Sedíme doma, čakáme, kým sa naše dieťa vypýta na svet a dovolenkujeme aspoň na tanieri. Dnes sa vyberieme do Španielska! Objavila som úžasný, rýchly recept na paellu, ktorý sa určite stane hitom v našej kuchyni. Pre paellových puristov bude zrejme zneuctením, uznávam, od pravej paelly z Valencie má naozaj ďaleko, ale ako rýchle a chutné jedlo na všedný deň a zmenu chuti je ideálny.

Nerobím si ilúzie, niektoré jedlá treba skrátka jesť v mieste ich pôvodu, nedajú sa doma nijako napodobniť. Hoci… Originál panvica - paella, podľa ktorej sa jedlo volá, by sa dala nejako zohnať. Kuracie a králičie mäso bez problémov. Guľatozrnná 3mm ryža a šafrán tiež. No, tých 12 slimákov by sa dalo teoreticky nahradiť 2 vetvičkami rozmarínu. (Pýtate sa, ako môže rozmarín nahradiť slimákov? Jednoducho. Slimákov do paelly vykrmujú rozmarínom:) A príprava na otvorenom ohni na dreve z viniča a ovocných stromov je u nás, čo máme záhradu, tiež hračka. Ozaj, vraj všetky originál panvice na paellu vyrábajú vždy tak, že nity úch vám presne naznačujú, koľko tekutiny treba naliať na ryžu, aby sa správne dovarila. Dômyselné.

Je to úplná veda. Ale tento rýchly recept funguje aj s obyčajnou hlbokou panvicou, aj s dlhozrnnou ryžou, s kurkumou namiesto šafránu a s darmi mora namiesto mäsa či slimákov. Tie ale môžte nahradiť čímkoľvek, čo máte doma a čo vám chutí. Ešte sa zastavím pri kombinácii darov mora s chorizom. Všimla som si, že je to v poslednej dobe veľmi módna kombinácia chutí. Do pôvodnej receptúry na paellu nepatrí, ale do tejto rýchlej verzie sa dostala. A musím pripustiť, že má niečo do seba.

Rýchla paella

1 pór
110 g choriza (alebo 1 nožička paprikovej klobásy)
1 lyžička kurkumy
300 g dlhozrnnej ryže
1 l horúceho vývaru
200 g mrazeného hrášku
400 g mrazených darov mora
olivový olej

V hlbokej panvici na lyžici oleja orestujeme pokrájaný pór do mäkka. Pridáme pokrájané chorizo a restujeme, kým nezačne voňať a púšťať šťavu. Ďalej primiešame kurkumu, krátko opražíme a prisypeme ryžu. Miešame, kým sa všetka ryža nezafarbí oranžovým olejom. Podlejeme horúcim vývarom a na miernom ohni necháme za občasného miešania pobublávať asi 15 minút. Pridáme hrášok na ďalších 5 minút a rozmrazené dary mora na posledné 1-2 minúty. Ak treba, dochutíme a dovaríme, kým je ryža akurát. Podávame s miesiačikmi citróna.

Zostať doma a nechodiť do práce “od-do” má niekoľko nesporných výhod. Pre mňa napríklad, že si môžem každý deň bez časového stresu pripraviť obed alebo večeru, na aké mám práve chuť. Keď som prišla z práce domov, naozaj som niekedy nemala náladu na vymýšľanie a pripravovanie večere. Vynahrádzala som si to len víkendmi, keď toho času bolo viac. Teraz si priam užívam to, že sa môžem o desiatej rozhodnúť pre hocičo, prípadne skočiť dokúpiť potrebné suroviny a pripraviť si akékoľvek jedlo.

Oceňujem svoje dobré zásoby suchých potravín, s ktorými sa už naozaj dá hocičo vymyslieť. Zbožňujem tie rýchle, každodenné a pestré obedy a ich variabilitu. Mám chuť na ryžu, kuskus, bulgur, zemiaky, polievku, cestoviny, šalát… ? Stačí mať po ruke kúsok nejakej zeleniny, syra, prípadne mäsa či ryby a odpoveď je naporúdzi. Rada spracúvam rôzne zvyšky, neznášam vyhadzovanie potravín. Z povädnutej rukoly sa dá spraviť podusený “špenát”, z listového šalátu omáčka, zo zvyškov zeleniny placky alebo polievka, zo staršieho chleba zapekané toasty, krutóny do šalátu… Nič u mňa nevyjde nazmar.

