Pri všetkej mizérii druho- a treťotriedneho tovaru medzi bežne dostupným ovocím a zeleninou musím pokorne ďakovať osudu, že aspoň niečo máme, lebo ja osobne považujem napr. citróny za základnú potravinu a som naozaj vďačná, že ich môžem mať. (Nič ma nedokáže tak znechutiť, ako keď nemajú slušné, voľné citróny…) Napriek tomu, že aj medzi citrusmi je drvivá väčšina nekonzumovateľný odpad, oplatí sa hľadať ihlu v kope sena. Nájsť môžete skutočný poklad.

Kým jeden z mojich favoritov medzi citrusmi – zelené, sladučké grepy – sa okato pýšia na predných miestach regálov a nedá sa ich nevšimnúť, môj druhý tromf sa skromne krčí na úplnom spodku, zastrčený v sieťkach až kdesi vzadu, kam sa pohodlnému zákazníkovi nechce skloniť – drobné, guľaté, červené pomaranče „na šťavu“.

S týmito supersladkými pomarančmi s tenkou šupkou som sa konečne odhodlala upiecť jeden zaujímavý Nigellin koláč, ktorý mám v hlave už viac ako 10 rokov. Do cesta sa rozmixujú celé, povarené mandarínky aj so šupou. Práve tá šupka ma na ňom vždy lákala aj odrádzala. Pravda, Angličania majú iný, pozitívnejší vzťah k citrusom a obzvlášť k chuti „bitter orange“ a tak som sa výsledku nevedela dočkať. Koláč dopadol na jednotku. (Až na to, že podobné koláče a torty má Nigella minimálne dvakrát také vysoké, ale to pripisujem skôr tomu, že pečenie nie je moja silná stránka.) Horkosť šupiek bola skôr v aróme, ako v chuti a šťavnatosťou koláč pripomínal cheesecake. Ako tak nad tým rozmýšľam, nebolo by od veci recept vyskúšať s kumkvátmi, tie by sa, hádam, nemuseli ani variť.

Koláč z celých pomarančov

3 veľké alebo 4 malé pomaranče
250 g mletých mandlí
225 g cukru
1 lyžica prášku do pečiva
6 vajec

Celé pomaranče povaríme 2 hodiny vo vode, zlejeme a necháme vychladnúť. Potom ich aj so šupou rozmixujeme do hladka. Pridáme mleté mandle, cukor, prášok do pečiva, vajcia a rozmixujeme na tekuté cesto. To vlejeme do tortovej formy, vystlanej papierom na pečenie a pečieme v predhriatej rúre pri 180˚C minimálne 1 hodinu, alebo kým sa cesto neprepečie. (Zapichnutá špajdľa musí vyjsť z cesta suchá.)

S blížiacim sa čínskym novým rokom sa celý mesiac na Foodnetworku venujú ázijským jedlám a kultúre stravovania. To je pre mňa úplná pasia. Sledujem úžasné zábery z kulinárskych rajov ako Šanghaj, Hong Kong, Taipei, Singapúr a ich miestne trhy s čerstvými produktmi, nezameniteľnými špecialitami a podvedome si do pamäte zapisujem tipy, kam zájsť na dobré jedlo a čo všetko ochutnať. Veď raz…!

Moju lásku k čínskej kuchyni ešte podporil vianočný darček – Culinaria Číny, čo ma teší o to viac, že je v češtine a môžem sa konečne dozvedieť naše prepisy čínskych názvov jedál, potravín a termínov, ktoré poznám len cez angličtinu a zle ich v písomnej forme používam. Okrem toho, že sú v nej skvelé recepty, ktoré si porovnávam s receptmi od iných autorov, je táto kniha úžasným čítaním a sprievodcom obsiahlou čínskou gastronómiou od histórie až po jej regionálne špecifiká.

Na počesť blížiaceho sa čínskeho nového roka som si chcela vyskúšať jedno známe čínske jedlo – levie hlavy – mäsové gule s kapustou a vývarom. Recept na ne sa mi zapáčil u Ching-He Huang (ak správne chápem prepisy, po našom by sa mala volať Čing-Chi Chuangová) a pripravila som ho z bravčového mäsa a pekingskej kapusty. Mám ďalší vynikajúci recept na zaujímavé rodinné jedlo, ktoré chutilo manželovi, aj jeden a pol ročnej dcére. Niet čo dodať.

