Jednému k meninám, druhému k štartu do života… tie najsladšie pusinky!

Mini tortičky Pavlova s marakujou

6 bielkov
270 g kryštálového cukru
2 lyžičky škrobu
1 lyžička octa
½ lyžičky vanilkového extraktu

300 ml smotany na šľahanie
2 lyžice práškového cukru

dužina z 3 – 4 marakují
1 karambola
kôra z 1 limety

Rúru predhrejeme na 120˚C. Bielky vyšľaháme do polotuha a postupne do nich po lyžiciach zašľahávame kryštálový cukor a šľaháme, kým nie je sneh tuhý, hladký a lesklý. Nakoniec do snehu zamiešame aj škrob, ocot a vanilku. Na plech položíme pečiaci papier a zo snehu naň vrstvíme mini korpusy - kruhy s priemerom cca 10 cm. Z celého snehu by nám malo vyjsť 12 tortičiek. Tortičky dáme do rúry na zhruba pol hodinu, kým sa ich povrch nezasuší a nespevnie a potom znížime teplotu na 50 – 60˚C a dopekáme ešte asi hodinu a pol. Na záver môžeme opäť teplotu zvýšiť, ak chceme tortičky suchšie a trvanlivejšie. Po dopečení rúru vypneme, pootvoríme dvierka a necháme v nej tortičky úplne vychladnúť.
Pred podávaním si do tuha vyšľaháme smotanu s cukrom a pripravíme ovocie. Na každú tortičku navrstvíme kopček šľahačky a trochu marakujovej dužiny. Dozdobíme plátkami karamboly a strúhanou limetkovou kôrou.

Koľkokrát som sa už presvedčila, že ani nie tak to, čo máte v šaláte, je dôležité to, ako ho máte ochutený. Ak by ste mali k dispozícii 10 kíl nejakej zeleniny a každý deň si z nej dali šalát s iným dresingom, určite by sa vám neprejedla. Problém je v tom, že sa ľuďom zdá príprava zálievok a dresingov zdĺhavá, náročná a možno aj nepodstatná. Ja si to nemyslím a možno aj preto som naučila jesť môjho muža šaláty tak, že si ich sám pýta.

Mágia ochucovania však často nespočíva v drahých prísadách či rafinovaných chuťových kombináciach . Minule ma až vystrelilo zo stoličky, keď som vyskúšala takú banálnu vec, ako paradajkový dresing. Nigella robila taký jednoduchý špenátový šalát a namiesto dresingu len posekala nadrobno šťavnaté cherry paradajky a ochutila ich troškou cesnaku, soli, čierneho korenia, cukru, citrónovej šťavy a olivového oleja. Povedali by ste si, nič moc, ale ja som to vyskúšala (bez cesnaku) a celé balenie baby špenátu som zjedla na posedenie, ako mi to s tým dresingom chutilo. Neuveriteľné! A podobne to bolo s týmto teplým šošovicovým šalátom. Dresing tomu dal taký rozmer, až sme až oči prevracali.

Teplý šošovicový šalát s olivovým dresingom

250 g zelenej šošovice
200 g zelenej fazuľky
3 – 4 vajíčka
4 paradajky
rukola

čierne olivy (najlepšie kalamata)
5 lyžíc olivového oleja
2 lyžice octu z červeného vína
1 malý strúčik cesnaku
1 lyžička dijonskej horčice
2 lyžice sekanej čerstvej bazalky
1 lyžica kapár

Na dresing si na drobno posekáme čierne olivy, prelisujeme strúčik cesnaku a vymiešame s olejom, octom, horčicou, bazalkou a kaparami a prípadne ešte dochutíme. Na šalát si do mäkka povaríme fazuľku, aj šošovicu. Zlejeme a necháme mierne vychladnúť. Vajcia uvaríme namäkko, ošúpeme, nakrájame na štvrtinky, posolíme a posypeme čiernym korením. Paradajky nakrájame na menšie kúsky a rukolu umyjeme a osušíme. Na veľkom servírovacom tanieri naaranžujeme rukolu s paradajkami, šošovicou a fazuľkami, pokvapkáme olivovým dresingom a navrch poukladáme štvrťky vajíčok. Podávame ešte teplé alebo izbovej teploty ako hlavné jedlo, alebo ako prílohu napríklad k rybe.