Rýchle týždňové recepty odkukávam aj z francúzskej alebo talianskej kuchárky, inšpirujem sa španielskymi tapas a arabskými mezze. V lete je naozaj niekedy fajn len tak si niečo malé zobkať, pripraviť si nejaké sendviče s dobrým dresingom alebo jednohubky z obľúbených chuťoviek. V lete nám často stačí len “niečo malé”. Napríklad bruschetta. V jedálnych lístkoch patrí medzi stálice predjedál. Aké jednoduché. Kúsok opečeného chleba a naň teplá alebo studená obloha z čohokoľvek, čo nájdete v kuchyni. Takže sa neobmedzujte len na tradičné paradajkové bruschetty, ale kľudne si na ne doprajte čokoľvek, čo máte radi. Od zvyškov až po luxusné delikatesy.

Bruschetta s mätovo-hráškovou kašou a mozzarellou

chlieb alebo pečivo
olivový olej
varený zemiak
(mrazený) hrášok
mäta
maslo
soľ, čierne korenie
mozzarella

Zemiak uvaríme v osolenej vode, cca 2 minúty pred dovarením do vody vhodíme aj (mrazený) hrášok a nakoniec na pár sekúnd aj natrhané lístky mäty. Všetko scedíme, necháme odkvapkať a v hrnci roztlačíme pučidlom na zemiaky, alebo rozmixujeme do hladka v mixéri. Dochutíme maslom, soľou a drveným čiernym korením podľa chuti. Mätovo-hráškovú kašu navrstvíme na opečený chleb alebo pečivo, pokvapkané olivovým olejom. Ozdobíme kúskami natrhanej mozzarelly a dochutíme soľou, drveným čiernym korením a kvalitným olivovým olejom.

Bruschetta s dusenou rukolou a vajcom

chlieb alebo pečivo
olivový olej
cesnak
rukola
vajce
soľ, čierne korenie
parmezán

Na troche oleja si opražíme pokrájaný strúčik cesnaku, pridáme rukolu a necháme ju na oleji s cesnakom trochu povädnút. Dochutíme soľou, prípadne čiernym korením. Rukolovú zmes navrstvíme na opečený chlieb potretý cesnakom a navrch položíme ešte teplé stratené vajce a hoblinky parmezánu. Pokvapkáme olivovým olejom, posolíme, prípadne posypeme drveným čiernym korením.

So záujmom vždy sledujem, ako dnes vedia špičkoví šéfkuchári spracovať aj ten najposlednejší kúsok suroviny a ako nezatracujú ani skromné a menej cenené kusy mäsa či zeleniny. Trend, ktorý začal pred niekoľkými rokmi sa mi veľmi páči. Nielen preto, že oživuje staré tradície, ale hlavne, že je šetrný. Skončili sa časy opulentných kaviárovo-lososových hodov, dnes frčia bravčové paprčky, volské chvosty, jahňacie kolená a z koží sa pripravujú luxusné chrumky.

Dobrá gazdinka radšej kúpi celé kura, z ktorého pripraví aj štyri druhy jedál, akoby mala kúpiť nezmyselne predražené kuracie prsia, ktoré majú navyše bez kože a kosti nulovú chuť. Už veľa ľudí prekvapilo, aké jemné a lahodné mäso získajú z kolien, nožičiek, líčok, hláv, krkov, trtolov či chrbtov. Výzvou pre dobrého kuchára je naservírovať tieto na pohľad nevábne kúsky tak, aby boli atraktívne aj pre háklivejších stravníkov.

Toto všetko som mala na mysli, keď som si vyberala bravčové mäso zo zabíjačky do mrazničky. Zvolila som si mastnejšie kúsky na mletie a … rebierka. Rebierka sú fantastická vec, keď sa dobre pripravia a keď si na nich dáte záležať. Na rebierkach si pochutíte na celom svete, ale asi najznámejšie sú americké BBQ rebierka a čínske rebierka piatich vôní. Na tie čínske prišiel rad práve teraz. S obyčajnou varenou ryžou a čínskym uhorkovým šalátom získate exotický obed za pár eur a navždy zabudnete na slovenské ázijské bistrá s vyprážanými syrmi a strúhanou kapustovou prílohou.