Levie hlavy

500 g mletého mäsa
300 g kapusty
3 sušené huby (šitake)
750 ml vývaru
1 lyžica ryžového vína (alebo suchého sherry)
2 lyžice svetlej sójovej omáčky
1 lyžica sezamového oleja
1 lyžica škrobovej múčky
1 vajce
soľ, biele korenie
2 jarné cibuľky
4 strúčiky cesnaku
2,5 cm kúsok ďumbiera
rastlinný olej
tmavá sójová omáčka
sezamový olej
jarné cibuľky na servírovanie

Sušené huby namočíme na 15 minút do horúceho vývaru, aby nasiakli. Potom ich vyberieme a nakrájame na plátky. Rúru si predhrejeme na 120 - 150˚C. Medzitým z mletého mäsa, posekaných jarných cibuliek, cesnaku, ďumbiera, ryžového vína, svetlej sójovej omáčky, sezamového oleja, škrobu, vajca a štipky soli a korenia vymiešame mäsovú zmes, z ktorej mokrými rukami vytvarujeme gule o trocha väčšie ako golfové loptičky. Gule v dostatočnom množstve oleja na panvici zo všetkých strán opečieme, aby sa zatiahli a preložíme ich do hlbšieho pekáčika. Z panvice zlejeme prebytočný olej, necháme ho len za lyžicu a opražíme na ňom pokrájané huby, zalejeme horúcim vývarom a dochutíme tmavou sójovou omáčkou, pár kvapkami sezamového oleja, prípadne ešte aj soľou. Do pekáča medzi opečené gule poukladáme kapustu, pozdĺžne rozkrájanú na osminky, zalejeme všetko vývarom, kapustu ešte posolíme, pekáč zakryjeme alobalom a dáme piecť do rúry pri nízkej teplote cca 30 minút, alebo pokým kapusta dostatočne nezmäkne. Levie hlavy s kapustou podávame s varenou ryžou, do ktorej sa vývar z pekáča dobre vsiakne a posypeme ich posekanou jarnou cibuľkou.

Náš „vozový“ park Kitchen Aid sa na Vianoce rozrástol o čierny mixér a skompletizoval tak zbierku kuchynských spotrebičov, bez ktorých si už varenie a pečenie neviem ani predstaviť. S piatimi rýchlosťami, pulzným režimom a drvením ľadu sa moje pole pôsobnosti rozšírilo o ďalšie (v domácich podmienkach) neprebádané oblasti.

V maximálnej miere mixér využijem v lete na výrobu ovocných drení, pyré, zmrzlín, smoothies a neodolateľných alko aj nealko frozen drinkov (mrazená Margarita, Mudslide, Toblerone alebo Kiss on the Lips, hm… alebo BBC, Strawberry Frangelico, ach…). Nateraz som však neodolala čerstvým smoothies a vyskúšala na začiatok citrónový s bazalkou a čierno-ríbezľový. Mám rada ovocné mliečne smoothies so zmrzlinovým a jogurtovým základom, ale v rámci jarného detoxu sa nebudem brániť ani zdravým zeleninovým a zeleninovo-ovocným experimentom.

Citrónovo-bazalkové smoothie

(malý pohár)
2 kopcovité lyžice kvalitnej vanilkovej zmrzliny
2 lyžice gréckeho bieleho jogurtu
1 lyžica citrónovej šťavy
kôra z 1 citróna
4 veľké bazalkové listy

Čierno-ríbezľové smoothie

(veľký pohár)
3 kopcovité lyžice kvalitnej vanilkovej zmrzliny
150 ml gréckeho bieleho jogurtu
3 kopcovité lyžice mrazených čiernych ríbezlí alebo drene z čiernych ríbezlí
(cukor podľa chuti)

Ďalšou oblasťou, ktorej sa môžem teraz s mixérom venovať, sú mixované polievky. Naozaj je pravda, že s ponorným mixérom polievku nerozmixujete tak dokonale ako v mixéri. Prvý raz som pri tejto príležitosti uvarila svetovú klasiku - pórovo-zemiakovú vichyssoise a bola som nadšená. Toľko chuti že je v póre a zemiakoch??? Stále tomu nemôžem uveriť. Ako som doteraz mohla žiť bez tejto rýchlej a jednoduchej polievky? Zdá sa, že mám čo doháňať. A nielen s mixérom.

