https://www.natanieri.sk

Tag

dresing

v kuchyni

Surf & turf – balans medzi proteínmi

„Surf & turf“ bolo v 60. a 70. rokoch v USA a Austrálii veľmi populárne jedlo. Stredná vrstva ním dávala najavo, že si môže dovoliť naraz filet mignon aj homára. Ja som vždy považovala surf & turf (teda dary mora spolu s mäsom) skôr za šikovnú voľbu pre všetkých, čo sa nikdy nevedia rozhodnúť, či chcú mäso alebo ryby. Ale čím ďalej, tým viac to vnímam tak, že skôr ako o „rozožranosť“ môže ísť o pokus o balans medzi jedným a druhým.

Pokračovanie...
v kuchyni

Smoke

Nuda v kuchyni? Už sa vám tam nechce ani vkročiť? Tak skúste spraviť niečo bláznivé! Leto je rovnako ďaleko za nami, aj pred nami, možno ste už zabudli, aké to je mať šaty a vlasy nasiaknuté dymom… Pošlite susedom dymové signály, poďte údiť! Ja viem, v lete pri opekačkách vás tento nechcený efekt možno otravuje, ale vo februári, keď už nikoho nič nedokáže nadchnúť a stav zimnej hibernácie zodpovedá vonkajším teplotám, príde akékoľvek „vzrúšo“ vhod. (Ozaj, skúšali ste už v zime grilovať? Ak máte po ruke na balkóne alebo na terase gril, otvorte ho a spestrite si jedálniček i spoločenský život. Zavolajte susedov alebo kamarátov, je to skvelé zimné rozptýlenie…)

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

Zele-renesancia

Podľa Ottolenghiho receptov varím asi najradšej. Veľmi mi jeho jedlo chutí a z jeho receptov som sa najviac naučila ako dochucovať, ako „vystavať“ jedlo, vrstviť textúry a chute. Ottolenghi je mág. (Ja osobne rozdeľujem kuchárov na remeselníkov a umelcov. Ottolenghi je samostatná kategória.) Myslím si, že má absolútny zmysel pre chuť. Zatiaľ sa mi ani raz nestalo, že by som podľa neho niečo uvarila a povedala si „hm, nič moc“. Vždy je to chuťovo dotiahnuté do konca, komplexné a zaujímavé. Keď veľa čítam Nigellu, začnem aliterovať, keď často varím podľa Ottolenghiho, všade pridávam citrónovú šťavu či melasu z granátových jabĺk na kvantá. Alebo škoricu, jogurt, sušenú mätu… Už pomaly prichádzam na tie jeho grify, viete?

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

Zelená nálož

Vo Fool-e som čítala o architektovi Gabriovi Binim z talianskeho ostrova Pantelleria, ktorý vyrába bio vína a pestuje bio kapary. Pestovať kapary bez chémie je dosť fuška, nalietavajú na ne mušky, ktoré do kvetov kladú vajíčka a znehodnocujú tým úrodu. Bini sa proti nim rozhodol bojovať mechanicky. Roky si všímal ich správanie a zistil, že inkriminované mušky obľubujú teplé počasie. To sa na jeho pozemkoch začína v júli, preto zbiera úrodu len od mája do júla. Po júli všetky ostatné púčiky ručne pozbierajú a spália. Z roka na rok tak Bini sleduje, že populácia mušiek sa zmenšuje a spôsobuje menej škôd. Tento pestovateľ si všimol v súvislosti s kaparami ešte jednu zaujímavú vec. Veľmi si obľúbil francúzsku soľ Fleur de Sel de Guérande z južného Bretónska, ktorú si nosí všade so sebou a používa ju úplne na všetko. Prišiel na to, že kým bežné soli zo Stredomoria kapary len zakonzervujú, s touto soľou prejdú aj miernym procesom fermentácie, čo jeho kaparám dodáva jedinečnú chuť a charakter.

Pokračovanie...
v kuchyni

Kačica a pomaranč

Krásna kombinácia. Klasická kombinácia. O kačici na pomarančoch počul, hádam, každý. Osobne nepoznám ku kačaciemu mäsu nič lepšie ako čerstvý pomaranč. (Áziu nerátam, to je úplne iná gastro galaxia.) Sladko-kyslá chuť pomaranča osvieži ťažké, mastné kačacie mäso a vytvorí s ním harmonický súzvuk. O kačici s pomarančom som tu písala už pred viac ako štyrmi rokmi, ale napriek tomu, že sa v ponuke kačacieho mäsa našich reštaurácií nič nezmenilo, aspoň moje varenie sa o kus posunulo. Chuťové preferencie ostali, ale vzťah k surovinám a prevedenie sú už iné. Už som sa asi naučila trochu variť.

Pokračovanie...
v kuchyni

Dresingová mágia

Koľkokrát som sa už presvedčila, že ani nie tak to, čo máte v šaláte, je dôležité to, ako ho máte ochutený. Ak by ste mali k dispozícii 10 kíl nejakej zeleniny a každý deň si z nej dali šalát s iným dresingom, určite by sa vám neprejedla. Problém je v tom, že sa ľuďom zdá príprava zálievok a dresingov zdĺhavá, náročná a možno aj nepodstatná. Ja si to nemyslím a možno aj preto som naučila jesť môjho muža šaláty tak, že si ich sám pýta.

Pokračovanie...
v kuchyni

Teplomerom na kráľovské jedlo

Po dlhej dobe (a zime) prišiel čas, keď sme sa celý víkend mali chuť odstravovať šalátmi. Navrhol to manžel a ja som bola len rada. Dokonca špecifikoval, že by chcel „také nejaké šaláty s ovocím“. Výborne! V nedeľu som sa rozhodla pre sýtejší šalát s kuracím mäsom á-la „korunovačné kura“.

Pokračovanie...
v kuchyni

Šalát v zime

Cez týždeň varím mäso len málokedy, vlastne ani cez víkendy mi veľmi nechýba, ale je pravda, že mäso nás zasýti viac ako šalát. (Majonézové „šaláty“ z bufetu nerátam.) Dobrou voľbou sú teplé šaláty s nejakou výdatnejšou zložkou. Môjmu mužovi sa najviac zavďačím šalátom s vypečenou prerastenou slaninkou a vajíčkami na mäkko. Kým sme vedeli zohnať poctivé párky, robievala som pikantný šalát s opečenými krúžkami párkov s medovo-horčicovým dresingom, často robím aj šalát s kuracím mäsom, ktoré pred opekaním rôzne marinujem.

Pokračovanie...
v kuchyni

Šalát hoc aj 3 x denne!

Minule ma v reštaurácii dostal obyčajný šalát. Mala som chuť (ako vždy) na šalát a nemusela som si ju nechať zájsť ani po nahliadnutí do jedálneho lístka, ani potom, čo mi ho priniesli. Poctivý, kvalitný a chutný šalát. Natrhaný ľadový šalát, rukola, krevety a parmezán. Kopec parmezánu, poriadne hobliny, pokropené olivovým olejom a balzamikom. Také husté a sladké balzamiko som v reštaurácii ešte neochutnala. Šalát som zbodla do posledného lístočka, len všetok ten parmezán som už nevládala. A kde to bolo? Ehm, v Budapešti…

Pokračovanie...