Čínske bravčové rebierka piatich vôní

Zmes korenia 5 vôní:
sečuánske korenie
badián
klinčeky
škorica
feniklové semienka

Marináda:
2 lyžičky mletého korenia 5 vôní
4 lyžice sójovej omáčky
2 lyžice ryžového octa
2 lyžičky sezamového oleja
2 lyžice medu
1 lyžička pretlačeného cesnaku
1 lyžička mletého ďumbiera

bravčové rebierka
olej

Primerané množstvo korenia na zmes 5 vôní nasucho opečieme na panvici, kým sa nerozvinie jeho aróma. Vychladnuté potom zomelieme v mlynčeku alebo rozdrvíme v mažiari. Cca 2 lyžičky zmesi zmiešame s ostatnými ingredienciami na marinádu, prípadný zvyšok korenia 5 vôní uschováme vo vzduchotesnej nádobe na ďalšie použitie. Rozkrájané rebierka marinujeme aspoň 8 hodín v chladničke, ideálne cez noc. Hodinu pred pečením rebierka vyberieme z chladničky a necháme odpočinúť pri izbovej teplote. Rúru si rozohrejeme na 165˚C. Plech na pečenie pokvapkáme olejom, poukladáme naň namarinované rebierka, prikryjeme alobalom a pečieme zhruba hodinu. Občas rebierka skontrolujeme, obrátime alebo podlejeme výpekom alebo marinádou. Po hodine odkryjeme, poobraciame, potrieme zvyšnou marinádou, zvýšime teplotu rúry na 200˚C a dopekáme ešte asi 10-20 minút, kým rebierka neskaramelizujú a neopečú sa do chrumkava. Podávame s varenou ryžou a uhorkovým šalátom.

Čínsky uhorkový šalát

1 šalátová uhorka
ryžový ocot
cukor
pár kvapiek sezamového oleja
sójová omáčka
chilli vločky

Umytú uhorku rozkrojíme po dĺžke na polovicu, jadierka vyberieme malou lyžičkou, prípadne ošúpeme aj hrubú šupku. Uhorku nakrájame na tenké polkolieska a ochutíme nálevom z octu, sójovej omáčky, cukru, chilli a pár kvapiek sezamového oleja podľa vlastnej chuti. Šalát chutí dobre aj vychladený.

O kôpri básnim od chvíle, ako sa začala v záhrade zelenať prvá burina. Toľko som sa naň chystala a stále nebol taký voňavý, ako som si predstavovala. Až minule som si pri zbieraní jahôd natrhala riadnu kopu a začala plánovať, čo s ním. Pomohla mi návšteva Ikey, kde som zbadala v chladiacom boxe švédskych špecialít nakladané slede v horčicovej omáčke. Spomenula som si, ako veľmi mi vo Švédsku chutili rôzne druhy týchto nasladko nakladaných rýb a hneď som si aj kúpila jeden pohár.

Chuť sleďov v horčicovej omáčke ma dokonca inšpirovala, aby som po dlhej dobe spravila lososa. Tentoraz s horčicovo-kôprovou omáčkou, takou, akú Švédi jedia s marinovaným lososom gravad lax. Trochu som ju prispôsobila svojej chuti a použila ako marinádu na lososa, aj ako zálievku na prílohu - listový šalát.

Losos s horčicovo-kôprovou omáčkou

lososové steaky alebo filety
2 lyžice dijonskej horčice
1 lyžica cukru
1 lyžica octu
1dl oleja
3 lyžice posekaného kôpru
soľ, mleté čierne korenie
med podľa chuti

Ingrediencie na omáčku vymiešame a doladíme podľa vlastnej chuti. Lososové steaky alebo filety potrieme omáčkou z vrchnej strany a necháme chvíľu marinovať. Do zapekacej misky alebo pekáča kvapneme pár kvapiek oleja, poukladáme naň lososa a dáme na pár minút zapiecť do rúry na vysokú teplotu. Lososa podávame s listovým šalátom a zvyškom horčicovo-kôprovej omáčky.

