Symfónia sŕkania

Ak ste ešte hladní a vládzete chodiť, pozývam vás na pokračovanie v túlaní sa po Soule. Okrem trhov som navštívil aj niekoľko miest s vyhláseným pouličným jedlom a pár autentických podnikov, ktoré väčšine turistov zostávajú skryté.

Všade navôkol sa rozlieha nádherná symfónia chlípania, hmkania a mľaskania.

Keď sa miestnych spýtate, kam ísť na dobrý streetfood, dostanete dve odpovede: Insa-dong alebo Myeong-dong. Insa-dong by som asi prirovnal k londýnskemu Camden Townu. V malých obchodíkoch, natlačených po oboch stranách hlavnej ulice Insadong-gil natrafíte na výrobky drobných remeselníkov. Môžete si tu kúpiť tradičné oblečenie (hanbok), ručne robený papier (hanji), vejáre, sypané čaje, keramiku, alebo si dáte na počkanie vyrobiť štýlové pečatidlo so svojím menom v kórejčine. Miesto má úžasnú atmosféru vďaka vysokej koncentrácii rôznych umelcov a pouličných predajcov, ale aj množstvu stánkov s jedlom a reštauráciám v starých, pôvodných domoch. Na výborné jedlo natrafíte na každom kroku, či už priamo na hlavnej ulici, alebo v úzkych bočných uličkách.

Myeong-dong je moderná verzia Insa-dongu. Atmosféra je tu rovnaká ako na hocijakom inom nákupnom bulvári ktorejkoľvek svetovej metropoly. Spleť dlhých ulíc s modernými výškovými obchodnými domami, osvetlenými neónmi známych svetových značiek. Napriek šírke ulíc sa budete predierať davmi ľudí od jedného pouličného stánku k druhému, s pestrou ponukou drobných jedál. Malé porcie chobotníc, grilovaných na drevenom uhlí, rôzne plnené taštičky, pikantné mäsové guľky, kuracie špízy, čerstvé ovocné šťavy, v prepočte väčšinou od jedného do troch eur, takže toho vždy môžete vyskúšať viac. Osobne mi najviac chutilo jednoduché zapečené pečivo, v ktorom bolo vajíčko s ešte tekutým žĺtkom, pár kreviet a nakoniec posypané vločkami bonito.

Podobne ako Insa-dong a Myeong-dong boli rozdielne aj dva podniky, na ktoré chcem obzvlášť upozorniť. Návšteva prvého z nich – Munbaedong Yuk-Kal, sa nezabudnuteľne vryla do mojich spomienok na Soul. Už keď som z diaľky zahliadol niekoľkometrový rad ľudí, trpezlivo stojacich v daždi, začal som tušiť, že som na dobrom mieste. Ošumelý podnik má len pár štvorcových metrov, asi šesť stolov vo vnútri a dva vonku. Výber je veľmi jednoduchý, robia každý deň to isté, poriadne štipľavú polievku yukgaejang s trhaným hovädzím mäsom a rezance na kalguksu. Kombináciu obidvoch jedál skrátene volajú „yuk-kal“. Ako prílohu dostanete 3 malé misky s kimči, nakladanou reďkovkou a klíčkami. Plus zásteru, papierové utierky na pot a sople a veľkú fľašu ľadovej vody. Pod stolom zakopnete o plastové vedro na použité utierky, do jednej ruky si zoberiete paličky, do druhej lyžicu a zábava sa môže začať. Pri jedle som vždy napodobňoval miestnych. Všade navôkol sa rozlieha nádherná symfónia chlípania, hmkania a mľaskania. Sŕkanie, fŕkanie a bordel, ktorý okolo seba narobíte je úplne v poriadku. Sŕkanie je v podstate nevyhnutné, podobne ako pri jedení japonského ramenu, horúca polievka sa takto aspoň čiastočne ochladí, kým sa vám dostane do úst. A k tomu zajedáte z malých mištičiek rovnako pikantné prílohy. Aj keď nie som veľký fanúšik štipľavého jedla, neskutočne som si to užíval. Spolu s nezrozumiteľnou vravou naokolo a pokrikmi obsluhy, usádzajúcej ďalších zákazníkov, bola konečná cena za takéto hlučné predstavenie 8 000 wonov (cca 6,5 eura).

Ak je to však na vás prílišná divočina a chceli by ste niečo pokojnejšie, sofistikovanejšie, v krásnom a inšpiratívnom umeleckom prostredí, mám pre vás druhý tip. Podnik s názvom Daelim Changgo Gallery COLUMN, ktorý sa nachádza pár minút peši zo stanice Seongsu v bývalom skladisku neďalekej továrne. Ako prezrádza už názov, ide o umeleckú galériu, kde si môžete dať aj výbornú kávu a moderné jedlo. Pri dlhých, komunitných stoloch vám spoločnosť budú robiť miestni hipsteri, umelci a dizajnéri. Zvonku sa podnik schováva za nenápadnú, zanedbanú fasádu z červených tehál a nebyť obrovských drevených vchodových dverí, asi by ste ho prešli bez povšimnutia, no vo vnútri vás ohromia nádherné vzdušné priestory s vysokými stropmi. Ochutnal som tu svieži chobotnicovo-krevetový šalát a modernú úpravu tradičného kórejského hovädzieho bulgogi vo forme mexického burrita. Musíte však počítať s tým, že tu je to trochu iná „podívaná“, zaplatíte tu zhruba 18 000 wonov (cca 14 euro) za jedno jedlo.

Doobeda som do ulíc Soulu vyrážal osprchovaný, voňavý a čistý a večer/v noci som sa vracal ako bezdomovec spotený, ulepený a špinavý. Cestou do hotela v Gangnam-gu som sa ale vždy ešte zastavil v jednom malom podniku vo vedľajšej ulici na záverečné jedlo dňa – taštičky mandu s pikantnou mäsovou plnkou, podávané s nakladanou reďkovkou a sladkou sójovou omáčkou. Tenučké, priehľadné cesto zo škrobu z fazuliek mungo doteraz obdivujem. Pár kúskov na paráku bolo pre mňa chutnou bodkou na záver. Cítil som, že bez nich by nebol daný deň kompletný. Pre mňa absolútne koncentrovaná chuť Soulu. I keď bez sŕkania.

Fotogaléria: