Keď sa nedávno objavili nadmieru pozitívne ohlasy na novú rodinnú reštauráciu Slowpec pri Prahe, vedela som, že sa tam čoskoro vypravíme. Po prvé, slow food nás v poslednej dobe veľmi baví a po druhé, mali sme cestu do Prahy. Na sobotu sme boli pozvaní priateľom na svadbu a nedeľný obed sme plánovali stráviť práve tu. Počasie vyšlo na jednotku, vďaka svadbe v nádhernom prostredí dolnopočernického zámockého parku, rybníka, mlyna, panského dvora a bývalého pivovaru sme spoznali nové, malebné miesta v Prahe a užili si letnú, takmer dovolenkovú atmosféru.
Na nedeľu sme si pre istotu spravili rezerváciu na limitovanú edíciu letného víkendového menu a tešili sa na príjemný výlet do dedinky Líšnice. Dedinka je to nádherná, ako z filmu, milovníci ľudovej architektúry si prídu na svoje. Na obed sme išli bez obáv. Vedeli sme, že nebudeme sklamaní. A naše očakávania sa naplnili. Veľkou prednosťou tejto rodinnej reštaurácie je jej personál. Sem proste prídete na návštevu k domácim. Deti sa zabavia v perfektom detskom kútiku, vy si užijete obed al fresco na dvore. S vodou s domácim bazovým sirupom či citronádou, jablkovým muštom či odporúčaným fajnovým vínkom.
Tešila som sa na ľahké letné víkendové menu – rybaciu polievku so slávkami, pikantný kuskus s krevetami, píniovými orieškami a koriandrom a krevetové špízy s domácou salsou a domácim bielym chlebom. Na odporúčanie som si k nim dala fantastický moravský tramín. Úplná dovolenka pri mori. Najviac mi chutila polievka, veľmi podobná bujabéze. Kuskus by som osobne prijala výraznejšie ochutený, ale takto pri ňom aspoň nezanikala jemná chuť kreviet. Špízy, salsa či chlieb nemali chybu. Ani po týchto troch chodoch som nebola prejedená, všetko ľahučké, moderné jedlá, aké by som v takomto teplom počasí ocenila v reštauráciách častejšie.
Muž si vyberal z jedálneho lístka. Ochutnal údeného pstruha so zemiakovým šalátom, steak z vysokej roštenky s omáčkou bordelaise, grilovanou zeleninou a pečenými zemiakmi. A objednal aj štvorlístok pečených buchiet ako dezert. Zaujal nás hlavne pstruh, jednoduchá, dostupná surovina, spracovaná netradičným a neokukaným spôsobom. Kiež by takýchto jedál bolo viac! Steak bol štandardný, presne podľa objednávky medium rare, ale mohol byť lepšie opracovaný, zbytočne po ňom zostalo na tanieri pár súst odpadu. Muž, ktorý si tradične všade dáva steak, by si vraj už teraz vybral radšej niečo iné.
Buchty sa nám veľmi páčili. Vydali síce za samostatné hlavné jedlo, ale typické české buchty sú na jedálničkoch reštaurácií takou zriedkavosťou, že sme neodolali. V peci pečené, každá s inou plnkou (slivka, mak, tvaroh a jablkové povidla), čerstvé, mäkučké, ako u babky na prázdninách. Detský sen s ústami ufúľanými od cukru.
Suma sumárum, skvelý zážitok, dobrý pocit. Veľmi vítam koncept slow food, poctivé domáce jedlo, prostredie, rodinnú atmosféru, prístup k deťom, domáce nealko nápoje a kvalitný výber vín. Priestor na zlepšenie vidím najmä v zelenine. Na môj vkus jej bolo v jedlách málo. Ja by som sa nebála ani otočiť pomer medzi mäsom (či škrobovitou časťou) a zeleninou na tanieri, ako aj zahrnúť do jedálneho lístka viac zeleninových jedál tak medzi predjedlá, polievky, ako aj hlavné a najmä detské jedlá. Vegetarián sa tu musí uspokojiť len s pečenými zemiakmi a malým sezónnym šalátikom. Prípadne tými buchtami. Hoci vynikajúcimi. Vykašľala by som sa na krevety, skúšala by som to najmä v lete so zeleninou!
Po dobrom obede v Líšnici sme vyrazili na Vysočinu do skanzenu Veselý Kopec. Vrelo odporúčam nielen pre deti. Dospelákov zaujmú pozoruhodné exponáty – čierne kuchyne, pece, sušička na ovocie, včelín, úle, olejňa (ľanový olej sa využíval aj na varenie) či mlyn s varňou na povidla (na miešanie v kotloch sa využíval práve vodný pohon). A samozrejme, nájdete tu nespočet inšpirácií pre chalupárov a milovníkov ľudovej architektúry. Skanzeny, to je moje!
Fotogaléria:
Veľmi podobným konceptom a slow foodu fandím. Podľa mňa je to veľmi správne smerovanie. Nechcem spochybňovať Slowpec – len mi nejde do hlavy, ak sa prezentujú ako slow foodová reštaurácia, čo u nich v ponuke robia morské plody (ale možno mám ja slowfood zidealizovaný a zaškatuľkovaný inak). Všetko vyzerá super – len toto mi do konceptu nesedí. Samozrejme, veľmi im držím palce – otvoriť si „pohostinstvo“ na dedine je obrovská odvaha, musia mať veľmi dobre zmapovaný trh a byť si istí, že si u nich budú hostia podávať kľučku vo dverách.
Za mňa – buchty sú naj! 😉
Kati, ani mne sa tie krevety nepozdávali, na FB fotka vyzerala úplne inak, myslela som si, že super, majú asi nejaký dobrý zdroj, došla várka čerstvých kreviet, budú z nich cez víkend variť. Ale toto boli mrazené (čo mi inak nevadí) a jedlo vyzeralo proste inak, ako som očakávala. Ja to v tomto smere neberiem moc vážne, ale tiež ma to zarazilo.