Nie som veľký fanúšik klasických koláčov, domáce klasiky mi nikdy moc nešmakovali, napríklad také jablkové pité alebo kakaový závin sa mi zdali vždy veľmi suché a tvrdé, akokoľvek bola plnka šťavnatá a hrubá. Až teraz som zistila, že na vine boli bielky v ceste. Odkedy začala mama robiť tieto cestá len zo žĺtkov, normálne mi chutia a dávam si aj viackrát.

Ja napriek tomuto poznaniu dávam prednosť jednoduchším koláčom typu “zmiešaj A + B + C, vylej do pekáča a upeč”. Navyše, ak máte doma kuchynský robot, ktorý ešte aj miešanie urobí za vás, nemáte nad čím váhať. Tú jednu misu a metličku za vás umyje umývačka riadu a po zjedení koláča vyhodíte papier na pečenie do koša. Hotovo!

V poslednej dobe som objavila niekoľko dobrých receptov na tieto “liate” koláče a mali dosť úspech aj u manžela, aj u návštev, takže sa rada s vami o ne podelím. Nateraz s dvomi veľmi podobnými - rebarborovým a holandským jablkovým. Oba vyzerajú po upečení veľmi podobne a veľmi podobne aj chutia - na prvý pohľad nič-moc, ale keď raz jeden kúsok ochutnáte…

Rebarborový koláč s kefírom

čerstvá rebarbora
pol litra kefíru
50 g roztopeného masla
300 g hladkej múky
200 g práškového cukru
100 g škrobu
1/2 lyžice sódy bikarbóny
1/2 lyžice obľúbeného mletého korenia alebo ich zmes (napr. škorica, muškátový oriešok, klinčeky, aníz, kardamón, ďumbier, vanilka…)
štipka soli
hnedý cukor (demerara, muscovado…)

Rebarboru umyjeme, nakrájame na kratšie kúsky, oblanšírujeme vo vriacej vode 1-2 minúty a scedíme. Rúru predhrejeme na 200˚C a pekáč alebo hlbší plech vystelieme pečiacim papierom. Všetky sypké prísady preosejeme do misy. Kefír izbovej teploty zmiešame s mierne vychladnutým roztopeným maslom a dobre zmiešame so sypkými prísadami. Cesto rýchlo vylejeme do pekáča, navrch poukladáme kúsky rebarbory a posypeme hnedým cukrom. Dáme piecť do rúry na cca 30 minút, alebo kým nie je suchá špajdľa, ktorú pichneme do cesta.

Holandský jablkový koláč

2 jablká
2 vajcia
175 g kryštálového cukru
1/2 lyžičky vanilkového extraktu
85 g masla
75 ml mlieka
125 g hladkej múky
1/2 lyžičky mletej škorice
2 a 1/4 lyžičky kypriaceho prášku

Rúru predhrejeme na 200˚C a menší pekáč vystelieme papierom na pečenie. V mlieku na miernej teplote roztopíme maslo a necháme mierne vychladnúť. Medzitým si vymiešame vajcia s cukrom do svetlej peny, pridáme preosiate sypké prísady a mlieko s roztopeným maslom. Premiešame, vylejeme do pekáča a do cesta povtláčame osminky ošúpaných jabĺk. Pečieme 10 minút a následne znížime teplotu rúry na 180˚C a dopekáme ešte 20 - 25 minút, alebo pokým nevyjde zapichnutá špajdľa z cesta suchá.

Často sa bavím tým, že študujem jedálne lístky reštaurácií a v duchu si vyberám, čo by som si práve dala. Najmä ak sa niekde objaví nová reštaurácia, na nete si prezriem fotogalériu, ale hlavne jedálny lístok. Niekedy som príjemne prekvapená, inokedy zhrozená. Nemám nič proti obedovým menu, ale ich zmysel mi tu na Slovensku nejako uniká. Niektoré reštaurácie ponúkajú aj 12 hotoviek ako zo školskej jedálne - segedínsky guláš, kapustnica, vyprážaný rezeň s kroketami… Predstavujem si v kuchyni 25 hrncov nezmyselných hotoviek a čudujem sa, prečo si majiteľ neotvorí radšej jedáleň alebo bufet? Načo sa hrá na reštauráciu? Navyše ak v bežnom jedálnom lístku ponúka úplne inú kategóriu jedál. Považujem to za neseriózne a hlavne nekoncepčné podnikateľské správanie.