Vichyssoise

2 lyžice masla
1 veľký pór
cca 1 kg zemiakov
soľ, biele korenie
(pažítka na ozdobu)

Na masle orestujeme očistený a na kolieska pokrájaný pór (len jeho bielu časť) a necháme mierne zmäknúť. Zalejeme ho 1 až 1, 5 litrom vody, podľa toho, akú hustú polievku chceme a pridáme na malé kocky pokrájané ošúpané zemiaky. Posolíme a necháme variť, kým zemiaky nezmäknú. Polievku dohladka rozmixujeme a dochutíme štipkou mletého bieleho korenia a prípadne ešte dosolíme. Podávame ju teplú, alebo (v lete) studenú.

Tesne pred Vianocami sme dostali prepeličie vajíčka. Každému jedlému daru sa poteším, nezvyčajnému o to viac. Sama som si nikdy prepeličie vajíčka nekúpila, považovala som ich za zbytočný luxus, ale teraz som sa presvedčila, že tak ako si občas, sviatočne, doprajeme nejakú tú drahšiu lahôdku, môžeme si dopriať aj prepeličie vajíčka.

Práca s nimi je trochu zložitejšia. Ošúpať desiatky mini vajíčok na tvrdo je babračka a aj ich správne uvariť nie je ľahké. Na krémovú konzistenciu žĺtka stačí vložiť vajíčka izbovej teploty na 2 minúty do vriacej vody. Na tvrdo na 3 minúty. Ak sú rovno z chladničky, vložiť najprv do studenej vody a tak priviesť k varu. Inak, ani rozklepnúť krehké prepeličie vajíčko tak, aby sa neporušil žĺtok, nie je sranda. Pravda, na praženicu je ich škoda, ale niektoré tradičné jedlá s vajcami s nimi môžu vyzerať rozkošne. Predstavte si také malinké volské oká na toastoch či kanapkách…

Ideálne sú na špeciálne príležitosti. Vyzerajú lákavo, nezvyčajne a zaujmú aj chuťovo. Sú veľmi jemné a menej aromatické ako slepačie. Perfektné na mini porcie predjedál, na ozdobu do studených mís, aspikov či ako chuťovky studeného bufetu. Dali sme si ich so šalátom, ako súčasť sviatočného predjedla, aj ako jednoduché jednohubky – zapicháte špáradlá do varených vajíčok a namáčate do ochutených solí, korenín, sezamu, čili, obľúbeného dipu alebo ochutenej majonézy.

Lososová terina

200 g plátkov údeného lososa
1 lyžica majonézy
250 g syra Philadelphia
cca 150 – 200 g uhorky
1 lyžica strúhaného chrenu
1 lyžica posekaného kôpru a petržlenovej vňate
citrónová šťava, soľ a čierne korenie

Formičky vyložíme potravinárskou fóliou a tenkou vrstvou lososa. Zvyšok lososa pokrájame na malé kocky, zmiešame s ošúpanou uhorkou, pokrájanou na rovnako malé kocky, posekanými bylinkami, chrenom a vymiešame s majonézou a syrom. Prípadne dochutíme soľou, citrónovou šťavou a čiernym korením. Zmesou naplníme formičky, prekryjeme fóliou a necháme stuhnúť v chladničke. Pred podávaním opatrne vyklopíme teriny z formičiek a uložíme na plátky uhorky alebo lístky ochuteného listového šalátu. Pokvapkáme citrónovou šťavou a ozdobíme prepeličím vajíčkom. Podávame s bielym pečivom alebo toastom.

Na Vianoce máme väčšinou chuť na tradičné jedlá, ale aj viac voľného času na varenie, pečenie, hostenie, zdobenie, vymýšľanie a skúšanie nových vecí. Občas sa niečo extra podarí a založí sa nová tradícia. Najzaujímavejšie je to po svadbe v mladých rodinách, keď sa spájajú dve rodinné tradície a vytvára sa nová. Prípadne ešte obohatená o regionálne skúsenosti z nového miesta bydliska či zahraničných ciest.

