa prísť do Budapešti a vynechať Mazel Tov. Proste nedá. Ak by však bol Mazel Tov na vás priveľmi masový a turisticky exponovaný, odporúčam o kúsok ďalej rožné bistro Dobrumba s obdobnou kuchyňou a prostredím, len v menšom merítku. Podľa názvu si ľahko zapamätáte aj jeho polohu, leží na križovatke ulíc Dob a Rumbach Sebestyén, ale nebude treba, sem budete chcieť chodiť často, varia tu božsky. Žiadne experimenty, ale ak máte radi stredozemnú a stredovýchodnú kuchyňu, oblížete si všetky prsty. Neprestane vás udivovať, ako môže obyčajný šalát, surová uhorka, citrón a sumach chutiť tak dobre. Všetko je čerstvé, jednoducho okorenené a servírované, ale hostina je to náramná. Aj deti sa tu cítili ako doma a zjedli všetko, čo už je čo povedať.

Na naše prekvapenie deťom veľmi chutilo aj v bistre Pasarét, nachádzajúcom sa vo vzdialenejšej budínskej mestskej štvrti Pasarét. Z presklených stien funkcionalistickej polkruhovej budovy je síce výhľad na rušný kruhový objazd a obratisko autobusov, ale nenechajte sa odradiť. Atmosféra v bistre je svetová i domácka zároveň. Je tu plno cudzincov, ale ponuka jedál v maďarčine, čím nadobudnete pocit, že ste natrafili na autentický, dobre utajovaný kulinársky skvost. A hodnotenie Gault Millau vám dá za pravdu. Personál si s cudzincami poradí, rovnako ako si poradili aj s našimi deťmi, keď išli pochváliť dobrého kuchára. („Mami, ako sa povie po maďarsky kuchár?“) A veru, čudovali sa, keď dcéra sfutrovala za panvičku tygrích kreviet v cesnakovej čili omáčke len taký fukot. Väčšina ponuky je však domácej proveniencie, pochutíte si na nám dobre známych rezňoch, vývaroch, hydine a rybách. Avšak v modernej, odľahčenej úprave s veľkým podielom zeleniny, byliniek a jedlých kvetov. Vynikajúce jedlo!

Nakoniec by som vás chcela upozorniť na budapeštianske tržnice. Kašlite na najväčšiu Centrálnu tržnicu, ktorá sa podobne ako La Boquería v Barcelone stala skôr turistickou atrakciou, ako autentickou ukážkou miestneho životného štýlu. Choďte sa radšej najesť do Staromestskej tržnice (Hold u. 13), kde je hneď niekoľko parádnych stánkov a bistier na výber. Jedia tu najmä miestni, väčšínou je tu nátresk, ale počkať sa vyplatí. Ak máte radi skôr tradičnejšiu domácu kuchyňu a tzv. comfort food, odporúčam napr. “Dielňu u Lakatosovcov“ (Lakatos Műhely) na poschodí, kde robia výborné klobásky s domácou horčicou a čalamádou, husté polievky a dlho dusené mäsá, ale nájde sa tu aj pár jedál v bistro štýle. Do tejto tržnice sa ešte vrátime, určite ochutnáme bájne rezne cez celý tanier, ktoré sme okukovali oproti na poschodí v Buja Disznó-k, alebo si dáme niečo v sympatickom bistre Stand25 na prízemí, kde bolo tiež pekne živo a rušno. Alebo ešte lepšie, prídeme rovno na Breakfast Market, ktorý sa tu pravidelne organizuje napr. s ochutnávkami a párovaním jedál so šampanským. Živá hudba, bábkové divadlo pre deti a pre nás bliny s kaviárom a šampanským v stánku Moszkva Tér, juch!

Menších tržníc je v Budapešti niekoľko, oplatí sa ich vyhľadať a preskúmať. Či už v Židovskej štvrti na Klauzál tér, kde majú najdlhšie otváracie hodiny, alebo na Batthyány tér (oproti Parlamentu na budínskej strane Dunaja), kde si môžete dať v nádhernom prostredí industriálnej haly aj výberovú kávu od Steamhouse Cafe. Je toho veľa, čo sa dá v Budapešti ešte objavovať. Určite sem chceme prísť aj v lete, vychutnať si zmrzlinu, prechádzky popri Dunaji, Margitin ostrov, či nočné výhľady na mosty a panorámu mesta. Každé mesto je v lete atraktívnejšie, čarovnejšie a poskytuje oveľa viac možností, ako si ho užiť. Deti prehovorím ľahko, tie by išli aj hneď. Už len prečkať zimu a jar a môžeme vyraziť. A čo vy? Prídete tiež?

Fotogaléria:

Ďalšie články o Maďarsku:
Budapešť – stav trvalých prázdnin – Budapešť
Malé letné objavy – Tata

Autor: zuzka
2 komentáre