Zmyslom obedových menu, ponúk dňa a tematických týždňov by malo byť ponúknuť sezónne a to najčerstvejšie a najvýhodnejšie, čo sa dá práve na trhu kúpiť. Kuchár ráno nabehne na zeleninový, rybí a mäsový trh, presonduje, čo pekné a čerstvé sa práve predáva, nakúpi za výhodnú cenu väčšie množstvo spomínaného tovaru a z neho vytvorí denné menu na pár nasledujúcich dní. Ekonomická stránka takéhoto správanie tiež nie je zanedbateľná. Práve preto sa môže obedové menu predávať za nižšiu cenu. Nejde mi do hlavy, prečo drvivá väčšina reštaurácií teraz na jar ponúka na obed guláše a rezne, na ktoré musia byť neporovnateľne vyššie náklady ako na nejaké to hráškové rizoto, špenátovú polievku alebo rukolový šalát. Veď čo také ťažké je na tom vymyslieť a navariť jednoduché jedlá z novej zeleniny, kvalitných vajíčok, mladej hydiny alebo májovej bryndze, ktoré sú práve v najlepšej kondícii? Kde je chyba?

Pre človeka, ktorý rád varí a vyzná sa v surovinách musí byť predsa najväčším potešením vymýšľať jedlá a recepty z toho, čo je práve na trhu a k dispozícii. Prechádzam sa medzi regálmi so zeleninou a už rozmýšľam, čo by sa z čoho dalo spraviť a na čo by som mala práve chuť. Tak, si myslím, že by mal rozmýšľať každý kuchár profesionál, nielen dobrá gazdinka. Z čerstvej úrody špenátu a rukoly zo záhrady som urobila výbornú večeru - slaný koláč, inšpirovaný lotrinským quiche lorraine, ktorý som jarne upravila na vegetariánsku verziu.

Špenátovo-rukolový quiche

Cesto:
150 g múky
1 vajce
75 g masla
štipka soli

Plnka:
1 balenie špenátu
1 balenie rukoly
2 strúčiky cesnaku
olej
muškátový oriešok
100 g slaného syra alebo bryndze
250 ml sladkej smotany
3 vajcia
čierne korenie

Z múky, vajca, masla a štipky soli vymiesime cesto, utvoríme z neho guľu a dáme odpočinúť do chladničky aspoň na 2 hodiny. Potom z neho vyvaľkáme tenký plát, ktorým vyložíme maslom vytretú formu. Korpus pečieme v 220˚C vyhriatej rúre naslepo asi 10 minút. Na troche oleja opečieme nadrobno pokrájaný cesnak a podusíme na ňom špenát a rukolu, kým nezvädnú. Ochutíme mletým muškátovým orieškom. Špenátovo-rukolovú zmes preložíme do predpečeného korpusu, posypeme slaným syrom a zalejeme smotanou, v ktorej sme jemne rozšľahali vajíčka. Okoreníme mletým čiernym korením a dáme dopiecť do rúry na cca 15 minút, kým vajíčková zmes nestuhne. Podávame teplé aj studené, ako hlavné jedlo, so šalátom, alebo ako prílohu.

Cestoviny s pestom sú asi najrýchlejšie slušné jedlo na svete. Uvaríte kupované cestoviny a zmiešate s trochou kupovaného pesta z fľaštičky… To by som nebola ja, keby som si aj to najjednoduchšie jedlo neskomplikovala. Vymyslela som si totiž, že si cestoviny s pestom spravím sama doma. Konečne. Oprášim strojček na cestoviny, zozbieram prvú veľkú úrodu bazalky a dám sa do toho.

Inšpiroval ma Jamie Oliver, ako cestoval po Taliansku a odkukával od obyčajných ľudí na dedinách, ako jedia a čo varia. Tento tvar cestovín tam volajú “hodvábne šatky”, sú to len obdĺžnikové tenké plátky vyvaľkaného cesta, z ktorých sa robia napr. lasagne. S pestom je to to najobyčajnejšie jedlo pod talianskym slnkom, úplne z neho cítim dusné letné poludnie a počujem cinkanie lyžíc o taniere kdesi v zapadnutej dedinke. Veľmi mi tieto jednoduché jedlá pripomínajú letá u babky, keď nám robila rýchle slíže s tvarohom, alebo slivkové gule v strúhanke na obed. Dedinčania jedia všade na svete rovnako. Jednoducho, rýchlo, z dostupných surovín a chutne.