Niekde sa je ryba, inde morka alebo šunka. Pečie sa vianočka, štóla alebo vianočný puding. Niekde sa Vianoce nezaobídu bez vianočného pečiva, inde bez špeciálnych vianočných nápojov či raňajok. Vždy sa poteším, keď natrafím na nové a nové vianočné tradície a rozmýšľam, či by mi chutili alebo nie.

Tento rok som sa rozhodla vyskúšať francúzsku klasiku – vianočné polienko „bûche de Noël“. Bola som si istá, že nám bude chutiť. Nejde ani tak o presnú receptúru, tou môže byť hocijaká vaša obľúbená roláda. Ide skôr o to, ako si polienko dochutíte a vyzdobíte, aby vo vás čo najviac evokovali Vianoce. Takto som si ho nakombinovala ja…

Vianočné polienko

Cesto:
6 vajec
200 g cukru
25 g kakaa
40 g hladkej múky
100 g kokosovej múčky
2 lyžice rumu

Vnútorný krém:
1 a ½ lyžičky práškovej želatíny
200 g bielej čokolády
200 + 70 ml smotany na šľahanie
4 lyžice kokosovej múčky

Vonkajší krém:
250 g mascarpone
4 lyžice nutelly

Na cesto si predhrejeme rúru na 180˚C/200˚C a rozdelíme vajcia na bielky a žĺtky. Žĺtky vyšľaháme do penista, kým nezblednú a nezväčšia svoj objem. Zvlášť vyšľaháme bielky s cukrom do lesklej peny. Do bielkov opatrne zamiešame vyšľané žĺtky, preosiatu múku, kakao a kokos. Zľahka premiešame a vylejeme na veľký plytký plech, vystlaný papierom na pečenie. Pečieme vo vyhriatej rúre necelých 10 minút, kým cesto nestuhne a nie je pružné na dotyk. Vyberieme z rúry, vyklopíme na mriežku, stiahneme z neho pečiaci papier a necháme vychladnúť. Na krém si rozpustíme želatínu v 50 ml studenej vody a necháme pár minút napučať. V mixéri najemno rozmixujeme nalámanú bielu čokoládu. Medzitým si v hrnci zohrejeme 200 ml šľahačky. Nevaríme! Prilejeme napučanú želatínu a miešame, kým sa úplne nerozpustí. Horúcu šľahačku so želatínou vlejeme do mixéra s čokoládou a premixujeme, kým sa čokoláda nerozpustí. Krém preložíme do misy a necháme v chlade stuhnúť. Potom doň vmiešame zvyšok vyšľahanej šľahačky a kokos. Plát cesta pokvapkáme rumom, potrieme bielym krémom a zavinieme. Necháme natesno zabalené v pečiacom papieri a utierke odstáť v chlade. Stuhnutú roládu prenesieme na servírovací tanier, ozdobne odkrojíme konce, prípadne z nich naaranžujeme postranné konáre alebo suky, potrieme krémom, na ktorý sme si rozmiešali mascarpone s nutellou a dozdobíme podľa fantázie – rozmarínom namočeným vo vode a práškovom cukre, cezmínou, čokoládovými, penovými alebo marcipánovými ozdobami lesných plodov a pod.

Aj keď nie som tento rok úplne vo forme, predsa len som sa odhodlala usporiadať malý vianočný večierok. Nie v takom rozsahu, ako za starých čias, ale mala som pár dobrých párty receptov, ktoré som chcela vyskúšať a pár ľudí, ktorých som chcela ešte pred koncom roka vidieť. Koncept nebol žiadny, hádam len, „aby to nebolo prácne a nezabralo tri dni príprav“. Studený bufet. S ohľadom na návštevu vegetariánov len zelenina, syry a ryby. Tri nátierky a šalát. Ako dezert som vyskúšala Nigellin čokoládový „fudge“ – niečo medzi pralinkami, karamelkami a fondánom. Ním som zožala aj najväčší úspech… A pripili sme si so šampanským s broskyňovým džúsom. Vianoce môžu začať!

