S bentom som sa prvý raz zoznámila asi pred šiestimi rokmi. Vtedy som ale nevedela, že je to bento. Moja japonská spolubývajúca Yukie si každé ráno popri raňajkovaní, umývaní vlasov a obliekaní varievala obed do práce. Veľa malých porcií čohosi a väčšiu porciu ryže si nakoniec úhľadne poukladala do plastovej škatuľky a odcupitala s úsmevom do práce.
Potom som si na bento spomenula až v Japonsku v supermarkete. V chladiacich boxoch esteticky naskladané hotové jedlá, ktoré môžete jesť rovno zo škatule, teda akýsi japonský fast food. Ale aký! Sushi, maki rolky, vaječné omelety nasladko, zelenina, vyprážané tofu a pod. s mini baleniami sójovky. Chutia skvele v ktorúkoľvek dennú i nočnú hodinu. Jedávali sme to aj na raňajky.
Dnes si na bento spomeniem každý deň, keď si balím obedové porcie do práce a terigám sa so „sexi“ taškou s jedlom v preplnenej MHD. Úplné Tokio… Japonské bento je o efektívnosti, úcte k jedlu a rituáloch, ale hlavne o kultúre stravovania, estetike a skromnosti. Slovenské bento – nekvalitná strava z bufetu s teplým jedlom v polystyrénových škatuliach a igelitových taškách je o lenivosti a nekultúrnosti našincov, ktorí sú ochotní platiť za odpadky.
