Tag

gastrotipy

v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Bez vermútu ani deň

V jednom sme mali jasno, keď sme sa do Španielska chystali. Budeme piť vermút. Po BarceloneMadride sme vermútom naplno prepadli a nevedeli sme sa ich dočkať. Dokonca sa nám podarilo na vermút „namotať“ aj priateľov, s ktorými sme do Valencie išli. Čo teda nie je nič ťažké, lebo moderné španielske vermúty sú naozaj skvelé a prekvapivé pitie. V Španielsku máme celkovo dilemu, čo si dať skôr, či červené víno, cavu alebo vermút. (A to sme ešte nezabŕdli do sveta sherry…) Ale kým na dobré červené španielske víno alebo cavu narazíte doma pomerne bežne, dobrý vermút si na Slovensku len tak nedáte. A hlavne je to niečo úplne iné, než čo by ste čakali.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Pražské rána, káva a croissanty

Praha tento rok vôbec nebola v pláne. Do leta sme kvôli pracovno-školskému vyťaženiu nič nezvládali, leto sa nám beznádejne naplnilo inými destináciami a s jeseňou som po pravde už ani nerátala. Keď sa však blížili jesenné prázdniny a nič zásadné sa nedialo, rýchlo sme sa zariadili. Päť dní v Prahe, nič lepšie sa nám nemohlo stať. Nabiť sa energiou z krásneho mesta, výborného jedla, kávy, inšpiratívnych priestorov a ľudí, sa v dnešných časoch musí.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Plány s Viedňou

S hrôzou som zistila, že posledný post z Viedne tu mám z augusta 2019(!). To je ako možné, veď to bolo len nedávno! Ale vec sa má tak, že do Viedne sme chodili aj potom, pomaly som zbierala materiál na niekoľko článkov naraz. Stále mi ale do nich niečo chýbalo, stále niečo nevychádzalo, stále bolo niečo iné prednejšie, až… prišla pandémia a spadla klec. Kým k zápiskom z iných miest som sa dodatočne vrátila, na viedenský post už nevydalo. Začali sa prázdniny, frenetické cestovanie a doháňanie zameškaného, nové zápisky, nové miesta, staré zážitky vzala voda. A pritom bola Viedeň náš posledný výlet v starých časoch.

Pokračovanie...
v reštaurácii, v šálke

Na ceste do Tatier a späť

Priznám sa, nerada cestujem po Slovensku. Desím sa toho, že sa nebudem mať kde po ceste slušne najesť a kde si dať kávu. Na bryndzové halušky v kolibe pri diaľnici ma nenahovoríte. Už len z predstavy cesty do Tatier po diaľnici mi je ťažko, nie ešte z halušiek. Veľmi mi chýba na Slovensku koncept výletných reštaurácií, ktoré by sme mohli využívať práve na tieto účely. Tešiť sa na ich návštevu rovnako ako na návštevu turistických cieľov v ich okolí… Ale! Už tretí rok používame jeden osvedčený scenár a presne na polceste (južnou trasou do Tatier) sa zastavujeme na obed buď vo Zvolene a/alebo v Banskej Bystrici. Náš scenár má len jednu chybu. Nesmie byť víkend alebo sviatok. Stojí nám to však aj za 2 dni dovolenky navyše…

Pokračovanie...
v reštaurácii, v šálke

Viac takých miest ako je Trnava

Trnavu sme začali objavovať už minulý rok, keď sme sa tam zastavili po ceste na Inoveckú chatu. O Inoveckej chate sme vedeli, že sa tam varí zo základných, lokálnych surovín, žiadne polotovary a podobne. Strava na našich turistických chatách veru nemá dobré renomé, málokto sa vydá na túru s tým, že sa po ceste zastaví na nejaké poctivé, domáce jedlo. Preto sme to museli ísť otestovať.

Pokračovanie...