Ak nemáte záhradu samý fóliovník, skleník či parenisko a nerýchlite zeleninu, sezóna prichádza dosť neskoro. Nezdá sa to, ale záhrada je stále prázdna a holá… S kompletným arzenálom nových, čerstvých byliniek (z Veľkého Kýra) som už veľmi netrpezlivá a špekulujem, ako prísť k niečomu lokálnemu a sezónnemu „zelenému“. Som veľký fanúšik získavania potravy z voľnej prírody, zatiaľ viac teoreticky než prakticky, tak som sa rozhodla vyskúšať žihľavu.

Viem, nie je to nič nové ani extrémne, ale zo žihľavy som jedla a varila prvý krát. Išla som „špenátovým“ smerom a rozhodla sa zameniť špenát v nejakom špenátovom recepte za žihľavu. Gnocchi sú u nás veľmi obľúbené a už aj tak som dávno chcela vyskúšať nejaké „farebné“ cestoviny alebo niečo podobné. Hľadala som recepty na špenátové gnocchi, ale na moje prekvapenie som našla aj originál žihľavové. Z Toskánska. Trochu úprav a improvizácie a vzniklo jedlo, ktoré sa hodí nielen na Zelený švrtok, ale na hocijaký iný bezmäsitý deň v roku.

Žihľavové gnocchi s bylinkovou omáčkou

100 – 150 g mladých vrcholkov žihľavy
600 g zemiakov
2 vajcia
hrsť strúhaného parmezánu
200 - 300 g hladkej múky
soľ

1 lyžica masla
sekané čerstvé bylinky podľa chuti (bazalka, mäta, estragón, šalvia, tymián, petržlenová vňať…)
cca pol deci koňaku
250 ml sladkej smotany
hrsť sekaných orechov
soľ, čierne korenie podľa chuti
strúhaný parmezán na posypanie

Žihľavu sparíme alebo chvíľu blanžírujeme v horúcej vode, scedíme a po miernom vychladnutí z nej dobre vytlačíme všetku tekutinu a rozmixujeme na hladkú kašu. Z vychladnutých, pretlačených varených zemiakov, žihľavy, vajec a parmezánu vytvoríme cesto, ktoré postupne zahusťujeme múkou do vláčnej konzistencie. Mierne posolíme a z cesta vytvarujeme gnocchi, ktoré pár minút varíme v osolenej vriacej vode, kým nevyplávajú na povrch. Scedíme, premiešame s trochou oleja alebo masla, aby sa nezlepili a udržiavame teplé.
Medzitým si na masle opražíme sekané bylinky, zalejeme ich koňakom, necháme alkohol vyvariť, pridáme smotanu, necháme prevrieť, prisypeme sekané orechy a varíme, kým omáčka mierne nezhustne. Dochutíme soľou a korením a podávame ihneď s čerstvými gnocchmi a strúhaným parmezánom.

Po dlhej dobe (a zime) prišiel čas, keď sme sa celý víkend mali chuť odstravovať šalátmi. Navrhol to manžel a ja som bola len rada. Dokonca špecifikoval, že by chcel „také nejaké šaláty s ovocím“. Výborne! V nedeľu som sa rozhodla pre sýtejší šalát s kuracím mäsom á-la „korunovačné kura“.

Nemám rada kuracie prsia a moja nechuť k nim sa vždy odrazí aj na ich spracovaní. Vždy ich vysuším na prach, zničím a získam tak ďalší a ďalší dôvod ich neznášať. Tentoraz som si však povedala, že si dám záležať a urobím ich naozaj dobre. V prvom rade som ich naporciovala tak, aby mali filety všade zhruba rovnakú hrúbku, potom som ich namarinovala v jogurte a nakoniec opiekla na panvici, pričom som teplotu v najhrubšom mieste kontrolovala teplomerom. Prekročenie 60˚C bolo pre mňa zárukou, že mäso bude dostatočne tepelne spracované, ale zostane krásne šťavnaté a mäkučké.

