Tag
Posledné dva, tri roky jedlo na Štedrý deň dosť minimalizujem. Nikdy mi nešlo do hlavy, prečo musí byť aj v dnešných časoch na štedrovečernom stole toľko jedla a toľko chodov. A keďže Vianoce robím ja a na Štedrý deň sme sami, nič mi nebráni, aby naše sviatky boli štedré, ale umiernené. Rezignovala som na akékoľvek škrečkovanie, vypekanie, vyváranie a poňala Vianoce naozaj symbolicky.
Pokračovanie...
Doma. Boli časy, keď som si Vianoce doma nevedela ani predstaviť. Keď neboli hory, sneh, lyže a chata, neboli to ozajstné Vianoce. Dnes, keď ich organizujem a zabezpečujem pre rodinu ja, som rada, že všetko môže byť po mojom a som v pohodlí svojej kuchyne, kúpeľne a postele. A ako si to zariadim, také to budem(e) mať. A verte mi, poriadne si to uľahčím, aby som z tých Vianoc niečo mala aj ja.
Pokračovanie...
Ďalší rok je za nami. Napriek tomu, že sa snažím „brzdiť“ a nenechať sa zomlieť predvianočným zhonom, posledné 4 mesiace mi dali tak zabrať, že som si nejaký predvianočný stres ani nevšimla. Skôr než vysnená vidina konca (toho všetkého) ma ovládla akási letargia. Vianočná párty za nami, aj všetky akcie a povinnosti spojené s koncom roka, stromček stojí a ja už len tak malátne vchádzam do cieľovej rovinky a rozmýšľam, či je to teda naozaj už všetko a či som v tom blázinci na nič nezabudla.
Pokračovanie...
Vyzerá to tak, že sa z jelenieho mäsa u nás stane na sviatky tradícia. Keď sme naposledy jeleninu kupovali, hneď som vedela, že zo sviečkovice bude Wellington na Silvestra. Vtedy je u nás vždy veľa ľudí a vždy sa snažím uvariť niečo špeciálne. Wellington som ešte nikdy nerobila a konečne naň prišiel rad.
Pokračovanie...(c) 2008 - 2024 Natanieri.sk
All rights reserved