Tuniaková tapenáda

1 konzerva tuniaka v oleji
2 ančovičky
hrsť čiernych olív kalamata
1 lyžica kapár
2 strúčiky cesnaku
1 lyžička posekaného tymianu
2 lyžice posekanej petržlenovej vňate
1 lyžica postrúhanej citrónovej kôry
1 – 2 lyžice citrónovej šťavy
1 lyžica olivového oleja
250 g mascarpone
soľ, čierne korenie

Tuniaka aj s olejom rozmixujeme s ančovičkami, vykôstkovanými olivami, kaparami, bylinkami, cesnakom, citrónovou kôrou a olejom na hladkú pastu. Vymiešame ju s mascarpone, dochutíme citrónovou šťavou, soľou a čiernym korením a necháme v chladničke vychladiť. Podávame na opečenom bielom pečive alebo toastoch.

Vegetariánska treska

3 petržleny
½ mrkvy
1 cibuľa
1 kyslá smotana
1 lyžica horčice
1 lyžica oleja
soľ, čierne korenie

Očistený petržlen a mrkvu najemno postrúhame, alebo rozmixujeme, pridáme nadrobno posekanú cibuľu, zmiešame s kyslou smotanou, horčicou a olejom a dochutíme soľou a čiernym korením. Necháme v chladničke odstáť najlepšie cez noc. Podávame s chlebom alebo bielym pečivom.

Roláda s údeným lososom

3 veľké pšeničné tortily
200 g plátkov údeného lososa
250 g prírodného čerstvého syra
kôpor, pažítka, petržlenová vňať
citrónová kôra a šťava
soľ, čierne korenie

Syr vymiešame s posekanými bylinkami, postrúhanou citrónovou kôrou a dochutíme citrónovou šťavou, soľou a mletým čiernym korením. Na tortilu natrieme vrstvu ochuteného syra, poukladáme tenké plátky lososa a zavinieme. Rolády jednotlivo natesno zabalíme do potravinárskej fólie a necháme v chladničke odstáť aspoň 3 hodiny. Potom ich odbalíme a nakrájame na 2cm kolieska. Podávame pokvapkané citrónom.

Čokoládový fudge s orieškami

350 g horkej čokolády
1 konzerva sladeného kondenzovaného mlieka
2 lyžice masla
150 g sekaných orieškov (lieskovce, kešu, mandle, pistácie…)

Čokoládu roztopíme nad parou, zmiešame s kondenzovaným mliekom, maslom, orieškami a vylejeme do dózy, vystlanej potravinárskou fóliou. Necháme pár hodín vychladnúť, pokým hmota nestuhne, vyklopíme z dózy, stiahneme fóliu a nakrájame na malé kocky.

V poslednej dobe veľa rozmýšľam o zelenine. Začalo to novou TV sériou River Cottage Veg, v ktorej sa Hugh rozhodol, že vydrží celé leto bez mäsa a začne viac využívať na jedenie zeleninu. Objavil nové, nesmierne pozoruhodné prístupy k spracovaniu zeleniny u budhistických mníchov, alebo nemenej zaujímavé techniky marinovania a nakladania zeleniny v japonskej kuchyni. Prečkať teplú a na ovocie a zeleninu štedrú letnú sezónu bez mäsa nie je problém, ale čo v zime?

Inšpirácií je dosť. Napríklad taká vynaliezavosť v stravovaní v krajinách s drsnými klimatickými podmienkami. Škandinávska moderná vlna, ktorá využíva „všetko, čo ponúka les“, je mi veľmi sympatická. Zachádza až tak ďaleko, že nepoužíva nič, čo sa v ich krajine prirodzene neurodí. Možnosti sa im tým, samozrejme, veľmi zužujú, ale v tom je ten fígeľ. Porozmýšľať a niečo nové, špeciálne vymyslieť. Od nich by sme si mohli brať príklad!

Tradíciu máme. Odjakživa sme si zavárali, nakladali a sušili úrodu na zimu. Z núdze chudobných povojnových a socialistických čias by sa dnes mohla stať moderná cnosť. Po zdravotnej, ekonomickej, aj ekologickej stránke.