Úspech sa dostavil v podobe uznanlivých poznámok aj od takých milovníkov kuracích pŕs, akými sú môj muž a svokra, čo už je naozaj čo povedať. A ja som sa zase niečo nové naučila. Odteraz budem teplomer pri príprave suchých druhov mias používať stále, sľubujem…

Korunovačné kura

2 kuracie prsia bez kože
2 - 3 biele jogurty
1 lyžica kari korenia
1 lyžica oleja
2 lyžice majonézy
1 lyžica mangového čatní
soľ, čierne korenie
zmes listových šalátov (poľný, rukola, little gem…)
biele hrozno bez kôstok
mandľové lupienky alebo sekané mandle

Kuracie prsia rozkrojíme tak, aby mali filety všade zhruba rovnakú hrúbku. Z bieleho jogurtu si odložíme cca 2 – 4 lyžice na dresing a zvyšok zmiešame s kari korením, v ktorom kuracie filety marinujeme pár hodín, alebo cez noc v chladničke. Na dresing si zmiešame jogurt s majonézou v pomere 1:1 alebo podľa chuti a dochutíme mangovým čatním, soľou a čiernym korením. Necháme odstáť v chladničke. Namarinované kuracie prsia opečieme na troche oleja na panvici z oboch strán, dáme bokom a necháme pár minút odpočinúť. Na šalát si umyjeme a osušíme zmes listov, rozkrojíme pár bobúľ hrozna a nasucho opečieme v panvici mandle. Na listy naaranžujeme pokrájané filety opečeného mäsa, hrozno a posypeme mandľami. Podávame s jogurtovo-majonézovým dresingom.

Môj muž je dokonalý „lovec“. Ako sýkorka zháňa do rodinného hniezda samé dobroty. Raz príde domov s kabelou plnou domácich klobások, sušenej krkovičky, inokedy s domácim medom či na Vianoce s čerstvým panettone. Zháňaním dobrých a kvalitných surovín trávime veľa času a už sa v tejto oblasti perfektne vypracoval. Pohotovo zareaguje na každú zaujímavú ponuku. Minule sa po telefonickej porade s iným domácim „lovcom“ dostal k hovädzím líčkam. Keďže je fanúšikom Zdeňka Pohlreicha, ktorý líčka v našich končinách náležite spropagoval, chytil sa na ne aj on. Nastal čas sa s líčkami zoznámiť osobne aj v kuchyni.

S dvojkilovým balením českých líčok z mladého býčka som stála pred najzaujímavejšou úlohou, čo s nimi. Líčka sú, podobne ako močing či krk, vhodné na dlhé, pomalé dusenie. Na guláši nie je nič zlé a z líčok je fenomenálny, ale, predsa len, je to len guláš. Po preštudovaní rôznych receptov teda prišla iná úloha - pre foodblogera a foodstylistu najťažšia – ako zatraktívniť „guláš“. Na prvý raz som sa rozhodla pre chuťovo štandardnejší recept a vylepšila ho prílohami – ochuteným maslom na spôsob „gentleman´s relish“ a chrumkavým šalátom zo šalotky, reďkovky a klíčkov. S jemnou zemiakovou kašou sa mi tak podarilo vytvoriť zaujímavú zmes chutí a textúr, ktorá urobila z jednotvárneho guláša sviatočné veľkonočné jedlo.

