https://www.natanieri.sk

Tag

foodblog

v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Viedeň na trikrát

Pri bilancovaní roku ešte ostanem v Rakúsku, lepšie povedané vo Viedni. Vo Viedni sme boli tento rok dokopy trikrát, čo je málo, ale o to viac mi tie tri návštevy boli vzácne a po každej som si hovorila, že musím chodiť častejšie. Stále mám niekde vzadu v hlave, že na Viedeň bude času dosť, keď už na iné nebude. Naozaj ju vnímam ako vzdialenú mestskú časť, lebo sadnúť v Petržalke na vlak a za hodinu byť už niekde vo viedenskom metre, je porovnateľné so životom v Seoule či New Yorku. Len my tu v Strednej Európe nie sme zvyknutí na takú mierku životného priestoru a nevyužívame možnosť dostatočne rozprestrieť krídla a byť viac Európanmi ako Slovákmi.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Plány s Viedňou

S hrôzou som zistila, že posledný post z Viedne tu mám z augusta 2019(!). To je ako možné, veď to bolo len nedávno! Ale vec sa má tak, že do Viedne sme chodili aj potom, pomaly som zbierala materiál na niekoľko článkov naraz. Stále mi ale do nich niečo chýbalo, stále niečo nevychádzalo, stále bolo niečo iné prednejšie, až… prišla pandémia a spadla klec. Kým k zápiskom z iných miest som sa dodatočne vrátila, na viedenský post už nevydalo. Začali sa prázdniny, frenetické cestovanie a doháňanie zameškaného, nové zápisky, nové miesta, staré zážitky vzala voda. A pritom bola Viedeň náš posledný výlet v starých časoch.

Pokračovanie...
v pohári, v reštaurácii, v šálke

Zima, jar, jeseň, zima

Som tu! Na pár mesiacov som si dala pohov a užívala si intenzívne „tu a teraz“. Nasávala som svet offlinu čo to dalo a leto tento rok na blogu vynechala. Nechcela som strácať drahocenný čas slobody vysedávaním za počítačom. Po takmer ročnom deficite cestovania čisto fáza nasávania sveta. Všetko som si ukladala do hlavy ako do trezora na zimu, keď bude na slová a fotky dosť času. (Jedna z vecí, na ktoré sa najviac teším, keď si budem spätne prezerať fotky – ešte som ich nevidela – a pri písaní s odstupom rekapitulovať, čo všetko sme zažili.) Predtým ale, než sa pustím do zápiskov a postrehov z ciest, musím sa zmieniť o niekoľkých podnikoch z Bratislavy, o ktorých som už pred prázdninami nestihla napísať, ale ktoré tu chcem mať, lebo boli jedným z dôvodov, prečo sa mi ľahšie vracalo z ciest domov. Vždy je fajn si spísať pozitíva, na ktoré sa môže človek tešiť a dávkovať si ich ako kvapky proti blbej nálade.

Pokračovanie...
v pohári, v reštaurácii, v šálke

Najkrajšie miesta

Keď už sa dá cestovať i mimo okres a doháňame zameškané, nespolupracuje počasie, klasika. Predminulý víkend sme to ale riskli a absolvovali maratón po obľúbených i nových krásnych miestach a nabili sa energiou do najbližších dní. Viac ako dobré jedlo či pitie mi chýba krása a príjemné vizuálne zážitky. Ak by mala Bratislava pocitovú mapu ako Praha, boli by to tie zelené bodky a škvrnky. Ale keďže ich je na môj vkus v Bratislave málo, rozširujeme si pomyselnú pocitovú mapu aj na okolitý rádius hodinu cesty od Bratislavy.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Krakov 2019, plusy a mínusy

Zopakovali sme si scenár z minulého roka a jeden deň v Tatrách si vyhradili na výlet do Krakova. Za posledný rok pribudlo v Krakove niekoľko nových kaviarní s výberovou kávou, boli sme preto zvedaví, kam sa za ten čas posunula kaviarenská, ale aj gastronomická scéna v hlavnom meste Malopoľska. A ako to nakoniec dopadlo? Plus, či mínus?

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Pálava 2019

Bolo to práve tu, na Pálave a v Podyjí, kde sa pred pätnástimi rokmi začala moja vášeň pre mikrocestovanie a objavovanie priľahlých európskych regiónov. Koniec hraničných kontrol, žiadne pasy, len Schengen, sloboda a milióny možností pred nami. Bolo to tu na Pálave, kde mi po prvýkrát padla sánka z toľkej krásy a pohody. Z úžasu, na akých nádherných miestach ľudia žijú. Hodina a dačo od Bratislavy a úplne iný svet. Okamžitý pocit voľnosti a hojnosti. Slnko a víno. Raj.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii

Verzauberungsanstalt

Keď sme takto v lete pred dvomi rokmi objavovali Korutánsko, v opojení z ohromných panoramatických alpských ciest sme zabŕdli aj kúsok severnejšie do Salzburska (Soľnohradska) a ostali sme úplne paf. Vtedy som si povedala, že nabudúce to bude práve Salzbursko. Letná dovolenková kombinácia kúpania sa v jazerách a turistiky v Alpách sa nám osvedčila a tak už len ostávalo vybrať jazero, kempy a naštudovať možnosti trávenia voľného času v ich okolí.

Pokračovanie...