„Filo“zofia

Zaujímavé, že sa mi jedlá z cesta filo spájajú práve s jarou. Možno je to jarnými závitkami alebo echt špenátovými taštičkami spanakopita, ktoré sa mi okamžite vybavia, keď sa povie filo, ale možno aj tá jeho krehká textúra a ľahkosť mi pasuje skôr k odľahčeným, jarným jedlám. (V tomto prípade sa robme, že baklava neexistuje.)

Pokračovanie

Guláš v novom šate

Tento recept pôvodne vôbec nemal ísť na blog. Čakala som vzácnu rodinnú návštevu na obed a vytiahla z mrazničky divinu – jelenie mäso z uplynulej sezóny, ktoré som si šetrila na špeciálnu príležitosť. Nechcela som ale robiť môj osvedčený recept na jelení guláš so sušeným ovocím (podľa Hugha F-W), ktorý už časť rodiny pozná, a rozmýšľala som ďalej, ako guláš ozvláštniť. Skrátka, takto nejako som dospela k tejto exotickejšej verzii na ázijský spôsob, resp. k jeho aromatike 5 vôní.

Pokračovanie

Pouličné jedlo nielen na kolesách

Tak sme sa konečne dočkali. Sezóna outdoorových aktivít spojených s jedlom je nezadržiteľne tu a nezabráni tomu ani bláznivé počasie. Je tu neodvratne čas trhov, jarmokov, festivalov, grilovačiek, piknikov a jedenia al-fresco a ja sa toho všetkého neviem nabažiť. Tento rok sme podchytili sezónu v jej úplnom počiatku a trávime všetok náš voľný čas striedavo v meste a na dedine. Hluk davov ľudí vyvažujeme tichom dvora a záhrady a neskutočne si to užívame.

Pokračovanie

Poklad

Na niektoré veci si v živote treba počkať. Pamätám si, ako sa mi voľakedy triasla ruka, keď som si mala kúpiť kus parmezánu alebo vanilkový struk. Až mi bolo ľúto ich použiť. Zdali sa mi pridrahé. Dnes ich už považujem takmer za základné ingrediencie vo svojej kuchyni a už mi ani nepríde, že sú také drahé. Zvykla som si. Rovnako to bolo aj so šafranom. Všetky recepty, do ktorých išlo nad (moju pomyselnú) mieru šafranu (rozumej viac ako pár vlákien), som odsúvala do úzadia a ani som len neuvažovala, že by som podľa nich mohla variť.

Pokračovanie

Bento 2.0

Po 5 rokoch doma som nastúpila do práce. Pre mňa možno ešte väčší šok, ako narodenie detí. Zatiaľ stále netuším, kde je sever a každý večer sa chodím do detskej izby presviedčať, že sme všetci doma a v zdraví. Asi sa na to nedá dopredu pripraviť, ale musela som sa teda veľmi motivovať, aby som nástup zvládla v pohode. Viete, čo som riešila ako prvé, keď som sa dozvedela, že sa definitívne vraciam do práce? Ani kabelku, ani topánky… ale obedár.

Pokračovanie

Signature dish

Už je to rok, čo sme sa vrátili z nášho newyorského food tripu a veľa vecí mi dochádza až teraz. Koľko sme toho zažili a hlavne, koľko sme toho nestihli, alebo koľko nám ešte zostáva spoznať. Preto, keď som v jednom časopise natrafila na recept Jeana-Georgea Vongerichtena na jeho slávne hrebenatky, potešila som sa hneď niekoľkokrát. Dlho som hľadala inšpiráciu na hrebenatky. Ochutnať čokoľvek od newyorskej šéfkuchárskej ikony J-GV patrilo medzi moje sny a ak ešte ide o jeho „signature dish“, nemohla som inak.

Pokračovanie

Kosť a koža

Tri-štyrikrát do roka sa mi podarí dostať k domácim kurencom a postupne sa ich učím čo najhospodárnejšie zužitkovať. Objednám si vždy dve kurence naraz a finta je v tom, čo najúspornejšie využiť kosti a kože, ktoré najčastejšie končia v odpade. Kura v celku nepečiem, príde mi, že sa takto hneď zje a je z neho málo muziky. Jasné, zvyšky pečeného mäsa sa dajú využiť na ďalšie skvelé jedlá a aj z obratých kostí a skeletov sa dá urobiť vývar, ale ja radšej varím z naporciovaného mäsa.

Pokračovanie