Ďalší rok je za nami. Napriek tomu, že sa snažím „brzdiť“ a nenechať sa zomlieť predvianočným zhonom, posledné 4 mesiace mi dali tak zabrať, že som si nejaký predvianočný stres ani nevšimla. Skôr než vysnená vidina konca (toho všetkého) ma ovládla akási letargia. Vianočná párty za nami, aj všetky akcie a povinnosti spojené s koncom roka, stromček stojí a ja už len tak malátne vchádzam do cieľovej rovinky a rozmýšľam, či je to teda naozaj už všetko a či som v tom blázinci na nič nezabudla.
Vyzerá to tak, že sa z jelenieho mäsa u nás stane na sviatky tradícia. Keď sme naposledy jeleninu kupovali, hneď som vedela, že zo sviečkovice bude Wellington na Silvestra. Vtedy je u nás vždy veľa ľudí a vždy sa snažím uvariť niečo špeciálne. Wellington som ešte nikdy nerobila a konečne naň prišiel rad.
