Tag
V destinácii ako Rím veľmi oceníte nejaký „kompas“, ktorý vám pomôže sa v toľkých gastronomických možnostiach orientovať. Netvrdím, že v Ríme kvantita prevyšuje kvalitu, na to máme v Európe iných adeptov, ale vedieť si správne vybrať nie je ľahké ani pre skúsených, najmä ak slová „domáci“ či „poctivý“ už natoľko sprofanovali, že ich bez škrupúľ používajú všetci. Papier a instasvet znesie veľa.
Pokračovanie...
Ďalšia zima je pomaly za nami. Prežili sme ju v duševnom zdraví aj vďaka inšpiráciám a čerstvému vzduchu z ciest. Vždy keď nám hrozila „blbá nálada“, naordinovali sme si Prahu, Viedeň alebo Brno a hneď sa nám uľavilo.
Pokračovanie...
Nič z toho nebolo v pláne, prisahám! Aj keď som kráľovnou plánovania a detailných itinerárov, odvážila som sa ísť spontánne, bez prípravy do Krakova (na kávu)! Odkedy sa nám narodili deti, chodíme s nimi pravidelne do Tatranskej Javoriny. Pánubohu poza chrbát, ďaleko od hlučiaceho davu tatranského turistického cirkusu, kde výhľady na okolité bralá a zeleň nešpatia lacné pútače ani divoká zástavba. Aj kvôli tomuto nás Poľsko nikdy veľmi nelákalo, hoci ho tam máme rovno pod nosom.
Pokračovanie...
V Berlíne rastú nové kaviarne tretej vlny ako huby po daždi. Boli sme tam v apríli a už dnes by sme mohli ísť znova a za 4 dní by sme nestačili vyskúšať všetky nové podniky. Spätne nám dochádza, akú dokonalú kávu majú v Berlíne. Nepili sme tam, hádam, ani raz zlú kávu. Ale, napodiv, sa pekne vyvíja kávová scéna aj v Bratislave. Takže sme nemuseli nikam cestovať a jeseň sme si spestrili intenzívnym mapovaním novej kávy aj doma.
Pokračovanie...
Cestou do Kórey som mal medzipristátie v katarskej Dohe. Lietadlo však meškalo a nestihol som nadväzujúci nočný let do Soulu. Nasledujúci možný bol až o 24 hodín, tak som dostal vstupné víza do Kataru spolu s ubytovaním a stravou v jednom z hotelov. Trochu ma mrzelo, že do Soulu dorazím až o deň neskôr, na druhej strane som vítal, že som v krajine, kam by som sa normálne nevybral.
Pokračovanie...
Na prelome apríla a mája som sa na 48 hodín ocitol v Budapešti. Príjemná spoločnosť, prívetivé, takmer letné počasie a atmosféra starej židovskej štvrte, zakonzervovaná v dobách dávno minulých – okamžité vnútorné nastavenie, ktoré nazývam „stav trvalých prázdnin“. Podobne ako hlavný hrdina v Permanent Vacation od Jima Jarmuscha, aj ja som sa túlal po uliciach, pripomínajúcich skôr ošarpanú perifériu než centrum mesta. Len s tým rozdielom, že za touto naoko zanedbanou fasádou sa ukrývajú nádherné miesta.
Pokračovanie...(c) 2008 - 2024 Natanieri.sk
All rights reserved