Kuskus so zeleninou

3 cibule (červené aj biele)
3 paštrnáky
3 mrkvy
2 červené papriky
rastlinný olej
soľ, čierne korenie
1 lyžička mletej rímskej rasce
1 lyžička mletej škorice
1 lyžička mletej sladkej červenej papriky
1 lyžička mletej štipľavej červenej papriky alebo čili
hrsť sušených marhúľ alebo sliviek
1 konzerva krájaných paradajok
2 lyžičky medu
petržlenová vňať
200 g kuskusu

Očistenú cibuľu, paštrnák, mrkvu a papriku nakrájame na väčšie, rovnaké kúsky a dáme na plech alebo pekáč. Pokvapkáme olejom, dobre posolíme, okoreníme, premiešame, aby sa zelenina obalila v oleji a pečieme v rúre na 180˚C domäkka zhruba pol až trištvrte hodiny, alebo kým nezačne na okrajoch hnednúť. V hlbokej panvici alebo hrnci rozohrejeme trochu oleja a orestujeme na ňom mleté korenie, kým nezačne voňať. Vlejeme krájané paradajky a rovnaké množstvo vody, sušené ovocie, med, dochutíme soľou a čiernym korením a vyvaríme do mierneho zhustnutia. Nakoniec do omáčky pridáme pečenú zeleninu, premiešame, pridáme petržlenovú vňať, podľa potreby ešte dochutíme a podávame s čerstvým kuskusom, prípadne zemiakovou kašou alebo chlebovými plackami.

Tento rok som si nadelila Mikuláša sama. A štedro. Vymyslela som si víkendový food trip do vianočnej Prahy. Pootvárala som stránky českých foodblogerov a hľadala, kam vyraziť za dobrým jedlom. Načítala som kopec recenzií, robila si podrobné poznámky. S prípravami som zabila pár dlhých večerov, ale stálo to za to. Tak ako sme odchádzali z Bratislavy vyčerpaní a otrávení, tak sme sa akoby zázrakom v Prahe uvoľnili a mali celý čas výbornú náladu. A nielen vďaka skvelému jedlu. Počasie nám prialo a jasná, slnečná obloha priam lákala na túlanie sa stovežatou. S vreckami plnými poznámkových papierov a s mapou sme sa hrali na lovcov chutí a objavovali známe i neznáme pražské štvrte aj cez jedlo.

Začali sme v piatok neskorým, ľahkým obedom v karlínskom mini bistre Polévkárna, ktorá si získala uznanie svojím nenáročným konceptom aj za hranicami. Bola nás tam cudzincov nadpolovičná väčšina, vrátane personálu. Medzinárodné tutovky ako borčš, harira, či placky chačapuri len dokresľovali kozmopolitnú atmosféru, ktorá mi na Slovensku tak chýba. Vyskúšali sme hráškový krém s čerstvou mätou, domáci chlieb so špenátom a granátovým jablkom a syrové chačapuri, ktoré som jedla úplne čerstvé, ešte horúce. Na neodolateľnú chuť roztopeného syra v tejto lahodnej placke tak skoro nezabudnem.

Aby nám pred večerou dobre vytrávilo, rozhodli sme sa pre peší výšľap na Vítkov. Zapadajúce slnko ponúkalo krásne výhľady na Prahu z tohto impozantného miesta s najväčšou jazdeckou sochou v Európe a nabudilo nás na vianočné trhy dolu na Vinohradoch. Na Námestie mieru sa vždy radi vraciame. Nielen na trhy, ale hlavne do našej obľúbenej pizzerie Grosseto, ktorá si štandardne drží úroveň jedla a obsluhy a kam chodíme za „podívanou“. Pozorovať z galérie kmitajúcich a spolupracujúcich čašníkov, pizzaiolov a floor manažérov v stále plnom podniku je skutočný zážitok, aký na Slovensku nemáme šancu vidieť. A ako bravúrne zvládli hordu detí po mikulášskej besiedke, je naozaj obdivuhodné.

V našom putovaní gastronomickou Prahou sme pokračovali v sobotu na obed, hore Francúzskou ulicou až do vršovickej Osterie Da Clara. Stredomorsky ospalý a pokojný podniček rodinného charakteru, ktorý by ste si z ulice ani nevšimli. Žiadne jedálne lístky, len na dvoch tabuliach fixkou vypísané aktuálne menu „z každého rožka troška“. Ak na nič iné, na pikantnú mušľovú polievku sem teraz treba prísť. V živote som nejedla štedrejšiu porciu mušlí, a to som si objednala tú menšiu. Za neuveriteľných 145 CZK to bolo asi to najlepšie, čo som kedy v Prahe jedla. Bravo!