Hovädzie líčka s ochuteným maslom a jarným šalátom

4 hovädzie líčka
2 lyžice oleja
hladká múka na zapraženie
4 stonky zeleru
2 póry
4 mrkvy
½ litra červeného vína
2 litre hovädzieho vývaru

125 g masla
1 konzerva ančovičiek
½ lyžičky štipľavej mletej papriky
½ lyžičky mletého muškátového orieška
½ lyžičky mletej škorice
½ lyžičky mletého čierneho korenia
citrónová šťava
1 lyžica worcesterovej omáčky
2 strúčiky cesnaku

2 väčšie šalotky
4 reďkovky
čerstvé klíčky
citrónová šťava

Hovädzie líčka nakrájame na väčšie kúsky, poprášime hladkou múkou a po dávkach sprudka opečieme vo veľkom hrnci na oleji, kým sa nezatiahnu. Potom ich vyberieme a v hrnci orestujeme na drobno pokrájanú zeleninu asi 2-3 minúty. Zeleninu zalejeme vínom a z dna hrnca zoškriabeme všetko prichytené. Zalejeme horúcim vývarom, privedieme k varu a do hrnca vrátime opražené mäso. Znížime teplotu a pomaly dusíme 2 až 3 hodiny, kým líčka úplne nezmäknú a nezačnú sa rozpadávať.
Na ochutené maslo si rozmixujeme zmäknuté maslo, ančovičky, cesnak a ostatné koreniny a dochutíme citrónovou šťavou. Zmes zabalíme do potravinárskej fólie, vytvoríme z nej valček a necháme stuhnuť v chladničke.
Šalotku si pokrájame na jemné kolieska, pokvapkáme citrónovou šťavou a necháme chvíľku odležať. Reďkovky pokrájame na tenké kolieska a spolu s klíčkami pridáme k šalotke a premiešame.
Hovädzie líčka podávame s plátkom ochuteného ančovičkového masla, porciou šalátu a jemnou zemiakovou kašou alebo chlebom či pečivom.

Keď sa nám po čase ozval Tomáš z Foodissima, že organizuje druhé slovenské foodblogerské stretnutie, moja radosť bola dvojnásobná. Nielenže sa uvidím so známymi i neznámymi priateľmi, ale hlavne, že ešte „stíham“. O mesiac neskôr by som už kolegov foodblogerov len pozdravovala z pôrodnice.

Tešila som sa na staré, aj nové tváre a hlavne som bola zvedavá, ako dopadne kuchárska výzva tohto stretnutia. Opäť sme sa stretli v škole varenia Chefparade a mali sme variť. Tentoraz z určitých pridelených surovín. Proste taký Food Poker. Na mieste sme sa vyžrebovali do pracovných tímov a spoločne mali vymyslieť a pripraviť hlavný chod a dezert. Vždy som si chcela niečo také vyskúšať. Zatiaľ som to sledovala len v TV programoch a teoretizovala.

Napriek tomu, že sme deň vopred vedeli zoznam ingrediencií a mohli si nejaké návrhy menu premyslieť, realita bola aj tak dosť drsná. Ani som netušila, aké ťažké to pre mňa bude. Jedna vec je mať zhruba vymyslený koncept, druhá ho realizovať na cudzej pôde. Až na mieste som totiž zistila, aká som obmedzená svojím vnímaním vecí. Automaticky som napríklad predpokladala, že „špargľa“ bude zelená. Vôbec som nerátala s tým, že nebudem môcť použiť všetky svoje „mašinky a udělátka“. A hlavne som si až na mieste uvedomila, že väčšina surovín je takmer bez chuti – biela špargľa, kuracie prsia, cukina… a moje umami kulinárske tajné zbrane zostali doma. Žiaden parmezán, sušené paradajky, dijonská horčica, ančovičky, sušená šunka…

No nič, dobojovali sme so cťou a mňa hrial aspoň úžasný pocit, ktorý som mala zo svojich kolegov. Také šikovné a zručné baby (a jedného chlapa) bola radosť sledovať. Také dobré nápady a skvelé prevedenie, styling… bola som nadšená. Trochu ma mrzí, že sa na dlhú dobu osobne nezúčastním ďalších foodblogerských stretnutí, ale budem ich zdiaľky pozorovať a tešiť sa aspoň virtuálne.

Nasleduje zopár našich chutných výtvorov na ilustráciu. Viac informácií, fotografií a všetky recepty nájdete na Foodissimo.

