Panázijská reštaurácia Fou Zoo je pre mňa taká oáza. Oáza v gastronomickej púšti. Oáza, kde sa môžem nadýchnuť čerstvého vzduchu, ako navodzuje názov Fou Zoo („tam, kde vzniká vietor“). Oáza, kde sa nad vynikajúcim jedlom môžem chvíľu cítiť ako v nejakej svetovej metropole. Potešilo ma, že nedávno získali ocenenie od Gault&Millau ako najlepšia slovenská reštaurácia s celkom slušným počtom bodov 16 z 20, čo je tak zhruba na úrovni jednej čerstvej michelinskej hviezdy. Fou Zoo sa vydalo na ťažkú cestu, ale vďakabohu za to.

Na šéfkuchárovi Michalovi Konrádovi Fou Zoo stojí a padá.

Najväčšou prednosťou Fou Zoo je nepochybne jej jedlo. Na šéfkuchárovi Michalovi Konrádovi Fou Zoo stojí a padá. Za jeho jedlom sú vidieť bohaté zahraničné skúsenosti a chuť stále na sebe pracovať, posúvať sa ďalej. Jeho jedlo je inšpiratívne, živé, harmonické. Ak je v kuchyni on a vybrali by ste si z jedálneho lístka čokoľvek, boli by ste vždy príjemne prekvapení a spokojní. Osobitne by som rada spomenula dezerty, lebo tie sú kameňom úrazu vo všetkých našich (aj dobrých) reštauráciách. Všetci by sa sem mali prísť pozrieť, ako chutia a ako sa prezentujú moderné a nápadité dezerty. Prísť sem na cheesecake s yuzu želé a matcha práškom a chlipkať k nemu voňavý pomarančový oolong by som mohla hocikedy.

Aj keď hrá jedlo vo Fou Zoo prím a významne mu sekunduje aj kvalitný dizajn a premyslené riešenie interiéru, reštauráciu robí reštauráciou obsluha. Rozumiem, že chce Fou Zoo navodiť pokojnú, zenovú atmosféru, ale podnik musí žiť, musí mať istú dynamiku. Veľmi by som privítala, keby sa personál viac usiloval podnik a jeho menu osobne predstaviť a pomôcť s výberom jedál aj menej skúseným hosťom. Do Fou Zoo sme tentoraz vzali manželovu mamu na jej okrúhle narodeniny a napriek tomu, že tvrdila, že to bol pre ňu veľký zážitok, som videla, aká stratená a zmätená celý čas bola. Bohužiaľ, náš čašník nemal ani trochu chuť jej situáciu uľahčiť. (Neviem si pomôcť, ale stále mi u obsluhy v našich podnikoch chýba úvodný osobný kontakt a „oťuknutie“ si hosťa otázkami typu „Boli ste už u nás? Poznáte naše menu? Máte už predstavu, čo si dáte… na čo máte chuť? Poradím vám s niečím? Potrebujete pomôcť s výberom? Odporučím vám…? Dnes máme výnimočne dobré… určite ochutnajte naše… Bohužiaľ, už nemáme…“. Na vyškolení personálu by mali mať záujem samotní majitelia, lebo v konečnom dôsledku jedlo predávajú čašníci a proaktívnym prístupom im zarábajú peniaze.) O to viac som si uvedomila, ako fatálne na Slovensku zlyháva ľudský faktor, ako tu nie je dostatok kvalifikovaného personálu najmä v službách a ako veľmi vo Fou Zoo chýba osoba hostiteľa. Vo Fou Zoo sa kvôli tomu vždy cítim ako na návšteve, kde domáci nie sú doma. Najesť vám dajú, od smädu neumriete, (ak si vypýtate), ale nemáte pocit, že vás tu niekto víta a je rád, že ste prišli. Či už čašník s kompetenciami väčšími ako nemé prijímanie objednávok a roznášanie jedla, alebo osoba floor manažéra či maitre d‘, ktorá by na všetko (vrátane obsluhy) dohliadala a koordinovala prevádzku. Myslím si, že reštaurácia formátu Fou Zoo by takého človeka mala mať.

Ja si od začiatku existencie Fou Zoo myslím, že je to v rámci svojej kategórie naša najlepšia reštaurácia. V tom, aký má potenciál, ambície a aké rôzne aktivity vyvíja. Fou Zoo má však smolu, že sa nachádza na Slovensku. Chýbajú jej ľudia, ktorí by ju vedeli oceniť. Personál i hostia. Kdekoľvek na Západe by bola večne natrieskaným, vychyteným podnikom, ktorý by rástol v kruhu rovnako šikovnej konkurencie a veci znalých návštevníkov. Hoci ide o finančne i chuťovo náročný podnik, za vynaložené prostriedky v ňom dostanete kvalitný zážitok a hlavne poctivé, čisté a zdravé jedlo, ktoré vás nenechá bezmyšlienkovito žuť. Cez rôzne drobné ceremoniály pri stole, jedenie paličkami, foodstyling, keramiku a servírovací riad, doplnky, chill-outovú hudbu až po balzám na ruky na toaletách prijímate stále nové a nové podnety, ktoré na konci vytvoria veľmi komplexný výsledný dojem, zážitok.

Fou Zoo trochu lieta v oblakoch, na ich blogu si prečítate veľa poetických slov a vzletných myšlienok. Je písaný srdcom a s nadšením, aj ja sa na ňom dozviem vždy niečo nové a zaujímavé. Rovnako ako sa stále dokážem nadchnúť ich jedlom a nápadmi. Aj keď tento ambiciózny podnik nemá u nás obdobu a necháva ostatné naše reštaurácie ďaleko za sebou, ešte stále mu k dokonalosti chýba kus cesty. Má však čosi, vďaka čomu mám chuť tam ísť znova, čo nie je najhorší predpoklad úspechu, lebo ako sa vraví, nie je umenie do reštaurácie pritiahnuť ľudí raz, ale dokázať, aby sa vracali pravidelne.

Fotogaléria: