Opýtali sme sa… Dominiky

Predstavovať na tomto mieste zaujímavých ľudí a ich inšpiratívne aktivity je už dlhšie môj sen. Neboli by to mediálne známe tváre, ani masovo atraktívne projekty. Baví ma hľadať tam, kde nikto iný nehľadá a objavovať to, čo príde zaujímavé (možno len) mne. Pravda, niekedy ani nehľadám a zaujímavá téma si ma nájde sama. Ako raz na jar tohto roku, keď sa mi ozvala študentka Dominika.

… pri západe slnka sme sa v tento teplý, takmer tropický večer cítili ako kdesi na dovolenke.

Dominika je Slovenka, ktorá študuje v Rakúsku na Univerzite aplikovaných vied v Kremse (Kremži) odbor Cestovný ruch a manažment voľného času. Oslovila ma, či by som nemala záujem zúčastniť sa focus groupu, ktorý organizovala so spolužiakmi vrámci témy záverečnej ročníkovej práce. Téma bola „Culinary Tourism in Austria“ a mne nebolo viac treba. Téma ma natoľko nadchla, že som sa po veľmi, veľmi dlhom čase mala znovu chuť vrátiť do študentských čias a možno aj zmeniť zameranie. Teraz, takmer v 40-tke, by som si už vedela vybrať školu…

A tak sme v jeden aprílový pondelok vyrazili na výlet do Kremsu. Do malebného údolia Wachau kedykoľvek, toto miesto je neskutočne romantické a pri západe slnka sme sa v tento teplý, takmer tropický večer cítili ako kdesi na dovolenke. Bolo pre mňa zaujímavé sledovať mladých ľudí, ako objavujú svet, vytvárajú si názory a berú štúdium vážne. Pre niekoho, kto nemá s jedlom a cestovaním za jedlom toľko skúseností, je to možno priveľké sústo a príliš vágna téma, ale najpozitívnejšie na celom projekte bolo, že im zrejme otvoril úplne nové obzory, o ktorých doteraz netušili a nasmerovali ich, dúfam, dobrým smerom.

Ja mať v 19-tich taký náskok, ako oni, viem si predstaviť, kde by som teraz mohla byť. Nateraz som sa im však pokúsila sprostredkovať svoje postrehy a zážitky z kulinárskych ciest (nielen) v Rakúsku. Rada pomáham mladým ľuďom, ktorí o to stoja. Sama už myslím na to, ako raz bude študovať moja dcéra a tiež by som chcela, aby jej raz niekto skúsenejší pomohol. Apropos, keď sme už pri tých generačných rozdieloch, Dominiku na môj blog upozornila jej mamina a ja som si definitívne uvedomila, že som už akosi, ehm, povedzme, že „na druhej strane“. Ale tak, hádam, mám ešte čo povedať. A keby aj nie, prečítajte si, čo hovorí Dominika.

Ako sa to stane, že Slovenka študuje cestovný ruch v Kremse?
Vietor ma zavial do Kremsu úplnou náhodou. Ako malá som nikdy nemala sen ísť študovať do zahraničia. Lásku k jazykom a hlavne k angličtine som našla na základnej škole, venovala som sa jej aj vo svojom voľnom čase. Rozmýšľala som nad Hotelovou akadémiou v Piešťanoch, no nakoniec som sa rozhodla pre bilingválne štúdium na Obchodnej akadémii v Trnave a, veru, neľutujem. Táto škola mi dala veľký základ, hlavne po ekonomickej stránke. No časom prišla ďalšia dilema – vysoká škola. Veľmi ma ťahalo Brno a anglistika a amerikanistika. Za nápad ísť študovať do Rakúska vďačím spolužiačke, ktorá sa išla pozrieť na Veľtrh univerzít do Viedne. Tam som objavila Krems. Očarili ma nadšení kremsácki študenti, ako aj možnosť študia v anglickom jazyku neďaleko od domoviny. Hneď na rok sme išli obe na Deň otvorených dverí do Kremsu. História, noblesa a úroveň tohoto mesta ma uchvátili. Hneď som vedela, že by som tu chcela študovať.
IMC Krems University of Applied Sciences inak aj Fachhochschule (FH) Krems je rakúska univerzita aplikovaných vied. V rebríčku je medzi prvými FH v Rakúsku. Je veľmi populárna, každý semester príde na školu tucet výmenných študentov z celého sveta. Minulý semester sme tu mali spolužiakov z Kórei, Kanady, Španielska, Fínska, Číny, Holandska, USA a pod. Cieľom FH Krems je „internationality“ a „employability“, myslia naozaj globálne. Chcela som študovať niečo zaujímavé a sčasti aj kreatívne – Tourism and Leisure Management (Cestovný ruch a manažment voľného času). Lákala ma aj možnosť vycestovať na celý rok do zahraničia a získať prax v odbore. Teraz som ukončila 2. semester prvého ročníka a budúci školský rok ma čaká zimný semester v Kremse a letný v zahraničí.

