Milujem dijonskú horčicu. Mám rada aj anglickú, ale dijonská je proste šik. Je to jedna z vecí, ktoré doma musím mať a cez to nejde vlak. Dijonská horčica pre mňa symbolizuje vyšší gastronomický level, seriózne, vycibrené chute, ktoré ocení len náročný a kultivovaný stravník. Hýčkam si tieto „dospelácke“ chute plné umami, užívam si ich naplno a nedám si ich vziať, lebo trošička dijonskej horčice dokáže premeniť aj skromné jedlo na pôžitok a bežný život na scény z francúzskeho filmu.

Podľa hesla „nie je dôležité, čím občas zhrešíme, ale to, čo jeme každý deň“ postupne odkrývam tajomstvá domácej prípravy rôznych potravinárskych výrobkov, ktoré sa na našom stole objavujú pravidelne. Najmä odkedy moje deti jedia normálnu, tuhú stravu, dávam si pozor, čo jeme, sledujem zloženie a pôvod kupovaných potravín a ak to len trocha ide, vyrábam si ich doma sama. Domácu horčicu som chcela robiť už dávno, ale keď začali mať deti v poslednom čase „horčicové obdobie“, už som nemohla inak. (Ehm, moje deti teraz jedia maslový chlieb s (dijonskou) horčicou a medom. No gurmáni…)

Niežeby mi zloženie kupovanej horčice nejako prekážalo, ale jej výroba je taká primitívna, že mi príde až smiešne ju kupovať. Navyše je horčica veľmi zdravá, tak načo si ju kaziť rôznymi prídavnými látkami, ak to v domácich podmienkach ide aj bez nich? Jemnú krémovú horčicu získate z mletej, práškovej horčice, ja mám však oveľa radšej hrubozrnnú kvôli textúre, vzhľadu a jej nutričným výhodám. Dresingy, marinády a omáčky sú s ňou nezameniteľné. Základný recept sa dá ďalej variovať, dochutiť medom, cesnakom, zeleným korením, čili, wasabi a čímkoľvek, čo uznáte za vhodné. Ja som časom prišla vďaka dijonskej horčici na viacero super trikov pri varení, je to jedna z mojich najčastejších tajných ingrediencií, skrátka, radosť s ňou variť.

… moje deti teraz jedia maslový chlieb s (dijonskou) horčicou a medom.

A na záver ešte jedna inšpirácia s horčicou. Zapekané chlebíky. Sú u mojich detí veľmi obľúbené a horčica na nich, samozrejme, nikdy nesmie chýbať. Od tých najjednoduchších – zapekaných s mozzarellou, až po prácnejší croque monsieur (s bešamelom) či welsh rarebit (so syrovo-vajcovou zmesou), všetky vďaka výraznej chuti horčice zažiaria a tak sa aj z obyčajnej večere stane neobyčajný zážitok. Dajte si do nosa aj vy!

Hrubozrnná dijonská horčica

  • 3 balenia semien bielej horčice
  • 1 lyžica semien čiernej/hnedej horčice
  • ½ šálky suchého bieleho vína
  • ½ šálky octu z bieleho vína
  • ½ lyžičky soli

V uzatvárateľnej nekovovej nádobe zalejeme horčicové semená zmesou vína, octu a soli, uzavrieme a necháme ich 2 dni pri izbovej teplote nasiaknuť. Potom všetko rozmixujeme v mixéri na požadovanú konzistenciu. (Horčicu môžeme v tejto fáze ešte dochutiť soľou, cukrom, korením a pod.) Horčicu uchovávame v uzatvárateľnej nádobe, v chladničke vydrží zhruba 3 mesiace.

Welsh rarebit

(Zapekaný chlieb so syrovo-vajíčkovou zmesou)

  • 225 – 250 g čedaru
  • 1 lyžica (hrubozrnnej) dijonskej horčice
  • 1 strúčik cesnaku
  • 1 vajce
  • 2 streky worchesterskej omáčky
  • 1 – 2 jarné cibuľky (a/alebo čerstvé bylinky, vňate či zeleninu podľa chuti a možností)
  • krajce chleba

Rúru si predhrejeme na 180°C.
Na plech si poukladáme krajce chleba a opečieme ich z jednej strany pár minút do chrumkava.
Medzitým si nahrubo postrúhame čedar a zmiešame ho s horčicou, roztlačeným strúčikom cesnaku, rozšľahaným vajcom a worchesterskou omáčkou. Nakoniec do zmesi zamiešame ešte pokrájanú jarnú cibuľku.
Opečené chleby vyberieme z rúry, otočíme ich a na neopečené strany natrieme syrovo-vajcovú zmes, množstvo podľa uváženia.
Chleby dáme zapiecť, kým sa syr na nich neroztopí a okraje nezačnú pomaly hnednúť.
Chleby podávame ešte teplé s obľúbeným druhom čatní alebo so šalátom. Chlebíky welsh rarebit chutia skvele aj k pivu.

Autor: zuzka
14 komentárov