Tag
Rada by som si sem odložila pár postrehov a fotiek z Prahy, kde sme s deťmi strávili veľkonočné prázdniny. O pár dní odštartujú prázdniny letné, možno tieto riadky a fotky niekoho inšpirujú, nasmerujú a niekomu v horších časoch pripomenú, aké fantastické mesto máme na dosah, keď bude potrebovať prísť na iné myšlienky.
Pokračovanie...
Bola som ohromená, koľko nových kaviarní sme v Prahe nakoniec navštívili. Vtedy, keď sme tam boli, som s výletom vôbec nebola spokojná. Išla som do Prahy unavená, bez energie, mala som pocit, že som sa nestihla dostatočne pripraviť, unikajú mi súvislosti, nebolo dobré počasie a celkovo som mala pocit, že je viac toho, čo nám uniká, ako toho, čo sme zažili. S odstupom času (a po koronakríze) som si prezerala fotky s úžasom a zistila, že to vôbec nebolo také zlé.
Pokračovanie...
Náš život je momentálne ako rozkopnutý džbán. Tri mesiace sme sa pozerali na jeho črepy. Teraz ho pomaly kúsok po kúsku lepíme a rozmýšľame, či sa nám ho vôbec niekedy podarí dať dokopy. Za pätnásť rokov, čo sme si postupne vybudovali náš svet v duchu (stredo)európanstva, sme sa v ňom už pohodlne zabývali. Bola som hrdá, že deti nepoznali geografické hranice, nevnímali rozdiely medzi krajinami, mohli poriadne roztiahnuť krídla a dýchať čerstvý vzduch. A zrazu bolo všetko preč. Nič ma tak nezasiahlo, ani karanténa, ani social distancing, ani zatvorené obchody či reštaurácie, ako fakt, že sú zatvorené hranice. Že mám zrazu nárok len na 172 km Dunaja a nemôžem ísť na svoje obľúbené miesta, lebo sú za čiarou.
Pokračovanie...
Bolo to práve tu, na Pálave a v Podyjí, kde sa pred pätnástimi rokmi začala moja vášeň pre mikrocestovanie a objavovanie priľahlých európskych regiónov. Koniec hraničných kontrol, žiadne pasy, len Schengen, sloboda a milióny možností pred nami. Bolo to tu na Pálave, kde mi po prvýkrát padla sánka z toľkej krásy a pohody. Z úžasu, na akých nádherných miestach ľudia žijú. Hodina a dačo od Bratislavy a úplne iný svet. Okamžitý pocit voľnosti a hojnosti. Slnko a víno. Raj.
Pokračovanie...
Ako sme tu mohli nebyť až dva roky? Pýtam sa neveriacky sama seba, keď vchádzame vlakom na hlavnú stanicu v Prahe. Veď je tu tak krásne! Hlavní nádraží… nadchýňam sa gracióznou strešnou konštrukciou haly nad perónmi, takto za denného svetla som ju, hádam, ešte nevidela…
Pokračovanie...
Nikdy sa mi do nového roka nechce. Hoci sa naň teším. Len ten začiatok… Január je ako ranné vstávanie. Aj keď vás čaká skvelý deň, vstávanie je vždy šok. Ale rovnako ako na novom dni, aj na novom roku sú najlepšie plány a tešenie sa. Ako keď si poviete, že si po 6 rokoch dáte do poriadku zanedbané izbové kvety a konečne si založíte vysnívanú zbierku begónií. Alebo že už dáte spraviť takmer štvorročnému potomkovi detský fotoalbum. A budete viac cestovať.
Pokračovanie...
Dnes budeme šíriť osvetu, učiť sa pestovať kultúru, štýl, cibriť si chute, dobrý vkus a estetické cítenie. Všetko v jednom. Predstavte si, že máte dobrú spoločnosť, náladu, chceli by ste niečo osláviť, baviť sa, porozprávať sa, relaxovať alebo si len tak užiť deň. V peknom prostredí a s kvalitným občerstvením. Skrátka, stop plastovým fľaškám sýtených nápojov či vreckám lacného čaju, ktoré si môžete kúpiť kdekoľvek v samoške. Ako na to? Ukážeme si to na príklade Prahy.
Pokračovanie...
(c) 2008 - 2023 Natanieri.sk
All rights reserved
