v cudzine, v reštaurácii

Ottománia

Odskočím si teraz v myšlienkach od ton marhúľ a sliviek späť k nášmu foodtripu do Londýna. Ako ste si určite všimli, vybudovala som si dosť silnú závislosť na jedle od Ottolenghiho. Jeho štýl, kombinácie chutí, textúr a vôbec prístup ku gastronómii ma nikdy neomrzí. Je to možno aj tým, že je jeho poňatie blízkovýchodnej kuchyne filtrované tradicionalistickou, hoci dnes už silno multikultúrnou britskou realitou a obrúsilo jej ostré orientálne hrany. A to mi na tom chutí. To miešanie vplyvov, kultúr a konceptov.

Pokračovanie...