Svieža jarná polievka, ravioli s kuracím mäsom a špargľou, jablko v cestíčku

Kuracie prsia s koriandrovo-baklažánovým pestom, quiche

Kokosovo-mliečna ryža s čokoládovo-limetkovým ganache

Kurací špíz s jablkami a pórovou omáčkou

Čokoládová pena s čili

Kuracie prsia na kurkume so zeleninovými tagliatelle

Nedá mi opäť raz neokomentovať naše mäso. Mäso asi najviac s manželom riešime. Presnejšie, mäsiarsky biznis. Pred Vianocami som zažila šok, keď som sa márne pokúšala u mäsiarov súkromníkov zohnať šunku od kosti (s kožou, prípadne aj s kosťou). Chcela som pripraviť vianočnú šunku vcelku, s glazúrou… Naivne, ako vždy, som si myslela, že už aj u nás je zákazník pán, ktorému obchodník spraví, čo mu na očiach uvidí. Najmä v týchto krízových časoch, keď je každé euro dobré. Omyl. Ako vždy som si vypočula, ako niečo nejde a nedá sa. Vraj na bitúnku majú zabehaný systém, na ktorom nechcú nič meniť. Vraj predávajú mäso, nie kosti a kože(!)

Už som naozaj unavená zo slabého výberu mäsa, kde okrem zadného, predného a sviečkovej nezoženiete nič. O lacnejších kusoch mäsa (líčka, chvost…), vnútornostiach a iných druhoch mäsa ako bravčové, hovädzie a kuracie ani nehovorím. Čo ma však aj na tom mále, čo máme, zaráža, je až lajdácke spracovanie. Klasika. Chcela som kotlety. V časopisoch vidím nádherne opracované kúsky mäsa s čistými kosťami, ktoré priam nabádajú, aby ste ich naaranžovali do „hrebienka“ alebo „korunky“, chytili pri jedení do rúk a chutne poobhrýzali… To, čo vidím v našich mäsiarskych vitrínach, sú nedbalo napílené hranoly mäsa, hala-bala cez kosti, ako sa práve podarilo. Všade samé piliny z kostí a plátky mäsa vyzerajú ako nevzľadné, štvrorcové kusy preglejky. Tak ja už naozaj neviem, čo s tým naším mäsiarskym biznisom…

Bravčové kotlety so špenátovými krúpami s citrónom a tymianom

4 bravčové kotlety
2 lyžice octu z červeného vína
2 strúčiky cesnaku
soľ, čierne korenie
2 lyžice slnečnicového oleja
1 menšia cibuľa
1 lyžička koriandrových semienok
200 g krúp
cca 500 ml horúceho vývaru
4 vetvičky tymianu
1 citrón
cca 100 g listového mladého špenátu

Na lyžici oleja orestujeme nadrobno posekanú cibuľu a koriandrové semienka. Keď cibuľa trochu zmäkne, prisypeme k nej krúpy a restujeme asi minútu, kým sa krúpy neobalia v oleji. Potom ich zalejeme horúcim vývarom, pridáme vetvičky tymianu, stiahneme teplotu na minimum, prikryjeme a necháme pobublávať 30 – 35 minút, kým sa vývar nevsiakne a krúpy nezmäknú.
Medzitým si namarinujeme kotlety v octe a pretlačenom cesnaku asi 10 minút. Kotlety potrieme trochou oleja, posolíme, okoreníme a opečieme pod grilom asi 5 mínút z každej strany. Udržiavame ich do podávania v teple.
Keď sú krúpy hotové, vyberieme z nich tvrdé stonky tymianu a primiešame postrúhanú kôru z polovice citróna, listový špenát a prípadne ešte dosolíme a dochutíme trochou citrónovej šťavy.
Kotlety podávame so špenátovými krúpami a mesiačikom citróna na pokvapkanie.

