Tag
Smiala som sa, keď som na Silvestra večer čítala twíty z Nového Zélandu a Austrálie, že „je rok 2021, ale stále o ničom“. Tak nejak sme dúfali, že január bude iný. Neprešiel ani týždeň a nestačíme sa čudovať. Najlepší vtip som zatiaľ počula, že „rok 2020 je ako diaľničná známka, platí aj v januári 2021“…
Pokračovanie...
Dnes čosi z rubriky „Vyskúšali sme za vás“. Tip nielen na zimné večery, keď budete potrebovať „vypadnúť“. Aspoň pomyselne. Reč bude o tzv. speakeasy baroch, čo sú viac či menej utajené miesta. Utajené v zmysle, že sú navonok (z ulice) neviditeľné. Nič nelegálne, hoci historicky sa tento fenomén odvoláva na časy prohibície, keď sa musel predaj alkoholu všemožne ukrývať a maskovať. Dnes je to už len istý druh zábavy a osvieženia na gastronomickom trhu. A celkom vítaný, musím povedať.
Pokračovanie...
Keď som tu minule šaškovala s receptom na cestoviny zo žĺtkov, možno si časť z vás na pikosekundu pomyslela, čo s toľkými bielkami. Dúfam ale, že ste ich nevyhodili, lebo dnes to bude čisto o bielkoch a snehu z bielkov. Čo si budeme navrávať, žĺtky sú v kuchyni predsa len vzácnejšie, využiteľnejšie a vždy je väčší problém minúť bielky ako žĺtky. Nemám však srdce bielky vyhadzovať a tak ich postupne pochovávam na dne mrazničky v nádeji, že raz-dvakrát za rok z nich spravím niekoľkoposchodovú Pavlovu a neprídu navnivoč. Keď som ale nedávno otvorila najspodnejšiu zásuvku mrazničky, s hrôzou som zistila, že toto ani Pavlova z dvanástich bielkov nespraví. A tak som začala pátrať.
Pokračovanie...
Ďalší rok je za nami. Napriek tomu, že sa snažím „brzdiť“ a nenechať sa zomlieť predvianočným zhonom, posledné 4 mesiace mi dali tak zabrať, že som si nejaký predvianočný stres ani nevšimla. Skôr než vysnená vidina konca (toho všetkého) ma ovládla akási letargia. Vianočná párty za nami, aj všetky akcie a povinnosti spojené s koncom roka, stromček stojí a ja už len tak malátne vchádzam do cieľovej rovinky a rozmýšľam, či je to teda naozaj už všetko a či som v tom blázinci na nič nezabudla.
Pokračovanie...
Toľkokrát sa mi už potvrdilo, že občas sa stačí na obyčajnú, okukanú vec pozrieť z inej stránky a znova ožije. Kým som neotehotnela, uhorky ani vodové melóny ma vôbec nevzrušovali. Ani som ich veľmi nejedla. Odvtedy mi však veľmi voňajú a prišla som im na chuť. Samozrejme, že človek musí mať veľa napozerané a nachutnané, aby vedel, ako taký iný pohľad získať, ale niekedy postačí aj neočakávaná situácia a hneď vám napadne, čo ďalej. Keď si kúpite melón, ktorý je nezrelý, prezretý, alebo len nie je dosť sladký.
Pokračovanie...(c) 2008 - 2024 Natanieri.sk
All rights reserved
