Tag
Napriek tomu, že radšej plánujem, ako bilancujem, keď sa obzriem za rokom 2019, musím uznať, že sme jedli naozaj dobre. Jednak je to tým, že sa v kuchyni cítim už oveľa istejšie, čo je na jedle hneď poznať, ale hlavne som si tento rok všimla, že mi veľmi pomáha aj kvalitnejšia ponuka a lepšie možnosti na trhu potravín.
Pokračovanie...
Náš výlet do Prahy sa začal malým zaváhaním. Neurobili sme si na piatok večer rezerváciu a vypomstilo sa nám to. Museli sme teda trochu improvizovať. Zrejme ale všetko malo byť tak, ako bolo a my sme sa veľkou okľukou dostali do reštaurácie, ktorú sme síce v pláne nemali, ale na našom „must do“ zozname bola. A navyše čerstvo presťahovaná, takže sme vlastne testovali akoby nový podnik. Aromi. Vlajkovú loď pražskej flotily Riccarda Lucqueho, aktívneho propagátora kvalitnej talianskej kuchyne v Čechách.
Pokračovanie...Po štyroch mesiacoch druhýkrát sedím v Slowpeci a sledujem usmievavý personál, obsluhujúci okolité stoly. V hlave si lenivo triedim myšlienky, medzi iným aj o trojici reštaurácií, ktoré som za posledné tri dni navštívil. Výber nebol náhodný. Do popredia záujmu sa mi dostávajú čoraz častejšie rodinné podniky, ktoré varia z miestnych surovín. Majú vlastnú zeleninovú, prípadne bylinkovú záhradku. Dodávateľov z blízkeho okolia. Chovajú vlastný dobytok. Snažia sa byť sezónni. Neťaží sa im ísť do sadu zbierať slivky, keď je ich čas. Ponúkajú vlastné nápoje. Majiteľ sa pohybuje medzi hosťami, radí, debatuje, vysvetľuje. Veľakrát aj sám varí, prípadne (spolu)vytvára menu. Nebojí sa využívať (ne)tradičné postupy pri príprave jedál. Vyhľadávam miesta, kde sa čas spomalí, nikam sa nemusím ponáhľať a zrazu mám dojem, že nesedím v reštaurácii, ale u niekoho doma…
Pokračovanie...Štýl japonskej reštaurácie Benihana nemusí vyhovovať každému. Treba mať na to povahu alebo náladu. Nesmie vám vadiť, že vás posadia k tzv. teppanjaki stolu s cudzími ľuďmi. Ani to, že súčasťou jedla bude konverzácia s kuchárom, ktorý je celý čas pred vami. Nevyhnete sa sledovaniu jeho kuchársko-zabávačského predstavenia. V programe nebude chýbať žonglovanie s koreničkou a soľničkou, „machrovanie“ s nožmi či obracačkami. Celé to bude miestami podfarbovať ohňová šou, prípadne spev. Ak na toto nie ste psychicky pripravení, môžete sa cítiť trápne.
Pokračovanie...
Vonku sa pozvolne stmieva. Auto pomaly, takmer nepočuteľne rozráža chladnúci vzduch uprostred šumavských lesov. Úzka cesta sa neustále kľukatí. Míňame prikrčené domčeky. Len svetlá v ich malých oknách napovedajú, že nie sú opustené. Z ničoho nič sa zo šera vynorí tabuľa z nápisom Vojetice. Ešte jedna prudká zákruta a pred nami sa objaví starší dedinský dom s presvetlenou prístavbou. Náš dnešný cieľ – Hospůdka u Stěpána.
Pokračovanie...
Aká škoda, že nemáme tradíciu hovädzieho mäsa. Keď tak sledujem všetky tie rib-eye, T-bone, flank, rump, filet mignon, chateaubriand, entrecôte či porterhouse steaky a čítam o špeciálnych hovädzích plemenách z Kóbe, Argentíny, Škótska, Texasu (od aberdeen angus až po zebu:), tak mi je ľúto, že sme mimo. Nemáme hovädzie plemená šľachtené na mäso a aby sme hovädzie mäso pripravili na akú-takú stráviteľnú úroveň, musíme ho dlho variť v polievke alebo dusiť na guláš.
Pokračovanie...(c) 2008 - 2024 Natanieri.sk
All rights reserved
