Tag
Čím viac sa s postupujúcim májom uvoľňovali protipandemické opatrenia a svet sa viac a viac vracal do vychodených koľají, tým viac som bola paralyzovaná. Trochu zo strachu z toho kolotoča, ktorý nás opäť čoskoro zomelie a z časti možno z toľkej radosti z možností, ktoré pred sebou máme. Poznáte to, toľko sa na niečo tešíte, až vás to desí, keď to má prísť.
Pokračovanie...
Keď muž v októbri rozložil sous vide mašinu, že ide robiť bôčik, nemala som žiaden plán. Polovicu bôčika sme zjedli hneď so zemiakovou kašou, glazovanými šalotkami a salsou verde s tým, že zvyšok zamrazíme na horšie časy. Ani začiatkom decembra, keď som si plánovala sviatočné menu a revidovala zásoby v mrazničke, som nemala predstavu, čo z bôčika bude. Ešte ani keď som pozerala Nigellu v telke, kde pripravovala pork buns a mysľou mi prebleslo, že ich už konečne musím urobiť aj ja, mi to nedochádzalo. Bao buns som mala čerstvo v pamäti z Viedne a mala som ich zafixované skôr s hovädzím mäsom, bravčovým trhaným, či vyprážaným kuracím mäsom a na bôčik v mrazničke som ani nepomyslela.
Pokračovanie...
Teraz sa začal ten správny čas na túlačky po okolitých mestách a krajinách. Chystáte sa niekam za kultúrou, nákupmi alebo na vianočné trhy? Tu je pár tipov, kam ísť, čo robiť a kde jesť v mestách, ktoré sú blízko a dajú sa zvládnuť cez víkend na otočku. Dnes začneme vo Viedni.
Pokračovanie...
Čakali sme cez víkend hostí. Čím ponúknuť návštevu, keď sa vám nechce vyvárať, ale nechcete ju odbiť večerou na studeno? Niečo na terasu k vínu? Upečte flammkuchen. Veľmi populárne jedlo v nemecky hovoriacich krajinách, obdoba bielej pizze, vídala som ho na jedálnych lístkoch od Viedne až po Berlín všade. V Alsasku známe ako tarte flambée, tradične s čerstvým syrom alebo crème fraîche, cibuľou a slaninkou. No, nepripomína vám to naše osúchy, podpecníky či maďarský kemencelepény?
Pokračovanie...
Street food ma stále baví. Až tak, že som ochotná kvôli nemu cestovať až do Berlína a v zlom počasí znášať čiastočnú nepohodu po tržniciach, halách a uliciach. Na pouličnom jedle ma láka práve jeho socio-kultúrny a komunitný rozmer, lebo z vysedávania v sterilných reštauráciách sa toho veľa o meste nedozviete – Praha ako Berlín. Na street food idem s cieľom dostať sa bližšie k ľuďom, ktorí jedlo ponúkajú a sledovať tých, ktorí ho konzumujú. Byť pri tom, čo tam medzi ľuďmi vzniká, je najlepší suvenír, ktorý si domov môžete odniesť.
Pokračovanie...
Už štvrtý rok sa pokúšame vypestovať bôb. Nie je to jednoduché. A pritom bol bôb kedysi bežnou plodinou. Lacnou a dostupnou pre všetkých (chudobných). O to viac ma prekvapuje, aký je bôb náročný. Prvý rok ani nestihol dozrieť, celé rastliny zhnili. Na ďalší rok dozrel, ale zo strachu, že zhnije, som ho obrala a spracovala ešte za čerstva na šalát. (Vylúskať fazuľky, povariť, stiahnuť z nich šupky a zmiešať s mätou, fetou a citrónovým dresingom.) Minulý rok ho bolo len za hrsť a aj ten mi prihorel pri varení(!). Až tento rok sa bôb vydaril, dozrel, stihol sa aj vysušiť (že či, v tom suchu a horúčavách) a pozbierali sme za misku suchého bôbu.
Pokračovanie...
Tak sme sa konečne dočkali. Sezóna outdoorových aktivít spojených s jedlom je nezadržiteľne tu a nezabráni tomu ani bláznivé počasie. Je tu neodvratne čas trhov, jarmokov, festivalov, grilovačiek, piknikov a jedenia al-fresco a ja sa toho všetkého neviem nabažiť. Tento rok sme podchytili sezónu v jej úplnom počiatku a trávime všetok náš voľný čas striedavo v meste a na dedine. Hluk davov ľudí vyvažujeme tichom dvora a záhrady a neskutočne si to užívame.
Pokračovanie...(c) 2008 - 2023 Natanieri.sk
All rights reserved
