https://www.natanieri.sk

Tag

jarná cibuľka

v kuchyni

Recept na život alebo tak nejako

Keď muž v októbri rozložil sous vide mašinu, že ide robiť bôčik, nemala som žiaden plán. Polovicu bôčika sme zjedli hneď so zemiakovou kašou, glazovanými šalotkami a salsou verde s tým, že zvyšok zamrazíme na horšie časy. Ani začiatkom decembra, keď som si plánovala sviatočné menu a revidovala zásoby v mrazničke, som nemala predstavu, čo z bôčika bude. Ešte ani keď som pozerala Nigellu v telke, kde pripravovala pork buns a mysľou mi prebleslo, že ich už konečne musím urobiť aj ja, mi to nedochádzalo. Bao buns som mala čerstvo v pamäti z Viedne a mala som ich zafixované skôr s hovädzím mäsom, bravčovým trhaným, či vyprážaným kuracím mäsom a na bôčik v mrazničke som ani nepomyslela.

Pokračovanie...
v kuchyni, v médiách

Malá ochutnávka z Krajiny rýb a ryže

Ak sledujete každoročné svetové rebríčky a ocenenia pre najlepšie kuchárske knihy, možno ste si všimli niekoľko momentálne prebiehajúcich „turnajov“ kníh a zverejnených nominácií. Mužovi som už síce dávnejšie „zatrhla“ kupovanie kuchárskych kníh, ale na Valentína som od neho nečakane dostala jednu kuchárku, ktorá mi urobila radosť hneď niekoľkokrát.

Pokračovanie...
v kuchyni

Kura stručne, senzačne

Vždy som to chcela vedieť. Upiecť kura na grile. Klobásky, steaky, burgre, zelenina OK, ale na veľké kusy mäsa vcelku si (po niekoľkých nezdaroch) netrúfam. Ale toľkokrát som už v amerických programoch a receptoch videla piecť kura na grile „na motýlika“, že som presvedčila samu seba, že to nemôže byť také ťažké.

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

Zele-renesancia

Podľa Ottolenghiho receptov varím asi najradšej. Veľmi mi jeho jedlo chutí a z jeho receptov som sa najviac naučila ako dochucovať, ako „vystavať“ jedlo, vrstviť textúry a chute. Ottolenghi je mág. (Ja osobne rozdeľujem kuchárov na remeselníkov a umelcov. Ottolenghi je samostatná kategória.) Myslím si, že má absolútny zmysel pre chuť. Zatiaľ sa mi ani raz nestalo, že by som podľa neho niečo uvarila a povedala si „hm, nič moc“. Vždy je to chuťovo dotiahnuté do konca, komplexné a zaujímavé. Keď veľa čítam Nigellu, začnem aliterovať, keď často varím podľa Ottolenghiho, všade pridávam citrónovú šťavu či melasu z granátových jabĺk na kvantá. Alebo škoricu, jogurt, sušenú mätu… Už pomaly prichádzam na tie jeho grify, viete?

Pokračovanie...
v kuchyni

Zelený štvrtok

Už päť rokov si pred Veľkou nocou sľubujem, že sem aktuálne uverejním post s názvom Zelený štvrtok, ale nikdy som sa k tomu nedostala. Buď som mala niečo iné na srdci, alebo som prešvihla termín. Tento rok ale stíham. Kým spracujem bohatý materiál z nášho posledného food výletu, mám tu pre vás výborný tip na „zelené“ jedlo, ktoré si budete môcť užívať po veľkú časť roka. Polievku z jarných cibuliek a hrášku. Neskôr v sezóne na ňu pokojne použite aj väčšie, mladé cibule (z bielych častí cibúľ je polievka lahodnejšia a výraznejšia) a, samozrejme, čerstvý hrášok alebo rovno celé struky cukrového hrášku.

Pokračovanie...
v kuchyni

Obed na jedno stlačenie vypínača

Ak som minulý týždeň spomínala, že sa môžu prípravy perfektného sobotného obeda zminimalizovať na pečenie v rúre, ešte som netušila, že nasledujúci sobotný obed bude pre mňa znamenať len uvarenie ryže. A ak máte ryžovar ako ja, tak to celé bude len o jednom stlačení vypínača.

Pokračovanie...
v kuchyni

Horčica mi stúpa do nosa

Milujem dijonskú horčicu. Mám rada aj anglickú, ale dijonská je proste šik. Je to jedna z vecí, ktoré doma musím mať a cez to nejde vlak. Dijonská horčica pre mňa symbolizuje vyšší gastronomický level, seriózne, vycibrené chute, ktoré ocení len náročný a kultivovaný stravník. Hýčkam si tieto „dospelácke“ chute plné umami, užívam si ich naplno a nedám si ich vziať, lebo trošička dijonskej horčice dokáže premeniť aj skromné jedlo na pôžitok a bežný život na scény z francúzskeho filmu.

Pokračovanie...