v kuchyni, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Bratislavská kaviareň

Medzi najvzrušujúcejšie chvíle tejto zimy bezpochyby patrí objavovanie nových produktov a služieb na trhu s potravinami. Testovali sme pár donáškových služieb a pomerne rýchlo si vytvorili systém, čo, kedy a kde zohnať. Zeleninu a ovocie z Lunysu, pekárenské potraviny a lahôdky z Yeme, trvanlivé potraviny z DM… Na dobré sa skrátka rýchlo zvyká. Nie som fanúšikom donášok hotového jedla, ale nechať si doviezť potraviny rovno domov má niečo do seba. Reálna pomoc, keď ste chorí, nestíhate, alebo nevládzete odniesť ťažký nákup. Asi najlepšie na online nakupovaní je, že si viete naplánovať, kedy chcete mať nákup doma. Večer objednáte, na druhý deň ráno vám príde. A v konečnom dôsledku každý deň, ktorý nemusím tráviť v obchode, sa počíta. Naozaj musela prísť pandémia, aby sme sa dočkali?

Pokračovanie...
v kuchyni

Deficit C

Posledný mesiac bol veľmi pomalý. Až tak, že ma stihli dobehnúť všetky myšlienky a spomienky, na ktoré som už dávno zabudla. Spomínam na staré (dobré) časy, pozerám si storočné fotky, púšťam veci, ktoré som dvadsať rokov nevidela, hudbu, ktorú som počúvala na materskej (Zrní, Umakart). Lockdown je vlastne taká materská, na ktorej je teraz celá krajina. V sociálnej izolácii, bez peňazí, bez pomoci a bez perspektívy. Červená. Nikoho nezaujímate, všetci sa tvária, že sa nič nedeje, ale vy viete, že ste „dojeli“. A musíte to nejako prežiť.

Pokračovanie...
v kuchyni, v médiách, v pohári

Dary

Píšem o tom každý rok. Nikdy mi tak nechutia ryby a dary mora, ako v zime. V lete si na ne často ani nespomeniem, ale akonáhle sa začne zvianočnievať, behajú mi po rozume samé lahôdky. Asi je to podvedomé, telo si skrátka pýta vitamín D, ale často chodím do stánku s rybami ako do cukrárne. Za odmenu. Jedenie rýb a morských produktov do sýtosti je jedna z (mála) vecí, vďaka ktorej sa dá zima v Bratislave vydržať. O to viac, že si teraz iné radosti dopriať nemôžeme.

Pokračovanie...
v kuchyni, v médiách, v pohári

Horká pilulka

Smiala som sa, keď som na Silvestra večer čítala twíty z Nového Zélandu a Austrálie, že „je rok 2021, ale stále o ničom“. Tak nejak sme dúfali, že január bude iný. Neprešiel ani týždeň a nestačíme sa čudovať. Najlepší vtip som zatiaľ počula, že „rok 2020 je ako diaľničná známka, platí aj v januári 2021“…

Pokračovanie...
v pohári, v reštaurácii, v šálke

Just Enjoy 2021!

Tak ako som prvý článok roka venovala domácej, bratislavskej scéne (a bola z roka 2020 pekne otrávená), ostanem aj posledným na Slovensku. Uzavriem blogosezónu 2020 doma a vlastne celkom optimisticky na tak uletený rok. Mne ani tak neprekáža, že sme väčšinu našich plánov nemohli zrealizovať, nevadí mi, že sme menej cestovali, menej míňali a konzumovali. Čo ma ťaží, je strata akejkoľvek perspektívy a možnosti plánovania čohokoľvek, vrátane oddychu či odmien. Neprekáža mi karanténa, ani sociálny dištanc, desí ma, že niet nič na obzore. A zima sa ešte ani nezačala.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Burgenland 2020

Ešte toto si sem musím dať. Do súkromného archívu. Zaznamenať si tohtoročný letný Burgenland, lebo bol kvôli korone vzácny a zvláštne nostalgický. Mala som potrebu ísť komplet na všetky obľúbené miesta a dosýta si ich užiť, kým sa dá. Našťastie, atmosféra bola pokojná a príjemná ako vždy, obmedzenia sme nijako zásadne nepociťovali a dokonca sme na koronu na pár dní dokázali aj zabudnúť. Tento rok sme sa rozhodli pre dôkladnejšie preskúmanie východného pobrežia Nojzíka a dobre sme urobili. Už som pomaly zabudla, aká exotická vie byť pusta.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Weinviertel

Ako dobre, že máme z prázdnin toľko pochodené a pofotené! Teraz už len lovím v archíve a vyťahujem samé krásy a tipy, kam sa vybrať hneď, ako to bude možné. Bolo len otázkou času, keď sa na potulkách juhom Moravy začneme zaujímať, čo sa deje na opačnej strane hranice. Tak sme začali objavovať aj sever Weinviertelu, významného vinárskeho regiónu Dolného Rakúska.

Pokračovanie...