Muž bol začiatkom júna na výlete v Moldavsku. Urobil pekné fotky a napísal mi k tomu pár postrehov. Ak by vás to zaujímalo, nech sa páči, prečítajte si…
Vidím mesto so šedivými domami, ktoré majú to najlepšie už za sebou, ale aj neobvykle široké bulváre. Jediné, čo zjemňuje a narúša túto šedivosť, je všadeprítomná bujná zeleň. Ešte pred hodinou a pol som sedel vo Viedni na letisku. Teraz mám však pocit, že som sa vrátil 35 rokov v čase. Som v Kišiňove, hlavnom meste Moldavska, asi najchudobnejšieho štátu v Európe. Z troch miliónov jeho obyvateľov pracuje tretina v zahraničí, aby mohla podporovať rodinu. Viac ako dvesto tisíc ľudí tejto prevažne poľnohospodárskej krajiny pracuje vo vinárstve.
Nechýbajú ulice pomenované podľa odrôd viniča a semafory na križovatkách.
Moldavsko je raj pre milovníkov vína a bubliniek. Mierime do jednej z jeho dvoch najslávnejších vínnych pivníc. Pivnica a rovnomenné vinárstvo Cricova sa nachádza necelú polhodinu autom od Kišiňova. Stodvadsať kilometrov chodieb, spletitých ciest a luxusných salónov, odkazujúcich na sovietsku minulosť svetlejších zajtrajškov. Nájdete tu obchody a dokonca aj kino. Dojem mestského labyrintu umocňujú široké tunely, po ktorých sa pohybuje pomocou elektrických vláčikov. Nechýbajú ulice pomenované podľa odrôd viniča a semafory na križovatkách. Zvláštny apokalyptický svet, ponorený do chladu a umelého svetla. Podlahy a steny degustačných miestností sú obložené drahým mramorom, čo spolu s falošnými oknami vytvára ilúziu sveta plného prepychu, ostro kontrastujúceho s rozbitými cestami a bohom zabudnutými dedinkami nad zemou.
Pôvodne vápencový lom miestni vinári využívali na skladovanie vína. Dnes sa tu okrem výroby nachádza aj rozsiahly archív vín s raritami ako zbierkou vín Josepha Goebbelsa. Počas prehliadky strávite v podzemí aj niekoľko hodín (Jurij Gagarin tu vydržal celé dva dni, čím drží neoficiálny rekord), najmä keď si k nej pridáte viacchodovú večeru s degustáciou vín. Za zmienku stoja najmä miestne šumivé vína, robené klasickou metódou champenoise a koňaky. Ak by sa vám v Cricove málilo, môžete navštíviť najväčšiu moldavskú podzemnú pivnicu v dedine Milestii Mici, ktorej chodby majú úctyhodných dvestoštyridsať kilometrov.
Urobte si výlet aj ku kláštornému komplexu Orheiul Vechi, ktorý sa vypína nad kaňonom, vyhĺbeným riekou Raut. V 13. storočí tu pravoslávni mnísi vybudovali unikátny jaskynný systém, ktorý obývali viac ako päťsto rokov. Miesto má zvláštnu mystickú atmosféru, najmä ak uvidíte starých mníchov zapaľovať sviečky v priestoroch, ktoré zatiaľ nepoznamenala moderná doba. Hneď kúsok od kláštora v dedine nájdete tradičnú moldavskú reštauráciu Butuceni. Boršč, pelmene, bryndzové pirohy a hlavne národné moldavské jedlo mamaliga, čo je kukuričná kaša (polenta), ku ktorej sa zvykne podávať hovädzie mäso, syr a smotana. Chutná je tzv. placynta (koláč podobný štrúdli alebo bureku) so syrom, rajčinami, niekedy s tekvicou, prípadne nasladko s jablkami alebo višňami. A objednajte si aj miestne víno, napríklad od jedného z najstarších vinárstiev v krajine Chateau Purcari.
Dvakrát som sa dostal aj priamo do Kišiňova. Nemal som žiadne konkrétne ciele, len kaviarne s výberovou kávou. Ide o sieťovku Tucano Coffee, ktorá má momentálne v Kišiňove až päť pobočiek. Všetky majú identický dizajn a farebnosť tukana pestrého. Rovnaká káva a jednotná ponuka jedál a nápojov. Nechýba filtrovaná káva (chemex, V60, aeropress). Výsledný zážitok z návštevy a nápoja ale závisí od osobnosti a šikovnosti konkrétneho baristu. Ceny sú o kúsok nižšie ako u nás, za flat white zaplatíte v prepočte asi 2 eurá. Zaujímavé sú aj miestne trhoviská. Obrovské bludiská stánkov s výborným ovocím, zeleninou a miestami, kde si môžete kúpiť živé ryby, čerstvé syry, bryndzu a poctivé mliečne výrobky.
Oplatí sa ísť do Moldavska? Pokiaľ obľubujete krajiny bez komerčného masového turizmu, kúpte si letenku a choďte. Exotika najmä pre mladšie ročníky, ktoré nezažili socializmus a východoeurópsku estetiku a náturu na vlastnej koži. Spomalíte, oddýchnete si, očistíte si chuťové bunky, užijete si skvelé bublinky, slnkom nabitú zeleninu, ovocie a nezničenú prírodnú krajinu. Porovnávať sa so slabšími a chudobnejšími síce nie je žiadna výhra, ale uvedomiť si raz za čas, že sa nemáte až tak zle, tiež nie je na zahodenie. Byť na trojmedzí medzi Českom, Rakúskom a Maďarskom zrazu nemusí vyzerať tak beznádejne, lebo rovnako by ste mohli byť bohom zabudnutí niekde medzi Rumunskom a Ukrajinou a to už by nebola žiadna hitparáda.
Fotogaléria:
