Tag
Čím viac sa s postupujúcim májom uvoľňovali protipandemické opatrenia a svet sa viac a viac vracal do vychodených koľají, tým viac som bola paralyzovaná. Trochu zo strachu z toho kolotoča, ktorý nás opäť čoskoro zomelie a z časti možno z toľkej radosti z možností, ktoré pred sebou máme. Poznáte to, toľko sa na niečo tešíte, až vás to desí, keď to má prísť.
Pokračovanie...
Budem sa opakovať, ale toto u nás teraz ide. Jedlá z jedného hrnca. Čím viac prihrievané, tým lepšie. Čím menej komplikované, tým lepšie. Sezóna sa prehupla do fázy, kedy vyťahujem recepty zo zložky „comfort food“ a nehľadím na figúru. A dnes budem ešte aj monotematická, na obed si zájdeme do Írska. Počasie je také nevľúdne, že ak vás nezahreje horúca írska jahňacina, krúpy, zemiaky a chlieb, tak už asi nič.
Pokračovanie...
Leto je nielen časom bohatej záhradkárskej sezóny, ale aj tej cestovateľskej, preto vám budeme nasledujúce dva mesiace prinášať zaujímavé zážitky a inšpirácie z našich ciest za jedlom a vínom v tomto extra prázdninovom špeciáli. Vyrážame…
Minule som na twitteri natrafil na otázku, kam sa ísť v Bratislave najesť. Odpísal som, že do nejakého nového bistra. Medzi navrhovanými sa objavilo aj jedno, ktoré má pre mňa osobitné čaro. Bistro na rohu Klemensovej a Grösslingovej ulice v starej „kubistickej“ budove zo začiatku minulého storočia. (Zaujímavosťou je, že v tomto pôvodne obytnom dome pre členov SND bola aj spoločná kuchyňa.) Bistro sa k odkazu architekta Jindřicha Merganca hrdo hlási a nazvali sa podľa toho U Kubistu.
Pokračovanie...
Tým, že nekupujem mäso v bežnej obchodnej sieti ani u mäsiara, je mi vzácne a vždy sa veľmi teším, keď naďabím na nejaký dobrý domáci zdroj. Od jesene som kúpila už 2 domáce kurčatá, 1 kačicu, dostala som téglik domácej husacej masti, zohnala som domáce surové aj údené klobásy a ešte čakám na slaninu a sušené stehno. Hydinu som si naporciovala, z kostí a drobov narobila vývary do mrazničky. Z kačacích koží a tuku som vytopila masť a oškvarky. Z kačacích oškvarkov bola vynikajúca nátierka a v masti som nakoniec konfitovala pečienku. (Inak, z tučného kuraťa som robila už aj šmalc, je to lahôdka, na zimu odporúčam.)
Pokračovanie...
Hitom tohtoročnej jari bolo u nás jahňacie mäso. Na to, že sme ho doteraz nikdy nerobili, sa ujalo viac ako dobre. Jahňacie sme si zvykli jesť v zahraničí, ale v podstate som len čakala, kedy sa stane jahňacina na Slovensku bežne dostupná, aby som s ňou mohla začať variť. Po rokoch odhodlávania sa mi muž neplánovane priniesol zo známeho mäsiarstva na Živnostenskej ulici najprv celé stehno a po týždni aj kotlety. Hodil ma rovno do vody a musela som plávať. Do jahňacieho sme sa ale zamilovali.
Pokračovanie...
Blížili sa sviatky a muž sa vybral zháňať jahňacinu. Mali sme tip na malé mäsiarstvo na Živnostenskej ulici a boli sme zvedaví. Nešpecifikovala som, o aký kus má ísť, či kotlety, stehno, pliecko… Muž mal zhodnotiť situáciu a rozhodnúť sa na mieste podľa momentálnej ponuky. Prišiel s celým stehnom s kosťou, bola som spokojná. Postála som si nad ním dobré dve hodiny vykosťovaním, odblaňovaním, zbavovaním tuku a porciovaním, ale neľutujem ani minúty, výsledný produkt bol prvotriedny. A skúsenosť na nezaplatenie. Pred pár rokmi som stehno piekla vcelku, pomaly a dlho, ale na takúto úpravu som tentoraz nemala chuť. Mäsa po očistení bolo tak na 3 razy. Jednu tretinu som nakrájala na kocky – na marinované špízy, druhú tretinu odložila do mrazničky na mletie (lamb burgery, kofty, souvlaki…) a tretiu na dusenie (kari, írske dusené jahňacie, talianske dusené jahňacie s mladým hráškom…).
Pokračovanie...(c) 2008 - 2024 Natanieri.sk
All rights reserved
