Tag
Čím viac sa s postupujúcim májom uvoľňovali protipandemické opatrenia a svet sa viac a viac vracal do vychodených koľají, tým viac som bola paralyzovaná. Trochu zo strachu z toho kolotoča, ktorý nás opäť čoskoro zomelie a z časti možno z toľkej radosti z možností, ktoré pred sebou máme. Poznáte to, toľko sa na niečo tešíte, až vás to desí, keď to má prísť.
Pokračovanie...
Ďalšie leto je tu. Vždy to toľko trvá, kým sa začne. Kým prídu prvé reďkovky, šaláty, jahody, kým sa rok nepreklopí do svojej druhej polovice a nespustí sa lavína ovocia, zeleniny, cestovania, prázdnin, letných podujatí, návštev, osláv, dlhých večerov a krátkych nocí. Jahody striedajú čerešne a višne, hrášok uhorky a papriky, všetko sa to naraz valí jedno cez druhé a človek nevie, čo skôr. Každý rok sa stane, že na niečo nevyjde krok. Na pikantný ríbezľový džem (na zliepanie lineckého!), na sušené marhule, čili omáčku, slivkovú čokoládu…
Pokračovanie...
Podľa frekvencie jahodových príspevkov na tomto blogu badám, že naše jahody sú vo forme tak raz za dva roky. Jeden rok sú výborné, je ich veľa, druhý rok ich je málo a nestoja za nič… Tento rok je ten prvý prípad. Máme za sebou náročný víkend spracovávania jahôd, ale nechceli sme sa vzdať ani dobrej grilovačky, tak som rozmýšľala, ako spojiť príjemné s užitočným.
Pokračovanie...
Vrátilo sa nám dobré počasie a konečne si môžeme užívať všetko, čo k júnu patrí. Z altánu je zase jedáleň i obývačka, z dvora ihrisko pre deti a zo záhrady špajza. Večer sa dá vonku dlho sedieť a na sobotňajšie večerné grilovanie sa teším celý týždeň. Uložíme deti spať a konečne si vydýchnem. Nemusím zdôrazňovať, že nám vždy neuveriteľne chutí. Jednoduché veci. Grilovaná špargľa, opečené chlebíky, slaninka do sklovita… a pohár vína k tomu.
Pokračovanie...
Už ani neviem, ako sme prišli na nápad navštíviť Nitriansky vínny festival. K slovenským food festivalom som dosť skeptická, samej by mi to asi nikdy nenapadlo, ale muž bol taký očarený minuloročnou atmosférou Strekovského festivalu vína, že sa nechal nalákať aj do Nitry.
Pokračovanie...
Jahody nikdy neboli mojou srdcovkou, ale je to zrejme tým, že nie som naučená na dobré jahody. V našej záhrade sa jahodám nikdy veľmi nedarilo a odkedy si pamätám, vždy sme si jahody namáčali do kryštálového alebo práškového cukru. (Červený cukor v cukorničke a od jahôd zababrané papierové vrecko práškového cukru je jednou zo spomienok na prázdniny u babky.)
Pokračovanie...
Vždy som si myslela, že Američania sú obézni z nekvalitnej stravy. Omyl. Američania sú obézni, lebo jedia gigantické porcie. Jedlo je kvalitné, poctivé, ale je ho nechutne veľa. Za celý čas v Kalifornii sa mi podarilo zjesť len jedno celé jedlo. Bolo to v „sektárskom“ horskom kempe, kde sa cvičila jóga, reiki a taiči a v kuchyni varili moderné, zdravé jedlá, nepredávali kolu ani iné presladené sýtené nápoje, žiadne vyprážanie a porcie boli normálne ľudské. Všade inde sa súťažilo o najväčší burger, najbohatšie raňajkové menu, najväčšiu flaksňu mäsa a keď ste si nedali pozor, v sekunde vám doliali pohár horko-ťažko dopitej kávy alebo koly. Bohapusté plytvanie a vyhadzovanie peňazí do koša.
Pokračovanie...
Počas tohoto obdobia lovíme v mrazničke posledné zvyšky zásob z leta. Ovocie v supermarketoch je mizerné, zásobovanie ešte mizernejšie, často nedostať kúpiť ani banány. Vlastné mrazené jahody a bobuľové ovocie príde naozaj vhod. Keď som už prejedená sýtych zimných jedál a koláčov, dobre mi padne niečo svieže a ľahké.
Pokračovanie...(c) 2008 - 2024 Natanieri.sk
All rights reserved
