https://www.natanieri.sk

Tag

prosecco

v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Šunka, prosecco a jedna noc v raji

Kým Toskánsko bola skôr živelná hŕŕŕ akcia, následná cesta do Talianska bola dlho plánovaná a očakávaná. Čakala ticho v šuflíku, kým na ňu príde rad. Naši priatelia totiž dlhé roky chodia do oblasti, kde sa dorába prosecco a zásobovali nás nielen dobrými fľašami, ale aj zážitkami, tak sme si povedali, že to skúsime tiež. Po rokoch tak konečne došlo k tomu, že sme sa do oblasti Valdobbiadene a Conegliano v regióne Benátsko (Veneto) dostali a zažili ju na vlastnej koži. Moje postoje k talianskej kuchyni sa síce nezmenili a za názorom, že Taliansko nie je dobrá gastro destinácia, si stále stojím, no dojmy z Talianska mám už oveľa lepšie. Najviac k tomu prispelo, že sme si cestu nakoniec spestrili večerou a prenocovaním pri Gardskom jazere, čo by zlomilo aj toho najzarytejšieho skeptika. Gardu sa nedá nemilovať.

Pokračovanie...
v kuchyni, v médiách, v pohári

Horká pilulka

Smiala som sa, keď som na Silvestra večer čítala twíty z Nového Zélandu a Austrálie, že „je rok 2021, ale stále o ničom“. Tak nejak sme dúfali, že január bude iný. Neprešiel ani týždeň a nestačíme sa čudovať. Najlepší vtip som zatiaľ počula, že „rok 2020 je ako diaľničná známka, platí aj v januári 2021“…

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári

Kultura za pět set

Dnes budeme šíriť osvetu, učiť sa pestovať kultúru, štýl, cibriť si chute, dobrý vkus a estetické cítenie. Všetko v jednom. Predstavte si, že máte dobrú spoločnosť, náladu, chceli by ste niečo osláviť, baviť sa, porozprávať sa, relaxovať alebo si len tak užiť deň. V peknom prostredí a s kvalitným občerstvením. Skrátka, stop plastovým fľaškám sýtených nápojov či vreckám lacného čaju, ktoré si môžete kúpiť kdekoľvek v samoške. Ako na to? Ukážeme si to na príklade Prahy.

Pokračovanie...
v kuchyni

Ďalší za nami

Ďalší Silvester je za nami. Vždy sa naňho teším, lebo chystám mužovi narodeninovú oslavu. A keďže to tentoraz bola štyridsiatka, plány som mala veľké. Predstavy oslávenca však boli iné, tak sme Silvestra strávili tradične doma v kruhu najbližšej rodiny. Vymyslela som všetko tak, aby prípravy zabrali čo najmenej času a námahy, ale nakoniec bolo aj tak všetko inak. Došlo na plán C. Teplé jedlo. Losos. Coulibiac. Zjednodušenú verziu zo zvyškov ryže, konzervovaného tuniaka a vajec, zapečených v lístkovom ceste zvyknem bežne robievať ako chutný, rýchly obed. Recept s lososom poznám z fínskych vianočných večierkov. A navyše som na coulibiac narazila aj v knižke Daniel, ktorú som dostala od muža na Vianoce. To bolo znamenie, osud. Coulibiac si ma vybral.

Pokračovanie...
v kuchyni

Koniec dobrý, všetko dobré

Posledné týždne pred sviatkami som sa už nevedela dočkať piatka 21. decembra. Muž si vzal medzi sviatkami dovolenku a zostal s nami celých 11 dní, čo bola pre mňa neskutočná úľava, lebo polovičné odbremenenie od každodennej rutiny s deťmi mi poskytlo viac voľného času a priestoru – ako ináč, na varenie. Celkovo mám pocit, že tak, ako bol rok 2012 asi náš najlepší, aj tieto sviatky boli (aspoň pre mňa) najlepšie, aké si pamätám. Žiadna telka, žiadne ničnerobenie. Môj čas bol naplánovaný na minúty a hoci som si toho občas nabrala na rohy priveľa a občas sa aj nedarilo, koniec dobrý, všetko dobré. Silvestrovské menu bol môj kuchársky vrchol roka. Proste top.

Pokračovanie...