Tag
Ak som minulý týždeň spomínala, že sa môžu prípravy perfektného sobotného obeda zminimalizovať na pečenie v rúre, ešte som netušila, že nasledujúci sobotný obed bude pre mňa znamenať len uvarenie ryže. A ak máte ryžovar ako ja, tak to celé bude len o jednom stlačení vypínača.
Pokračovanie...Štýl japonskej reštaurácie Benihana nemusí vyhovovať každému. Treba mať na to povahu alebo náladu. Nesmie vám vadiť, že vás posadia k tzv. teppanjaki stolu s cudzími ľuďmi. Ani to, že súčasťou jedla bude konverzácia s kuchárom, ktorý je celý čas pred vami. Nevyhnete sa sledovaniu jeho kuchársko-zabávačského predstavenia. V programe nebude chýbať žonglovanie s koreničkou a soľničkou, „machrovanie“ s nožmi či obracačkami. Celé to bude miestami podfarbovať ohňová šou, prípadne spev. Ak na toto nie ste psychicky pripravení, môžete sa cítiť trápne.
Pokračovanie...
Tento článok voľne nadväzuje na text o rybom trhu Tsukiji. Netúlal som sa totiž len úzkymi uličkami rybieho trhu, ale čo-to aj pojedol a popil. Aspoň pár vecí by som rád spomenul. Mnohé z nich už môžete ochutnať aj na Slovensku, ale autentické prostredie a chuť predsa len chýba.
Pokračovanie...Zanedlho to bude už šesť rokov, čo sme so Zuzkou podnikli čiastočne šialenú cestu do Japonska. Už dlhšie som ju nahováral, aby o tom napísala pár riadkov na svoj blog. Nechcelo sa jej. Nakoniec (bol som otravný) mi navrhla, že nech napíšem ja. V práci sa okrem nekonečného vytvárania excelovských tabuliek ku kreatívnemu písaniu ani náhodou nedostanem. Už si ani nespomínam, kedy naposledy som zosmolil nejaký text. Na food blog som nikdy nepísal. Dostavili sa aj obavy, ako môj text prijmú pravidelní čitatelia blogu. „Nezožerú“ ma? A stále chýbala najmä iskra, ktorá by ma naštartovala.
Pokračovanie...
Je to už takmer týždeň, čo sa uskutočnila jedna fantastická akcia – historicky prvé stretnutie slovenských foodblogerov naživo. Foodblogerská párty. Iniciátorom stretnutia bol Tomáš z Foodissima, ktorý to nielenže vymyslel, ale vymyslel to naozaj dokonale a štýlovo. Stretli sme sa v novej bratislavskej škole varenia Chefparade.
Pokračovanie...
Stále mi vŕta v hlave, prečo mi ázijská kuchyňa tak strašne chutí. Zrejme preto, že ma baví. Baví ma ju variť a baví ma ju jesť. Spôsob prípravy je iný, aj spôsob stolovania. Minule sme boli nadšení, ako dobre sme sa bavili v bratislavskej kórejsko-japonskej reštaurácii na Zlatých Pieskoch. Príjemné prostredie samostatného boxu, sedenie na zemi bez toho, aby nás boleli nohy. Kopec malých mištičiek a tanierikov, ktoré nám priebežne nosili, vzájomné ochutnávanie a vymieňanie. Dve hodiny ubehli ako voda, ani sme si to nevšimli. Aký rozdiel oproti rýchlemu a nudnému zhltnutiu tradičného reštauračného jedla… Najedení sme boli už z pozorností podniku a komplementárnych jedál a dojedli sme aj posledné zvyšky štipľavého kimči.
Pokračovanie...(c) 2008 - 2024 Natanieri.sk
All rights reserved
