Bratislavská kávová vlna 2.0

V Berlíne rastú nové kaviarne tretej vlny ako huby po daždi. Boli sme tam v apríli a už dnes by sme mohli ísť znova a za 4 dní by sme nestačili vyskúšať všetky nové podniky. Spätne nám dochádza, akú dokonalú kávu majú v Berlíne. Nepili sme tam, hádam, ani raz zlú kávu. Ale, napodiv, sa pekne vyvíja kávová scéna aj v Bratislave. Takže sme nemuseli nikam cestovať a jeseň sme si spestrili intenzívnym mapovaním novej kávy aj doma.

Pokračovanie

Zázraky z jedného hrnca

Budem sa opakovať, ale toto u nás teraz ide. Jedlá z jedného hrnca. Čím viac prihrievané, tým lepšie. Čím menej komplikované, tým lepšie. Sezóna sa prehupla do fázy, kedy vyťahujem recepty zo zložky „comfort food“ a nehľadím na figúru. A dnes budem ešte aj monotematická, na obed si zájdeme do Írska. Počasie je také nevľúdne, že ak vás nezahreje horúca írska jahňacina, krúpy, zemiaky a chlieb, tak už asi nič.

Pokračovanie

Viac takých miest ako je Trnava

Trnavu sme začali objavovať už minulý rok, keď sme sa tam zastavili po ceste na Inoveckú chatu. O Inoveckej chate sme vedeli, že sa tam varí zo základných, lokálnych surovín, žiadne polotovary a podobne. Strava na našich turistických chatách veru nemá dobré renomé, málokto sa vydá na túru s tým, že sa po ceste zastaví na nejaké poctivé, domáce jedlo. Preto sme to museli ísť otestovať.

Pokračovanie

Jablková inšpirácia od Michelina

Videli ste už novú, francúzsku sériu Chef’s Table? Nálož! Silné príbehy, sugestívne spracovanie, dlhé zábery do tváre, veľavravné ticho i dokresľujúca hudba, všetko, čo mám rada. Na prvý pohľad je táto séria iná. Okrem toho, že je francúzska gastronómia absolútnym kultúrnym fenoménom, všetkými štyrmi časťami sa vinie silný motív rodiny – rodinné tradície, odkaz predkov, dôležitosť rodinného zázemia a potenciál, ktorý pre kuchárov predstavuje. Tvorcovia si vybrali 4 zástupcov súčasnej francúzskej gastronomickej scény (Alain Passard, Alexandre Couillon, Adeline Grattardová, Michel Troisgras), ktorí nemôžu byť rozdielnejší a pritom mať toľko spoločného.

Pokračovanie

Svet ďaleko a blízko

Školský rok je v plnom prúde, už aj my máme doma školáčku a náš život naberá stále vyššie obrátky. Za nami je len prvý mesiac „normálneho“ režimu a ja som už úplne hotová. Ako budem vyzerať v decembri, netuším… Vypúšťam. Uľahčujem si všade, kde sa dá. Nežehlím, neupratujem, cez týždeň nevarím. Znižujem frekvenciu blogovania na 2 – 3 príspevky do mesiaca, uvidím, ako na tom budem. Je toho toľko, čo by som chcela robiť, ale neviem, čo skôr…

Pokračovanie

Baklažány s baklažánmi jesť

To je moja pranostika uplynulého leta. Ak je dobré leto, budeš baklažány s baklažánmi jesť. Nie každý rok sa totiž baklažánom darí. A nie každý rok mám na ne chuť. Alebo inšpiráciu. Niekedy ledva jedno poriadne baklažánové jedlo za celú sezónu uvarím. Tento rok bolo baklažánov tak akurát, ale boli nádherné a od začiatku som ich mala v merku. Dokonca sa mužovi podarilo na balkóne dopestovať aj jeden thajský baklažán. Zatiaľ ako dekoráciu, nezjedli sme ho.

Pokračovanie

Káva a púšť

Cestou do Kórey som mal medzipristátie v katarskej Dohe. Lietadlo však meškalo a nestihol som nadväzujúci nočný let do Soulu. Nasledujúci možný bol až o 24 hodín, tak som dostal vstupné víza do Kataru spolu s ubytovaním a stravou v jednom z hotelov. Trochu ma mrzelo, že do Soulu dorazím až o deň neskôr, na druhej strane som vítal, že som v krajine, kam by som sa normálne nevybral.

Pokračovanie