https://www.natanieri.sk

Tag

Yotam Ottolenghi

v kuchyni, v médiách

Nová generácia, nové zručnosti

Už som spomínala, že koncom minulého roka uplynulo dvadsať rokov od vydania Nigellinej formatívnej knihy How To Eat, míľnika nielen v tom, ako písať kuchárske knihy, ale hlavne v tom, ako ľudia jedlo vnímajú. A ako ho vnímajú v médiách. Tých výročí je v tomto období viac. Už dvadsať rokov nás zabáva Jamie Oliver, pred dvadsiatimi rokmi odštartoval TV doku experiment River Cottage (momentálne u nás môžete sledovať jej nemenej úspešnú austrálsku adaptáciu River Cottage Australia). Pred pätnástimi rokmi vyšla prvá kuchárka od Ottolenghiho

Pokračovanie...
v kuchyni, v médiách, v pohári, v pohybe

Čo najnovšie čítať, počúvať a vidieť

Presne takto som si to predstavovala. Vonku sychravo a nevľúdno, konečne sa môžem bez výčitiek svedomia zakutrať doma a užívať si všetky knižky, časopisy, ručné práce, čaje, filmy a podcasty, ktoré som si od jari syslila presne na tieto chvíle. Ak ešte nemáte dosť svojich obsesií, tu je pár tipov a inšpirácií na nadchádzajúce dlhé zimné večery.

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

Zele-renesancia

Podľa Ottolenghiho receptov varím asi najradšej. Veľmi mi jeho jedlo chutí a z jeho receptov som sa najviac naučila ako dochucovať, ako „vystavať“ jedlo, vrstviť textúry a chute. Ottolenghi je mág. (Ja osobne rozdeľujem kuchárov na remeselníkov a umelcov. Ottolenghi je samostatná kategória.) Myslím si, že má absolútny zmysel pre chuť. Zatiaľ sa mi ani raz nestalo, že by som podľa neho niečo uvarila a povedala si „hm, nič moc“. Vždy je to chuťovo dotiahnuté do konca, komplexné a zaujímavé. Keď veľa čítam Nigellu, začnem aliterovať, keď často varím podľa Ottolenghiho, všade pridávam citrónovú šťavu či melasu z granátových jabĺk na kvantá. Alebo škoricu, jogurt, sušenú mätu… Už pomaly prichádzam na tie jeho grify, viete?

Pokračovanie...
v kuchyni

Zelený štvrtok

Už päť rokov si pred Veľkou nocou sľubujem, že sem aktuálne uverejním post s názvom Zelený štvrtok, ale nikdy som sa k tomu nedostala. Buď som mala niečo iné na srdci, alebo som prešvihla termín. Tento rok ale stíham. Kým spracujem bohatý materiál z nášho posledného food výletu, mám tu pre vás výborný tip na „zelené“ jedlo, ktoré si budete môcť užívať po veľkú časť roka. Polievku z jarných cibuliek a hrášku. Neskôr v sezóne na ňu pokojne použite aj väčšie, mladé cibule (z bielych častí cibúľ je polievka lahodnejšia a výraznejšia) a, samozrejme, čerstvý hrášok alebo rovno celé struky cukrového hrášku.

Pokračovanie...
v médiách

Ex libris

Už iste viete, že mám v čítaní food časopisov a kuchárskych knižiek pasiu. Nechcite vedieť, koľko mi ich muž minulý rok kúpil. Vyberá a kupuje mi ich sám od seba. Nepýtala som si vyslovene žiadnu z nich, ale teraz sú tu a pomaly nás vytlačia z bytu… Ale nie. Pár z nich mi teda poriadne otvorilo oči.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii

Ottománia

Odskočím si teraz v myšlienkach od ton marhúľ a sliviek späť k nášmu foodtripu do Londýna. Ako ste si určite všimli, vybudovala som si dosť silnú závislosť na jedle od Ottolenghiho. Jeho štýl, kombinácie chutí, textúr a vôbec prístup ku gastronómii ma nikdy neomrzí. Je to možno aj tým, že je jeho poňatie blízkovýchodnej kuchyne filtrované tradicionalistickou, hoci dnes už silno multikultúrnou britskou realitou a obrúsilo jej ostré orientálne hrany. A to mi na tom chutí. To miešanie vplyvov, kultúr a konceptov.

Pokračovanie...
v kuchyni

Severoafrické slnko na panvici

Párkrát som už pred mužom spomenula, že nemám takú panvicu, čo by sa dala použiť do rúry, ale hovorila som to len tak, aby reč nestála, lebo bez celokovovej panvice sa žiť dá. Viem si predstaviť, že by som bez nej bola celý život a nič by sa nestalo. O to väčšie prekvapenie som zažila, keď som na Valentína dostala od muža profi železnú panvicu.

Pokračovanie...