Konečne je tu jar a ja sa už neviem dočkať „zeleného“. Experimentujem, klíčim a zakoreňujem všetko, čo sa dá, čakám, či sa dočkám vlastnej koriandrovej vňaťe, jarnej cibuľky… Ako tak čakám, rozmýšľam nad odľahčenými jedlami, ktoré by mi teraz chutili a vyhovovali. Na zeleninové šaláty je ešte skoro, ale taký ľahký cestovinový šalát je dobrým kompromisom medzi odľahčením a zasýtením.

Práve doma testujeme lahôdkového konzervovaného severošpanielskeho tuniaka bonito a nevieme sa ho dojesť. Domáci si ho cenia viac ako čerstvého, nájdete ho v ponuke tapas takmer všade. Veľké kusy kvalitného mäsa. Ideálna ingrediencia pre moju predstavu ľahkého, čistého, osviežujúceho jedla. Kedykoľvek.

Cestovinový šalát s tuniakom

150 – 200 g tvarovaných cestovín (farfalle, orecchiette a pod.)
200 g konzervovaného tuniaka – kusy v oleji
1 zrelé avokádo
1 – 2 lyžice kapár
½ červenej cibule
šťava z ½ citróna
olivový olej
soľ, čierne korenie
rukola

Uvarené cestoviny zlejeme a necháme mierne vychladnúť. Cibuľu si nakrájame na tenučké polmesiačiky, pokvapkáme citrónovou šťavou a necháme chvíľku odstáť. Avokádo očistíme, nakrájame na malé kocky, pokvapkáme citrónovou šťavou a posolíme. Tuniaka vyberieme z oleja a vidličkou rozdrobíme na kúsky. Kapary zlejeme. V mise zľahka premiešame rukolu, cestoviny, tuniaka, kapary, avokádo, cibuľu a prelejeme dresingom z olivového oleja, citrónovej šťavy, soli a čierneho korenia. Podávame ihneď.

Tiramisu si asi nikto nespraví len tak, na bežný deň. Aj u nás, keď som ponúkala tiramisu, sa ma pýtali, čo sme oslavovali. Tiramisu je skrátka ten typ dezertu, ktorý si doprajeme pri špeciálnej príležitosti, raz za čas. My sme však žiadnu vhodnú príležitosť nemali v dohľade a ja som sa už nevedela dočkať. A rovno z dvoch dôvodov.

Po prvé, že som dostala vytúženú servírovaciu misu na podstavci, ktorá sa na tento typ dezertu veľmi hodí a po druhé, že som čírou náhodou na Food Networku videla recept na „rumovo-hrozienkové“ tiramisu, z ktorého som si odvodila toto „punčové“. Celkom sa mi pozdávala myšlienka, že si spravím vlastné tiramisu na mieru a prispôsobím jeho chuť, silu a dizajn podľa seba. Na výsledok som netrpezlivo čakala a dočkala som sa úspechu u celej rodiny. Moje experimenty sa vyplatili. Ani neviem, či je toto vôbec recept, ale pokúsila som sa ho pre vás zrekonštruovať. Posúďte sami. Prípadne vyskúšajte.

Punčové tiramisu

1 – 2 dl (sladeného) čierneho čaju Earl Grey
cca 1 dl kvalitného aromatického alkoholu (tmavý rum, koňak, likér…)
1 – 2 dl kyselkavej ovocnej šťavy, alebo šťavy z kompótu (napr. višňovej, brusnicovej …)
cca 24 dlhých cukrárskych piškótov
2 hrste hrozienok (najlepšie svetlých alebo zlatých sultánok)
6 žĺtkov
½ šálky cukru
500 g mascarpone
1 a ½ lyžičky vanilkového extraktu
čokoláda na ozdobu