Pesto je variabilné a multifunkčné. Dá sa robiť z rôznych druhov byliniek, orechov, syra a podobne. Provensálci - ďalší majstri prostej domáckej kuchyne majú tiež svoju obdobu pesta - pistou, ktorú si pridávajú ako ochucovadlo do polievok a k vareným mäsám. Ja si odložím zvyšky pesta do chladničky a budem si ho natierať na chlieb s maslom, alebo si ho zamiešam do varených zemiakov, keď budem potrebovať trochu čerstvej chuti a jarnej vzpruhy. Ale dnes si dám tieto cestoviny do krásneho starožitného taniera po babke…

Domáce cestoviny s pestom

300 g hladkej múky
3 vajcia

Pesto:

hrsť čerstvej bazalky
hrsť píniových orieškov
hrsť postrúhaného syra parmezánskeho typu (parmezán, pecorino, grana, atď.)
1/2 strúčika cesnaku
panenský olivový olej
soľ podľa potreby

Z múky a vajec vypracujeme hladké cesto, ktoré rozvaľkáme na veľmi tenké plátky a narežeme na obdĺžniky alebo štvorce. Necháme preschnúť na utierke. Medzitým si na suchej panvičke prehrejeme píniové oriešky, aby uvoľnili arómu, postrúhame syr, očistíme cesnak a natrháme lístky bazalky. Všetko spolu s olejom rozmixujeme v mixéri alebo rozdrvíme tĺčikom v mažiari na hustú kašu a prípadne ešte dochutíme soľou. Pláty cestovín krátko povaríme vo vriacej osolenej vode, scedíme a ešte za tepla premiešame s pestom.

Dostali sme dvoch bažantov a tak som sa celý týždeň tešila na víkendový obed s nezvyčajnou pochúťkou. Najradšej mám prípravy a výber receptúry. Hľadala som na internete niečo zaujímavé a už od pohľadu chutné. Bažant je divina, nie každému vyhovuje jeho chuť alebo tuhšie mäso, treba si dať záležať na ochutení a ingredienciách, ale ani to veľmi neprekombinovať. Zaujal ma jeden baskický recept na pečeného bažanta.

O baskickej kuchyni neviem vôbec nič, ani som veľmi nepátrala po autenticite tohto receptu, ani ma to vlastne nezaujímalo. Verila som intuícii, nechala sa viesť receptúrou, ale improvizovala podľa situácie a dostupných ingrediencií. Sama by som zrejme tmavé mäso podliala červeným vínom, ale sladko-kyslá marináda z bieleho vína a hnedého cukru má tiež niečo do seba. Sušené slivky, olivy a kapary sú nemenej zaujímavé. Zohnala som slivky, ktoré neboli veľmi vysušené a tvrdé, príjemne sa rozvarili a v kombinácii s pečeným mäsom boli neuveriteľne chutné. A mäso bolo tiež neočakávane mäkké a jemné. Možno to bolo kyslou marinádou alebo dlhým pečením pod pokrievkou. V každom prípade sa bažanty veľmi vydarili.

Nemusíte teda zákonite zostávať pri tradičnej bažantej polievke. Oplatí sa trochu experimentovať. Jediné, na čo si treba dávať pozor pri jedení divých bažantov, sú, samozrejme, broky. Ale ostatné je už len čistá radosť a pôžitok.

Bažant po baskicky

2 bažanty
1/3 šálky hnedého cukru
3/4 šálky kvalitného bieleho vína
1/2 šálky olivového oleja
1/2 šálky ochuteného octa (napr. z bieleho vína, sherry, medu…)
1 šálka sušených sliviek
1 šálka vykôstkovaných zelených španielskych olív
1/4 šálky kapár (aj s nálevom)
3 strúčiky cesnaku
2 bobkové listy
2 lyžice sušenej bazalky (alebo oregána, majoránky…)
čerstvá petržlenová vňať
soľ

