V spomínanej kuchárskej show hádali súťažiaci so zaviazanými očami, čo jedia. Ich výkony ma šokovali. Nečudujem sa, že nepoznali jahňacie mäso alebo čerstvého tuniaka, ale nepoznať chuť avokáda, mozzarelly, bravčovej a parmskej šunky? Nepoznať jednoduché chute potravín? A živiť sa varením? Nerozumiem… Najviac ma pobavilo, keď niekto tipoval tuniaka na makrelu… Prirovnať tuniaka k makrele je ako prirovnať ementál k rokfortu.
Makrela nie je práve najsexy ryba na svete. Má charakteristickú chuť a vôňu, ale vďaka olejnatosti nie je nikdy suchá a dá sa údiť či nakladať nakyslo. Japonci jedia makrely surové ako suši. Naložia filety do cukru, potom do soli a nakoniec do zmesi octu a saké, čím zvýraznia jej chuť. To je rozdiel medzi Japoncami a nami. Oni vyzdvihujú vlastnú chuť potraviny, my ju tvoríme omáčkami. Ako aj ja. Pripravila som makrely s omáčkou z kyslej smotany.
Makrela s omáčkou z kyslej smotany
- filety makrely
- hladká múka
- maslo
- soľ, čierne korenie
- petržlenová vňať
- 2 žĺtky
- 125 ml kyslej smotany na varenie
- 125 ml plnotučného mlieka
Rúru rozohrejeme na 190˚C. Pekáč alebo zapekaciu misku vytrieme tukom. Tukom potrieme aj alobal, ktorým pekáč prikryjeme. Filety osušíme, obalíme v hladkej múke a položíme do pekáča kožou nadol. Posolíme, okoreníme, posypeme posekanou petržlenovou vňaťou. Na každý filet dáme kúsok masla a voľne prikryjeme alobalom. Dáme piecť do rúry na 20 minút. Upečené filety vyberieme z pekáča a uchovávame teplé. Výpek z pekáča prelejeme do panvice, prilejeme rozmiešané žĺtky so smotanou a mliekom a na miernej teplote opatrne miešame, kým omáčka nezhustne. Makrely na tanieri prelejeme omáčkou a podávame s varenými zemiakmi.