S akou motiváciou si sem išla a ako vidíš svoju perspektívu po roku štúdia?
Mojou motiváciou bolo a je úspešne sa presadiť v zahraničí. Rada spoznávam ľudí, získavam skúsenosti, učím sa o kultúre a živote druhých. Cestovný ruch je pre mňa spojením spoznávania samej seba a sveta navôkol. Moja vízia do budúcnosti sa tu veľmi rozšírila. Je toľko vecí, ktoré by som chcela robiť a ktoré súvisia s cestovaním. Pevne dúfam, že počas praxe o rok zistím, ktorým smerom by som chcela ísť a možno aj kde by som chcela pracovať.

Ako si sa dostala k téme gastroturizmu? Zmenil sa tým tvoj vzťah k jedlu a cestovaniu?
Tému „Culinary Tourism in Austria“ sme dostali náhodou pri rozdeľovaní tém na semestrálnu prácu, ale som rada, že sa ušla práve nám. Niežeby som sa pred tým nezaujímala o gastroturizmus, ale pojem jedlo a cestovanie za jedlom nebol pre mňa až tak známy. Rodičom viac vyhovuje variť si doma, ako ísť do reštaurácie a mňa k tomu viedli tiež. Zdravá výživa v našej rodine fičí už niekoľko rokov, konkrétne od momentu, kedy mamine diagnostikovali celiakiu. Odvtedy sa snažíme jesť zdravo, väčšinou máme na tanieri domáce alebo bio potraviny, ale experimentujeme aj s potravinami, ktoré sa dajú kúpiť v obchodoch so zdravou výživou a ktoré som predtým nepoznala. Mamina ma učí o jedle všetko, čo by som mala vedieť, či dobré alebo zlé a som jej za to vďačná. Po tom, ako som sa začala zaujímať o jedlo a cestovanie, všímam si viac tradičné domáce jedlá iných krajín a veľmi rada by som ich všetky vyskúšala. Kedysi som sa bála experimentovať s novými chuťami, ale teraz to beriem tak, že keď mi to nebude chutiť, už si to viac nedám.

Mohla by si v skratke zhrnúť, k čomu si pri spracúvaní témy „Culinary Tourism in Austria“ dospela a čo bolo podľa teba najzásadnejšie?
V porovnaní s minulosťou som zisitla, že veľa ľudí začalo na dovolenkách preferovať stravovanie mimo hotela a hlavne v tradičných reštauráciách. Menej sa boja experimentovať a teší ma, že hlavne mladí ľudia sa neboja skúsiť aj niečo tradičnejšie a nejdú len po overenom fast foode. Je fakt, že financie hrajú veľkú rolu, ale vždy sa dá nájsť niečo kvalitnejšie ako fast food, ktorý pritom častokrát vyjde rovnako draho, ako skromnejšie jedlo v reštaurácii. Rýchlo sa šíri aj vlna zdravej výživy a veľa ľudí už dbá o to, čím svoje telo kŕmia. Myslím, že aj Slovensko by mohlo začať ťažiť zo svojej tradičnej kuchyne v oblasti cestovného ruchu, určite by také bryndzové halušky či bratislavské rožky prilákali veľa turistov.

Čo je najlepšie na živote v Kremse? A čo bolo, naopak, najťažšie?
Najlepšie na živote v Kremse je, že ľudia tu majú (a asi aj v celom Rakúsku) úplne iné myslenie. Vedia si vážiť ľudí, prírodu, starajú sa o všetko okolo seba, nezávidia si, snažia sa robiť šťastných samých seba a nie dokazovať niečo ostatným. Toto bol taký menší kultúrny šok. Tiež je z nich veľmi cítiť sebavedomie a úroveň a fakt, že neriešia základné životné otázky, už sú dávno po finančnej stránke inde ako my. Jediný problém, ktorý som postrehla, bol, že domáci študenti držia spolu a niekedy nevedia prelomiť bariéru medzi inými národnosťami. Nuž, ale výnimka potvrdzuje pravidlo a nájdu sa aj veľmi spoločenskí a zvedaví jedinci. Myslím si, že na Slovensku by sa mali ľudia začať sústrediť na to, čo chcú a čo chcú dokázať, nepozerať sa na druhých, ale na to, čo je ich priorita a hlavne sa prestať porovnávať, lebo to človeka len brzdí v poznávaní.

Ďakujem, Dominika, za rozhovor a želám príjemné prázdniny!