Očistených a z kože stiahnutých bažantov rozrežeme na jedenotlivé porcie, nasolíme a poukladáme v jednej vrstve do pekáča. Cukor, víno, olej, ocot, nálev z kapár a roztlačený cesnak rozmiešame na marinádu. Na bažanta poukladáme slivky, olivy, kapary, bobkové listy, posypeme sušenou bazalkou, zalejeme marinádou, prikryjeme a necháme pár hodín marinovať na chladnom mieste. Bažanta pečieme v rúre v prikrytom pekáči zhruba 1,5 - 2 hodiny pri 180˚C a keď mäso zmäkne, necháme ho ešte na chvíľu zapiecť odokryté, aby sa šťava mierne odparila a zhustla. Bažanta posypeme čerstvou petržlenovou vňaťou a podávame najlepšie s ryžou (napr. divou alebo hnedou).

Prvý raz sme sa s japonskými mäsovými taštičkami gyoza stretli pred rokom v japonskej reštaurácii. Nie sú originál japonské, do Japonska sa dostali z Číny niekedy v 17. storočí, ale rýchlo sa stali veľkým hitom a dodnes patria medzi najobľubenejšie jedlá mnohých Japoncov. Rovnako ako nášho hostiteľa, ktorý nám ich predstavil. Po anglicky sa im hovorí “potstickers” podľa spôsobu prípravy, keď sa nechajú dochrumkava pripiecť o dno hrnca alebo panvice.

Dlho mi taštičky gyoza chodili po rozume, chystala som sa na ich prípravu rok, ale odhodlanie mi dodala až vtipná chatová diskusia o japonských jedlách medzi mojím mužom a jeho kamarátom z Prahy, ktorý má skúsenosti priamo z Japonska. Dolaďovali detaily ohľadne množstva ingrediencií, soli a prípravy tak pôvabne, že som už nemohla dlhšie váhať a do mäsových taštičiek som sa pustila.

Vopred upozorňujem začiatočníkov, aby sa obrnili poriadnou dávkou trpezlivosti a nestratili nervy či už pri miesení cesta na taštičky, ich tvarovaní alebo opekaní. Uznávam, že hotové vyvaľkané plátky cesta z obchodu by vám ušetrili veľa času, ale trocha tvorivosti a manuálnej zručnosti ešte nikoho nezabilo. Tepelná úprava taštičiek je už blesková a rýchla, ale treba pri nich stáť a strážiť, aby sa nepripiekli až príliš. Odmena bude viac než príjemná.

Mäsové taštičky gyoza

Plnka:
200 g mletého bravčového mäsa
200 g najemno pokrájanej skorej kapusty
2 jarné cibuľky
1 strúčik cesnaku
1 lyžička sezamového oleja
1 lyžička mirinu
štipka soli

Cesto:
150 ml vody
200 g hladkej múky

Omáčka na namáčanie:
2 lyžice japonskej sójovej omáčky
1 lyžica ryžového octa

rastlinný olej
sezamový olej

Pokrájanu kapustu mierne zasolíme a necháme odležať. Mleté mäso zmiešame s nadrobno pokrájanou cibuľkou, rozotretým cesnakom, štipkou soli, sezamovým olejom a mirinom. Nakoniec do mäsovej zmesi primiešame odstátu kapustu, z ktorej sme vytlačili prebytočnú šťavu. Z múky a vody vymiesime vláčne cesto, ak sa príliš lepí, prisypeme múku, ak je tuhé, prilejeme vodu. Cesto rozdelíme na cca 30 rovnakých kúskov, z ktorých vyvaľkáme tenké kolieska. Na každé koliesko nanesieme do stredu trochu plnky, okraje navlhčíme vodou, preložíme a v rukách okraje taštičky postláčame a niekoľkokrát zahneme.
Na dne nepriľnavej panvice alebo hrnca rozohrejeme trochu rastlinného oleja s pár kvapkami sezamového oleja a poukladáme naň taštičky tesne vedľa seba. Pár sekúnd necháme na vysokej teplote pripiecť, potom taštičky do jednej tretiny výšky zalejeme vodou, prikrlopíme pokrievkou a dusíme zhruba 10 minút, alebo kým sa voda neodparí.
Taštičky jeme namáčané do sójovej omáčky zmiešanej s ryžovým octom.

