Street Food – Berlin style

Street food ma stále baví. Až tak, že som ochotná kvôli nemu cestovať až do Berlína a v zlom počasí znášať čiastočnú nepohodu po tržniciach, halách a uliciach. Na pouličnom jedle ma láka práve jeho socio-kultúrny a komunitný rozmer, lebo z vysedávania v sterilných reštauráciách sa toho veľa o meste nedozviete – Praha ako Berlín. Na street food idem s cieľom dostať sa bližšie k ľuďom, ktorí jedlo ponúkajú a sledovať tých, ktorí ho konzumujú. Byť pri tom, čo tam medzi ľuďmi vzniká, je najlepší suvenír, ktorý si domov môžete odniesť.

Pokračovanie

Berlín – mesto kávy

Berlín nie je moja cestovateľská destinácia snov, ale kvôli káve som mu dala ešte jednu šancu. Z Berlína sa totiž stalo hlavné európske mesto kávy. „Skočiť si na kávu do Berlína“ nás lákalo už dlhšie, a tak sa naším food city breakom roku 2016 stal Berlín práve vďaka káve. Ak ste prepadli výberovej káve ako my a chceli by ste sa nakofeínovať práve v Berlíne, zíde sa vám Specialty Coffee Map Berlin. (My sme ju využívali aj ako mapu mesta, s plánikom mestskej dopravy a navigáciou cez Google Maps sme sa bez klasickej mapy zaobišli.)

Pokračovanie

Dajte brokolici krídla

Raz za čas, keď sa mi v mrazničke nazbiera dosť kuracích krídel, ich deťom upečiem. Idú sa za nimi utĺcť, mali by ste počuť to božské ticho (u nás také vzácne) pri stole, keď obhrýzajú kosti. Až tŕpnem, aby si ostrými kúskami neublížili, lebo sa ohlodaných kostí nechcú vzdať, kým je na nich čo len kúštik niečoho, čo sa dá rozhrýzť, hotové šelmy. Ja sa, samozrejme, teším, že im chutí a rada pre nich vymýšľam nové chuťové variácie. Ten pocit, keď ulahodíte svojim deťom na tanieri, sa nedá opísať. Hrdá mama.

Pokračovanie

Na ohni

Keď som pozerala Cooked, zapáčili sa mi scény varenia nad otvoreným ohňom. Veľmi by som sa to chcela naučiť. Variť bez kuchynských robotov, odmeriek, časovača, len podľa intuície a skúseností. Zálesácky. Predstavujem si, ako horí oheň a ja mám pripraviť niečo frajerské. Napríklad, lievance na raňajky alebo argentínske asado… Ale pekne poporiadku. Kým sa dostaneme k asadu, začneme jednoduchým dezertom, hitom amerických opekačiek – sladkými sendvičmi s’mores („some more“ = „ešte“).

Pokračovanie

Tex-mex alebo ako zatraktívniť guláš II

Posledný balík minuloročnej diviny – jelenieho mäsa na guláš som si šetrila na veľkonočné sviatky. Keď sa zíde celá rodina, je nás už dosť veľa a pre takú veľkú spoločnosť to chce jedlo, ktorého sa dá uvariť veľa a ľahko sa servíruje. Áno, na prípravu nenáročný guláš, ktorý sa uvarí vopred a každým dňom sa jeho chuť zlepšuje a prehlbuje. Uvariť guláš teda nie je žiadna veda a aby aspoň trochu pôsobil sviatočne, rozmýšľala som, ako ho zatraktívniť.

Pokračovanie

Ako na jarnú únavu

Hoci je dnes Zelený štvrtok, recepty nebudú čisto zelené. Mám pocit, že zelenej je tento rok dosť už od februára. A ako si spestriť jedálniček? Farbami a korením. Koreňová zelenina v tomto čase už nie je v najlepšej forme a varená už naozaj nikoho nenadchne. Preto v tomto hluchom období využívam pečenie koreňovej zeleniny v rúre, ktoré krásne skoncentruje jej sladkastú chuť a prebudí v nej iskru.

Pokračovanie

No Country for Old Bean

Prvýkrát som naživo videl aeropress v prešovskom Dublin Cafe v auguste 2014. Kávu z aeropressu pripravoval sám vtedajší vicemajster sveta v aeropresse Martin Karabiňoš a odvtedy som aeropress nevedel dostať z hlavy. Pre celkový obraz treba dodať, že som kávu v tom čase skoro vôbec nepil, svet kávy bol pre mňa vzdialený, nepochopiteľný a kaviarne čudným miestom. Chuť kávy som mal spojenú len s nepríjemnou horkosťou.

Pokračovanie