Jesenné prázdniny

Až keď vám začnú chodiť deti do školy zistíte, ako ste závislí na voľných dňoch školských prázdnin. Už si nemôžete len tak vyraziť na výlet mimo sezóny, aby ste sa vyhli davom. Už nemôžete len tak vybrať dieťa zo školy a ísť sa túlať po svete. Všetko sa zrazu začne krútiť okolo školských prázdnin a uniknúť vybukovaným letom, preplneným hotelom a predraženým atrakciám je nemožné. Tak ako aj počas uplynulých jesenných prázdnin. Mať zrazu 5 dní voľna (v kombinácii so sviatkami Všetkých svätých) nie je až taká výhra. Chcela som, aby sme niekam vypadli a vyhli sa dušičkovému šialenstvu, neskončili sme však o nič lepšie. V Mníchove, kam sme sa chceli zašiť, boli takisto jesenné prázdniny a z piatich dní voľna padli dva na víkend, dva na štátne sviatky a medzi nimi jeden pracovný deň – pondelok – už aj tak problematický deň na služby v meste.

Pokračovanie

50 odtieňov oranžovej

Lístie na stromoch postupne zmenilo farbu na žltú a oranžovú a ja si pri pohári vína spomínam na jedno chladné, takmer letné popoludnie v mojom obľúbenom Strekove. 17. júna som sa konečne dostal na tzv. Strekovský autentický dvor, ktorý sa už po tretí rok konal na dvore vinárstva Strekov 1075.

Pokračovanie

Októbrový modus vivendi

Krásny október to bol! Prvý jesenný mesiac sa naozaj vydaril, aj keď sme to po škaredom septembri už ani nečakali. Aj babieho leta sme sa dočkali. Ako chutil váš október? Náš hlavne hroznovo, hruškovo a jablkovo. Pozbierala som už bazalku na balkóne, narobila pesto do chladničky – za lyžicu do polievky či len tak na chlieb vždy spraví zázraky. Muž varil levanduľový sirup. Ja som nastrúhala chren a naložila ho na sladko-kyslo pre celú rodinu, ten tiež dávam všade, do dresingov či len tak za lyžičku na tanier k hocičomu. Všimla som si, že je príjemné mať vždy po ruke hotovú nejakú drobnosť, ktorá osvieži či vyzdvihne chuť. Nejaké čatní, pálivú omáčku, zarobený obľúbený dresing, majonézu, najemno pokrájanú šalotku, naloženú v octe, olej z minutých ančovičiek či sušených paradajok… a kopec rôzne ochutených horčíc, octov a olejov, ktoré dodajú šmrnc aj tomu najfádnejšiemu jedlu.

Pokračovanie

Praha s deťmi

Ako sme tu mohli nebyť až dva roky? Pýtam sa neveriacky sama seba, keď vchádzame vlakom na hlavnú stanicu v Prahe. Veď je tu tak krásne! Hlavní nádraží… nadchýňam sa gracióznou strešnou konštrukciou haly nad perónmi, takto za denného svetla som ju, hádam, ešte nevidela…

Pokračovanie

Aj doma dobre

Do Nitry sme začali chodiť až s deťmi, keď sme si s nimi chceli spestriť pobyt na letnom sídle. Vláčikom na hrad, do Mestského parku, do kina… a vždy popri tom na zmrzlinu do Gio Caffe. Tá bola dlhé roky našou (jedinou) povinnou jazdou v Nitre, jej chýr nás vlastne do Nitry prvýkrát privial. Postupne však pribúdali nové a nové podniky a objavovali sa ďalšie možnosti, kam na občerstvenie, za nákupmi rôznych delikates či za zábavou. Tak vznikla naša „nitrianska mapa“, ktorá sa stále utešene rozrastá a na ktorej nás, zdá sa, stále čosi čaká. Nitra je pre nás esenciou teplých letných dní a tešenia sa na prázdniny s deťmi.

Pokračovanie

Ľubľana – ako sa vám páči?

V poslednom príspevku z prázdnin sa ešte vrátim k nášmu výletu do Slovinska a podelím sa o pár postrehov a inšpirácií z Ľubľany. Poznáte Ľubľanu? Ako sa vám páči?

Pokračovanie

Moje turecké rána

Leto je fuč, nenávratne za nami, už si naň ani nespomínam a už teraz sa teším na to ďalšie. Na ďalšiu letnú dovolenku s deťmi, ďalšie teplé noci pri ohni, kúpaliská, rodinné oslavy a letné varenie. Každý rok má leto inú príchuť vďaka iným receptom a iným jedlám. Provensálsku, grécku, blízkovýchodnú… Vlastne záleží od toho, akú kuchársku knihu si vezmem so sebou na letné sídlo a z ktorej potom celú sezónu varím.

Pokračovanie