Stále mi vŕta v hlave, prečo mi ázijská kuchyňa tak strašne chutí. Zrejme preto, že ma baví. Baví ma ju variť a baví ma ju jesť. Spôsob prípravy je iný, aj spôsob stolovania. Minule sme boli nadšení, ako dobre sme sa bavili v bratislavskej kórejsko-japonskej reštaurácii na Zlatých Pieskoch. Príjemné prostredie samostatného boxu, sedenie na zemi bez toho, aby nás boleli nohy. Kopec malých mištičiek a tanierikov, ktoré nám priebežne nosili, vzájomné ochutnávanie a vymieňanie. Dve hodiny ubehli ako voda, ani sme si to nevšimli. Aký rozdiel oproti rýchlemu a nudnému zhltnutiu tradičného reštauračného jedla… Najedení sme boli už z pozorností podniku a komplementárnych jedál a dojedli sme aj posledné zvyšky štipľavého kimči.

S kimči má môj manžel úsmevnú skúsenosť z Japonska. Vybrať si z jedálneho automatu, aj keď sú k názvom jedál (samozrejme v japonských znakoch) fotografie, nie je jednoduché. Najmä ak požiadate o názor zdvorilého Japonca, ktorý na každé jedlo povie, že je vynikajúce. Tak skončil môj manžel s originálnou večerou – mištičkou pekelne štipľavej kvasenej kapusty a doteraz má na kimči ťažké srdce. Ja, naopak, kimči zbožňujem a veľmi som sa potešila, keď som naň objavila recept v kuchárskej knižke Momofuku, ktorú mi manžel nedávno kúpil. Niežeby som mu chcela robiť zle…

S prípravou receptov z Momofuku bude u nás problém, aj keď som ešte podrobne sortiment v kórejských obchodoch neštudovala, ale napríklad so suši už problémy nemáme. Teda, ak si odmyslíme pravú podstatu suši – čerstvé morské ryby a dary mora:) Ale nám tak strašne chutí aj samotná ochutená suši ryža v riase, so sójovkou a wasabi, že si chuť domáceho suši nenecháme ničím pokaziť. Vystačíme si s vaječnou omeletou, uhorkou, listovým šalátom, avokádom či jarnou cibuľkou ako náplňou. Navyše, považujeme prípravu suši za skvelú spoločnú zábavu. Jednu rolku spravím ja, druhú manžel. Nie je to tak únavné a otravné. Naposledy sa manžel odvážil na obrátené rolky (kalifornské) a veľmi sa mu darili. Ja som sa ešte na obrátené neodvážila, ale zato sa mi podarili nádherné futomaki.

Domáce suši

kvalitná suši ryža (napr. Nishiki, netreba ju už vymývať)
suši mix (ochucovadlo ryže na suši - zmes cukru, soli a ryžového octa)
riasy nori (predpečené)
wasabi
zelenina a pod. na náplň, nakrájaná na tenké rezance
sójová omáčka, prípadne sterilizovaný ďumbier na podávanie
sušimatka (rohožka na zavinovanie roliek)

Varenú ryžu (uvarenú podľa návodu na obale) rozprestrieme na plech alebo pečiaci papier, aby mierne vychladla a obschla. Pokvapkáme ju suši mixom (podľa návodu na balení) a premiešame. Na sušimatku si pripravíme plát riasy nori (podľa návodu lesklou stranou von). Na tenké rolky maki budeme potrebovat len polovicu riasy (pozdĺžne ju prestrihneme), na hrubé celú. Poriadne si namočíme prsty do vody a postupne nanášame cca 0,5 cm vrstvu ochutenej ryže na celú riasu. Na krajoch necháme voľné zhruba centimetrové okraje. Riasu si pritiahneme k dolnému okraju sušimatky, pozdĺžne v strede potrieme ryžu trochou wasabi a navrstvíme náplň. Palcami nadvihneme sušimatku aj s riasou a prstami pritlačíme náplň tak, aby sa nám neposunula a zostala v strede. Opatrne palcami rolujeme riasu pomocou sušimatky a zavinieme ju až do konca. Sušimatkou popritláčame a vytvoríme valec. Valec nakrájame ostrým a vo vode navlhčeným nožom na 4 - 6 ks roliek. Suši rolky podávame s trochou sójovej omáčky, kúskom wasabi a medzi jednotlivými druhmi suši zajedáme kúskami sterilizovaného ďumbiera na „vyčistenie chuti“.