Tak sme sa dočkali! Najhoršie obmedzenie – nemôcť ísť do iného okresu, je za nami. Niežeby v iných okresoch bolo menej odpadkov v prírode a vonkajšie rekreačné areály boli menej zanedbané a zničené, ale aspoň na kávu môžeme isť pre zmenu niekam inam. Srdce ma bolí zo slovenských pamiatok v dezolátnom stave, zo všetkého toho zmaru a skazy naokolo. Pripomenula som si, prečo tu za normálnych okolností netrávim voľný čas. Nemôžem sa na to pozerať.

Najhoršie… je za nami.

Od budúceho týždňa sa majú otvárať terasy podnikov, tak si držme palce, nech aj počasie spolupracuje a naozaj budeme môcť na terasách sedieť. Lebo písať recepty ma už naozaj nebaví. Oveľa radšej by som písala o (nových) zaujímavých miestach, kam sa oplatí zájsť na jedlo či kávu a o ľuďoch, ktorých sa oplatí podporiť. A hneď prvú várku tipov vám servírujem už teraz, aby nezapadli v novinkách, na ktoré sa od budúceho týždňa len chystáme. Celú zimu nám boli svetlým bodom, vďaka ktorému sme nepodliehali zúfalstvu a držali hlavy hore. Kam sme sa teda chodievali nabíjať dobrou energiou?

Z kávových tipov vrámci Bratislavy, o ktorých som tu ešte nepísala, je to najmä Bomba barista – coffee laboratory & shop v Dúbravke, z ktorej sa stal náš sobotňajší base camp na výlety na Devínsku Kobylu. Z tejto nenápadnej predajne kávy, zašitej v nepeknom prostredí sídliska, sa všetkým kávičkárom musí hlava zatočiť. Po strop nadupaná kávami, kávovými doplnkami, časopismi, čajmi, remeselnými nápojmi, čokoládami, pivami, vínami a najmä širokou ponukou sladkého (od piešťanských oblátok Guden Guden, cez skvelé makarónky a eclaires od nitrianskych Sweetbox, až po Bodka donuty), čo je dnes vo výberových kaviarňach stále skôr výnimka ako pravidlo. (Nemusím pripomínať, že takéto kaviarne obľubujú deti. Niet väčšieho sklamania, keď s nimi ideme „na kávu“ a nemajú si z čoho vybrať, či nebodaj nemajú pre ne nič…)

Ďalším záchytným bodom novej sezóny v meste je kaviareň Coffee me v Sky Parku. Vo všeobecnosti neobľubujem tieto neosobné, umelo vytvorené priestory v administratívnych budovách, vyslovene len na kávu by som sem nešla, ale ak by som bola niekde v okolí, tak už viem, že aj tu je kaviareň s výberovou kávou. Zatiaľ. (Radšej sa ale opýtajte, či výberovú kávu majú. A akú.) Ak sa už bude dať piť káva zo šálok a zo skla, všimnite si nádherné poháre (Vero Glassware) a šálky od Jakuba Rafajdusa (@rafaceramics). V Coffee me majú aj ďalší unikát, a to tri druhy vody z kohútika, z ktorých si budete môcť vybrať ku káve. No a ten výhľad! Na to najkrajšie a najvzácnejšie, čo tu je, (sorry, Zaha Hadid) na Jurkovičovu tepláreň, ktorú sa ako zázrakom podarilo zachrániť pred zbúraním. Ak si ju teda sem pôjdete pozrieť, či nebodaj raz do nej pôjdete na nejakú kultúru (dúfam) či event, tak viete, kam na kávu. Hneď vedľa. Kvalitná káva a kvalitná architektúra je najsexy kombinácia na svete. Na tanieri approved.

A keď už hovoríme o tých strategických miestach, aké skvelé miesto má kaviareň Triple Five Coffee Roasters na rohu Jozefskej a Banskobystrickej? To je podľa mňa úplný sen mať kaviareň pred vchodom do parku alebo do záhrady, a čo ešte do prezidentskej! To zvykli byť všade vo svete naše najlepšie strávené chvíle, keď sme si kúpili v dobrom bistre či kaviarni kávu a dobroty so sebou a šup s nimi do parku na piknik. Alebo mať za chrbtom celé Malé Karpaty ako Hollerung v Harmónii? To je aké geniálne? A mať otvorené v sobotu aj v nedeľu do 18:00? V Hollerungu sme boli uplynulú zimu pečení-varení, žiadna túra sa bez ich návštevy nezaobišla. V termoske sme si do Karpát nosili len čaj. Luxus!

No a na záver dve bomby na tému „remeselná pekáreň“. Začiatkom minulého roka som sa tešila, že, hurá, konečne poriadny chlieb z Yeme a rok sa s rokom zišiel a nevieme si vybrať, kam ísť na chlieb, pečivo a koláče. Okrem Freshmarketu do Yeme na Nám. SNP, Šiškárne v Liga pasáži alebo do Otta (sledujete ten pretlak dobrého chleba na Dunajskej?) A k tomu novučičká pekáreň Kruh na Vajnorskej 21. Chodili sme okolo, nakúkali, kedy už konečne otvoria a voilà! Najkrajšia pekáreň s bistrom v Bratislave. Aj s posedením. Do kruhu, ako inak. Vy, ktorým v prvom rade napadlo slovo chlieb v chorvátčine, tiež nie ste ďaleko od pravdy, majiteľom Kruhu je naozaj Chorvát. Kultivovaný priestor, veľa svetla, otvorená pekáreň s výrobou, široká ponuka známeho slaného i sladkého pekárenského sortimentu, vo výhľade je aj raňajkové menu, všetko skvele nastavené. Celkom závidím všetkým, čo máte tento parádny podnik pod nosom, máte fakt šťastie.

