Tag

Kopanice

v pohári, v reštaurácii, v šálke

Zima, jar, jeseň, zima

Som tu! Na pár mesiacov som si dala pohov a užívala si intenzívne „tu a teraz“. Nasávala som svet offlinu čo to dalo a leto tento rok na blogu vynechala. Nechcela som strácať drahocenný čas slobody vysedávaním za počítačom. Po takmer ročnom deficite cestovania čisto fáza nasávania sveta. Všetko som si ukladala do hlavy ako do trezora na zimu, keď bude na slová a fotky dosť času. (Jedna z vecí, na ktoré sa najviac teším, keď si budem spätne prezerať fotky – ešte som ich nevidela – a pri písaní s odstupom rekapitulovať, čo všetko sme zažili.) Predtým ale, než sa pustím do zápiskov a postrehov z ciest, musím sa zmieniť o niekoľkých podnikoch z Bratislavy, o ktorých som už pred prázdninami nestihla napísať, ale ktoré tu chcem mať, lebo boli jedným z dôvodov, prečo sa mi ľahšie vracalo z ciest domov. Vždy je fajn si spísať pozitíva, na ktoré sa môže človek tešiť a dávkovať si ich ako kvapky proti blbej nálade.

Pokračovanie...
v reštaurácii, v šálke

Výlet

Dobrá správa na úvod – pomaly sa začína turistická sezóna! Na Nojzíku už niektoré reštaurácie majú otvorené, vo Wachau a na Pálave sa chystajú otvárať v najbližšie dni. Pravda, príroda je otvorená po celý rok, zbaliť si pár chlebíkov so sebou a kávu do termosky nie je problém, ale, ruku na srdce, o čo príjemnejšie je sa po dobrej prechádzke zohriať teplým jedlom alebo čerstvou kávou? Radosť je o to väčšia, že na mape podnikov, za ktorými sa oplatí cestovať, pribudli ďalšie vlajočky práve na Slovensku. A tak sme vyrazili.

Pokračovanie...
v reštaurácii

Slow-food po kopaničiarsky

Poznámka (2017): Reštaurácia ukončila svoju činnosť.

Bol to jeden z najlepších rodinných výletov, aké sme zažili. Ešte na jar minulého roka. Obsahoval všetko, čo máme radi. Históriu, (ľudovú) architektúru, dobré jedlo, prírodné krásy a folklór vidieka, konkrétne čarovných Kopaníc, kraja slivkových samôt. Kút Slovenska, ako vystrihnutý z agroturistických katalógov.

Pokračovanie...