Poznáte to, čím väčšia delikatesa, tým nezdravšia. Našťastie je väčšina nezdravých lahôdok pre nás bežne (najmä finančne) nedostupná, tak sa nemusíme báť, že umrieme na prehnanú konzumáciu vykŕmených husacích pečení. Horšie je to s tučnými mliečnymi výrobkami. Tie sú súčasťou nášho jedálnička denne. Dáni chcú zaviesť systém vyššieho zdaňovania nezdravých potravín. Dobrý nápad, konečne s tým niekto začal. Aj keď mám výhrady proti tomu, že do jedného vreca hodili syntetické a prirodzené potraviny. So zdanením sýtených malinoviek alebo mrazenej pizze súhlasím, ale s maslom a tvrdými syrmi nie.
Smotana a maslo robia s chuťami zázraky. Chlieb s džemom, šunkou alebo paradajkou nikdy nebude chutiť tak dobre, ako keď si ho natriete aj maslom. No a cestoviny so smotanovými omáčkami sú raj sám o sebe. Ale hriešne nezdravý:) Jedna blogerka píše, že svojej dospievajúcej dcére nedovolí jesť často jej najobľúbenejšie cestoviny Alfredo. Maximálne chápem. Ja som dospelá a nedovolím si jesť smotanové cestoviny viac ako raz, dvakrát do roka. A pritom je moja najobľúbenejšia „biela“ omáčka na cestoviny práve „šunka, hrášok, smotana“. A rovnako je to so smotanovými dezertmi. Raz, maximálne dva razy do roka. Ale ako si ich potom vychutnám!
Panacotta s malinami
- 500 ml smotany na šľahanie
- cca 3 lyžice cukru
- vanilkový extrakt
- 4 – 6 plátkov želatíny
- maliny
- práškový cukor
Do misky s vodou namočíme želatínu (6 plátkov, ak chceme panacottu tuhšej konzistencie, 5 alebo 4, ak ju chceme jemnejšiu) a necháme pár minút napučať. Do hrnca vjeleme smotanu a pri miernej teplote v nej rozpustíme cukor a privedieme takmer k bodu varu. Hrniec stiahneme zo sporáka a vložíme doň vyžmýkanú napučanú želatínu. Dobre rozmiešame a krém rozlejeme do misiek alebo pohárov. Ak chceme panacotty servírovať vyklopené, misky najprv vytrieme olejom bez výraznej vône a chuti. Necháme vychladnúť a vložíme do chladničky, pokým krém úplne nestuhnne. Podávame s malinami, roztlačenými s cukrom.