No, a najväčší šok máme my z východnej periférie, kam ani donáškové služby nechodia a kde sa len muchy obracajú, lebo veď na Východe nič nie je. Ale je! V Malinove, kam to máme z Biskupíc hádam bližšie ako do Freshmarketu, je taká pekáreň, že až. Pekáreň Eberhard. Úplne posledná budova kdesi na konci dediny takmer v poli, kde by ste to vôbec čakali. Prostredie teda žiadna sláva, ale tie výrobky! Pečie tu Norbi Szöllősi, bývalý šéfpekár z michelinského Onyxu v Budapešti. Nechápeme. Ale už máme silnú závislosť. Dominuje ponuka slaného pečiva, ktorá je v Bratislave skôr v menšine. Burgerové žemle, praclíky, tyčinky, slimáky na slano, moravské koláče na slano, mini quiche, slané tašky, pizza, pagáče. Najlepšia vec zo slaných výrobkov je za nás francúzsky chlieb fougasse, ktorý sme zatiaľ nikde inde v Bratislave nevideli. Ak fougasse poznáte a milujete, sem sa, sem! A mimochodom, všetky tieto slané výrobky sú skvelé aj v tom, že ich môžete využiť ako jednoduché jedlo na cesty, pikniky alebo ako pohostenie pre návštevy, keď nestíhate nič chystať. Dať si večer k poháru vína praclík alebo fougasse je naša najnovšia malá radosť, nič viac nám k šťastiu netreba.

Zo sladkého pečiva je bezkonkurenčná najmä vianočka (v dvoch veľkostiach a s rôznymi príchuťami) a všetky z nej odvodené výrobky, briošky, mazance, makovky a pod. Výhľadovo sa čoskoro chystá spustenie výroby viennoiserie z lístkového cesta, už teraz som zvedavá, aké budú tie malinové croissanty. Inak, na môj vkus je vo všetkých výrobkoch tejto pekárne trochu viac soli, ale celkovo je chuťovo všetko veľmi dobre vybalansované. Najviac oceňujem, že sa tu predávajú veci, ktoré nikde inde bežne nedostanete a stále máte čo objavovať. Spomeniem len tvarohové pité, grécku bougatsu, talianske maritozzi a pod. Pre všetkých, čo radi experimentujú a skúšajú nové chute, je Eberhard ako stvorený, predstavte si napr. fougasse s mangom a slaninou, krvavničkový praclík, moravské koláče s boloňským ragú a quiche s krevetami a kokosovým mliekom, len aby som vypichla pár skvostov. Hovorím, slušná obsesia. Ak si predstavím, že Eberhard máme po ceste na letné sídlo, tak naše víkendy budú túto sezónu obzvlášť vypečené. A nielen kvôli Eberhardu. Nové miesto na sobotňajšie raňajky nám pribudlo aj v Kolárove, ale nebudem predbiehať, mimo okres sa pozrieme až na budúce.

No, ale aby ste nepovedali, že na recepty dnes úplne rezignujem, jeden si sem predsa len odložím. Na roládu Pavlova, čo bol môj veľký objav zimnej sezóny. Myslím, že sa vám zíde. Onedlho budú prvé jahody, rebarbora, čerešne… Inak som už ale totálne „odvarená“, už som ochotná zjesť aj burger, ak mi ho spraví niekto iný… no o tom vám porozprávam nabudúce. Držte sa a nazdravie!

Roláda Pavlova s marakujou a thajským mangom

  • 4 vaječné bielky (cca 120 g)
  • 250 g cukru
  • 1 lyžička vanilkového extraktu
  • 1 lyžička škrobu
  • 1 lyžička octu z bieleho vína
  • väčšia štipka soli

Krém:

  • 400 g crème fraîche (alebo odkvapkanej/scedenej kyslej smotany alebo bieleho jogurtu)
  • 1 lyžica práškového cukru
  • 5 ks marakuje
  • 1 thajské mango

Rúru si predhrejeme na 150°C. Plech vystelieme pečiacim papierom.
Z bielkov si vyšľaháme polotuhý sneh, do ktorého postupne zašľahávame po lyžiciach cukor, kým nám nevznikne lesklý a tuhý sneh. Nakoniec doňho zamiešame vanilku, škrob, ocot a soľ, dobre premiešame a rovnomerne natrieme v tenkej vrstve (cca 3 cm) na plech.
Dáme piecť na cca 30 minút, potom plech vyberieme a necháme úplne vychladnúť.
Medzitým si zmiešame crème fraîche s cukrom na krém. Vyškriabeme dužninu z marakují. Mango očistíme a nakrájame na menšie kúsky.
Vychladnutý plát bielkov natrieme polovicou krému, posypeme polovicou ovocia a od širšieho kraja pomocou papiera zvinieme do rolády. Opatrne ju prenesieme na servírovací tanier alebo dosku, natrieme zvyškom krému a dozdobíme zvyškom ovocia. Ak chceme, roládu môžeme na 4 hodiny zachladiť v chladničke a podávame ju nakrájanú na širšie pláty. V chladničke vo vzduchotesnej nádobe vydrží v dobrom stave zhruba 2 – 3 dni.