Tag
Čím viac sa s postupujúcim májom uvoľňovali protipandemické opatrenia a svet sa viac a viac vracal do vychodených koľají, tým viac som bola paralyzovaná. Trochu zo strachu z toho kolotoča, ktorý nás opäť čoskoro zomelie a z časti možno z toľkej radosti z možností, ktoré pred sebou máme. Poznáte to, toľko sa na niečo tešíte, až vás to desí, keď to má prísť.
Pokračovanie...
Už je dobre. Už sa to začalo. Teplo, dlhé dni, celé víkendy vonku, záhrada, večerné sedenie pri ohni a neodbytný pocit, že je už načase, aby sa zaviedli 3-dňové víkendy, lebo veď ako to všetko stíhať? Ráno si dlhšie pospať, piť kávu pod orechom, variť, piecť, spracúvať ovocie a zeleninu, starať sa o kvety, občas aj niečo zmajstrovať či vyrobiť. (Upratovanie, burinu a deti nechané napospas osudu s ich farmou slimákov nepočítam. Inak, slimačia farma deti baví už niekoľko týždňov a pekne sa im rozrastá. Jedného si dovliekli až zo Schlosshofu, čo vám poviem…)
Pokračovanie...
Tak rada by som napísala, že je to jednoduché ako facka, ale nemôžem. Nebude to také ľahké, drahá… znelo mi v ušiach stále, keď som sa na crème brûlée psychicky pripravovala. OK, preháňam, nie je to nič ťažké, v žiadnom prípade nech vás to neodrádza. Ide o to, že si veľmi potrpím na tú vrstvičku opáleného cukru na povrchu a na spôsobe jej jedenia a keď nie sú podľa mojich predstáv, dokáže mi to pokaziť celý dojem z dezertu.
Pokračovanie...(c) 2008 - 2024 Natanieri.sk
All rights reserved