Z čerstvého čierneho čaju, alkoholu a ovocnej šťavy si pripravíme „punč“. Pomer alkoholu, čaju a šťavy si upravíme podľa vlastnej chuti a prípadne ešte dosladíme cukrom, ak treba. Časťou punču zalejeme hrozienka a necháme napučať. (Hrozienka rýchlejšie napučia, keď ich zalejeme ešte teplým punčom.)
Medzitým si vaječné žĺtky (izbovej teploty) a cukor mixérom vymiešame dopenista, kým sa cukor nerozpustí a žĺtky nezdvojnásobia svoj objem a nezbelejú. Potom do nich opatrne zamiešame mascarpone (tiež izbovej teploty), vanilkový extrakt a vymiešame dohladka. Do krému ešte opatrne zamiešame pár lyžíc punču podľa chuti.
Do zvyšného punču namáčame cukrárske piškóty a ukladáme ich natesno do servírovacej misy. Posypeme časťou napučaných hrozienok a zatrieme časťou krému. Vrstvy opakujeme, kým neminieme piškóty a hrozienka a zakončíme vrstvou krému. Tiramisu necháme v chlade tuhnúť minimálne 6 hodín, najlepšie cez noc.
Nakoniec povrch posypeme strúhanou alebo hobľovanou čokoládou.

Verím, že niektoré jedlá si nás nájdu sami. Ako inak si mám vysvetliť, že v priebehu pár dní som narazila na niekoľko receptov a článkov o tofu. Už dlhšie sa chystám na tradičný čínsky recept na sečuánske ma-pcho tofu a keď som sa posťažovala manželovi, že by som si dala tofu, ale nie to naše slovenské, ale naozajstné, čerstvé tofu, ako ho poznáme zo zahraničia, povedal, že sa skúsi opýtať vo vietnamskom bistre, kam chodí na polievky, či mu nejaké nepredajú.

Vietnamci sú správni obchodníci, predali by vám aj vlastné gate. A tak mi na ďalší deň manžel skutočne priniesol tofu. Takmer kilové, vákuovo balené čerstvé tofu pevnej konzistencie, ako som potrebovala. Domáce, vyrobené na Slovensku v Šuriankach, od vietnamského výrobcu. Zloženie ma milo prekvapilo, žiadna chémia, len čisté prírodné tofu. Bola som nadšená. Podelila som sa s celou rodinou a pripravila výborné ma-pcho tofu. Čo ma však najviac teší, že mám ďalšieho skvelého dodávateľa kvalitného produktu a nemusím si ho viac odopierať. Kiež by som takých mala viac!

Ma-pcho tofu

1 lyžica sečuánskeho korenia
1 lyžica arašidového oleja
2 strúčiky cesnaku
2 cm kúsok ďumbiera
1 čili paprička
cca 300 g mletého mäsa
1 – 2 lyžice pasty z fermentovaných bôbov
1 – 2 lyžice bôbovej omáčky s čili
1 lyžica ryžového vína
1 lyžička sezamového oleja
cca 400 g pevného tofu
1 – 2 svetlej sójovej omáčky
1 – 2 lyžice čierneho ryžového octa
soľ, biele korenie
cca 3 dl vývaru
1 lyžica škrobu
2 jarné cibuľky

Sečuánske korenie nasucho opečieme na panvici, kým nezačne voňať a podrvíme ho v mažiari alebo pomelieme v mlynčeku na korenie.
Vo woku rozhorúčime olej a sprudka na ňom pár sekúnd opečieme nadrobno posekaný cesnak, čili papričku, postrúhaný ďumbier a podrvené sečuánske korenie. Pridáme mleté mäso, bôbovú pastu aj omáčku a miešame, kým sa mäso nerozpadne a nezhnedne. Ochutíme ryžovým vínom, sójovou omáčkou, ryžovým octom, sezamovým olejom, soľou a bielym korením. Pridáme tofu, nakrájané na kocky a zľahka premiešame. Zalejeme horúcim vývarom a privedieme k varu. Vzniknutú omáčku zahustíme škrobom rozmiešaným v 2 lyžiciach studenej vody, pridáme jarnú cibuľku, pokrájanú na kolieska a odstavíme zo sporáka.
Ma-pcho tofu podávame s ryžovými alebo sklenenými rezancami, posypané vňaťou z jarnej cibuľky alebo pažitkou, prípadne ešte aj sečuánskym korením.