Parmská šunka s údenou mozzarellou.

Gnocchi s čakankou a gorgonzolou.

(Aby ste si nemysleli, že sme v Prahe len vymetali lokály, okúsili sme aj trochu kultúry v podobe prehliadky funkcionalistickej vily z 30. rokov architekta Adolfa Loosa, ktorú na Ořechovke postavil pre manželov Müllerových.) Po architektonickej lahôdke sme sa už ale tešili na vrchol nášho food tripu. Na večeru s priateľmi v Sasazu. Na pol ceste sme ešte vystúpili z električky a ochutnali povestné laskonky a iné zákusky v Erhartovej cukrárni. Neboli sme sklamaní. Vyberať bolo z čoho, ale nechceli sme sa prepchať pred večerou. Naskočili sme späť na električku a poď ho na Bubenské nábrežie do útrob pražskej tržnice…

Sasazu som z počutia poznala už dlho, najmä ich nočný podnik je veľmi vyhľadávaný českými celebritkami, ale rezolútne rozhodnutie vyskúšať ich reštauráciu padlo až po pochvalnom uznaní vedenia bratislavskej reštaurácie FouZoo. Na FouZoo počujem, je to moja šálka kávy a neoľutovala som. Sasazu je pre mňa zážitkovou gastronómiou v pravom slova zmysle. Prostredie, atmosféra, drinky, jedlo, obsluha. A čo ma šokovalo, boli ceny. V dobrom. Škoda, že nemajú uvedené ceny v jedálnom lístku na webstránke, prilákali by oveľa viac ľudí. Podnik tohto tipu odporúčam navštíviť minimálne vo štvorici, aby ste mohli ochutnať čo najviac jedál. Stojí to za to. Porcie sú menšie, odporúča sa objednať na osobu minimálne dva chody, ale kvalita a pestrosť v tomto prípade plnohodnotne nahradí kvantitu. O príjemnej, uvoľnenej atmosfére bez škrobenosti a afektovanosti ani nehovorím. V Sasazu prosto jete aj očami, ušami, rukami a relaxujete v maximálnej miere.

Agar Agar – syr paneer, omáčka yuzu tabasco, sakura zmes bylín, ghee orechová omáčka

SaSa chrumkavá rolka - lososovo-tuniaková rolka v riase nori, wasabi, omáčka z čierneho sezamu

Gome šalát - zelené fazuľky, hrachové struky, reďkovka, mušle sv. Jakuba v panko shichimi, dresing z bieleho sezamu

Hanojské krevety - krevety, tekvica, hrachové struky, dashi-krémová omáčka

Zu Filet - hovädzie medailóniky na panvici wok, hrachové struky, šalotka, shitake, kimči

Hrebenatky Papesan - mušle sv. Jakuba, kemiri oriešky, galangal, omáčka laksa, rukola

Momo Fuku - hovädzia sviečková na panvici wok, unagi úhor, mäta, horčičné semienko, citrónová tráva, indonézský oper kokos

Aby sme vydarený večer a celý food trip zakončili štýlovo, otvorili sme si na dobrú noc skvelý tramín a pochutili na švajčiarskom syre Tête de Moine. Dobré jedlo robí zázraky. Verím v to. A verím, že mi pozitívna energia z neho vydrží aspoň dva mesiace, kedy sa opäť do Prahy vrátime na Grand Restaurant Festival. Zarezervované máme degustačné menu v Alcrone a Miyabi. Máme sa na čo v novom roku tešiť.

Začal sa advent, aj vianočné trhy, tak sa už, hádam, môžu oficiálne rozbehnúť prípravy na Vianoce a sviatky. Pôvodne som nemala v úmysle žiadne veľkolepé oslavy či výzdobu. Všetky moje ideálne plány vždy stroskotali na obmedzených možnostiach nášho trhu. Od potravín, cez servírovanie až po dekorácie… Chcela som napríklad na Štedrý deň urobiť božský trifle, ale nemôžem, lebo sviatočný trifle, ak má byť honosným finále po štedrej večeri, MUSÍ byť v krásnej sklenenej, hlbokej mise na podstavci. Skúste také niečo u nás zohnať!

Zrejme je najlepšie si nič nepredstavovať, neplánovať a nechať veci plynúť. Tak ako minulú nedeľu, keď sme sa vybrali na nákup darčeka pre návštevu a skončilo sa to nákupom môjho prvého vianočného obrusu. Ako vždy, mali len jeden druh a tak zrazu červený obrus s vyšívanými zlatými hviezdičkami predurčil všetko ostatné. Vianoce budú tento rok v červeno-zlatej farbe a s hviezdami.

Joulutortut (Fínske vianočné hviezdy)

400 g lístkového cesta
cca 25 sušených sliviek
¼ lyžičky mletého ďumbiera
¼ lyžičky mletej škorice
¼ lyžičky mletého muškátového orieška
(cukor)
práškový cukor

Sušené slivky v cca 2 dl vody privedieme k varu a pri nízkej teplote (za občasného dolievania vody) necháme pomaly rozvariť aj s korením do mäkka. Čas varenia bude závisieť od tvrdosti a vysušenosti sliviek. Keď sú už slivky také mäkké, že sa začínajú rozvárať, roztlačíme ich tlačidlom na zemiaky, podľa potreby a chuti dosladíme cukrom a ak treba, vyvaríme zvyšnú tekutinu. Slivkový rozvar by mal mať konzistenciu slivkového lekváru. Odstavíme a necháme vychladnúť. Lískové cesto rozvaľkáme na 2 mm plát, najlepšie štvorec a rozkrájame ho ostrým nožom na menšie štvorce cca 7×7 cm. Každý štvorec zložíme do tvaru veterníka tak, že všetky štyri rohy nakrojíme takmer do stredu a každý druhý cíp takto rozkrájaných rohov preložíme a pritlačíme do stredu. Do stredu hviezd dáme za plnú lyžičku slivkového rozvaru a pečieme v rúre pri 200˚C asi 10 – 15 minút, kým sa neprepečú. Hotové a vychladnuté hviezdy poprášime cukrom.

Tieto dni sú také zvláštne. Vonku prituhuje, sneh visí za nohu, v telke samé prípravy na vianočné vyváranie a vypekanie. Človeku sa nikam nechce, najradšej by zaliezol s (kuchárskou) knižkou do postele a vyliezol len preto, aby si zalial čerstvý čaj… Aj ja som sa už nakazila predvianočným plánovaním a permanentne rozmýšľam nad vianočným menu.

Ako sa tak prehrabujem v zimných receptoch, začalo sa mi žiadať sýtych, korenistých a výdatnejších jedál. Neviem prečo, ale sústavne mi behajú po rozume ruské dobroty. Boršč, bliny so smotanou, šašlik, hmmmm a Stroganov. Už som ho dávno nerobila a mala som naň obrovskú chuť. Kúpila som sviečkovú a uvarila domáce cestoviny. Ach! Nič príjemnejšie sme si na nedeľňajší sychravý deň nemohli priať.

Hovädzie Stroganov

500 g hovädzieho na minútky
1 lyžica masla
2 veľké cibule
250 g šampiňónov
1 lyžica hladkej múky
200 ml hovädzieho vývaru
100 ml sladkej smotany
200 ml kyslej smotany
1 lyžica dijonskej horčice
2 väčšie kyslé uhorky
soľ, čierne korenie
olej

Mäso pokrájame na tenké rezančeky a sprudka po dávkach restujeme na troche oleja, kým sa nezatiahne. Posolíme, okoreníme a restujeme 2 - 3 minúty. Vyberieme z panvice a udržiavame teplé. Do výpeku pridáme maslo a orestujeme v ňom nadrobno pokrájanú cibuľu, potom na plátky pokrájané šampiňóny. Poprášime múkou, zalejeme vývarom a dusíme domäkka. Prilejeme sladkú smotanu, necháme prevrieť, znížime teplotu a opatrne primiešame kyslú smotanu, horčicu, na tenké rezančeky pokrájané uhorky a opečené mäso. Nevaríme, len prehrejeme a dochutíme podľa potreby soľou a korením.